Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon chce vidieť úniu bez dotovania agrárnej výroby. A to ho do toho netlačia šetrnejší kolegovia z novej vlády. Sám je presvedčený, že Brusel už musí mať iné priority. Podporovanie slovenských farmárov chce dostať na rovnaké úrovne, aké si užívajú západoeurópski konkurenti. A tiež plánuje v čo najväčšej miere vykoreniť zo štátnych lesov roky trvajúci záujem špekulantov s politickým krytím o drevo či poľovné revíry.
Po štyroch rokoch sa znova vraciate na post ministra pôdohospodárstva. Vrátili ste sa medzitým k farmárčeniu?
Štyri roky ma živil plat z parlamentu. Do biznisu som sa nevrátil – ak nepočítam to, že som kúpil pár hektárov poľnohospodárskej pôdy v okolí obce Padarovce pri Rimavskej Sobote, kde bývam. Bola na predaj a ja som nechcel, aby sa dostala do rúk Dánom či iným zahraničným investorom.
Prekážajú vám cudzinci na slovenskej pôde?
Nechcem, aby dedinu, kde žijem, vlastnil nejaký cudzinec, ktorý si tam narobí zábrany, aby ľudia nemohli ísť ani na prechádzku. Pre zahraničných farmárov prijmeme podobne pevné pravidlá na podnikanie ako v Dánsku či Holandsku. Ani tam cudzincov úplne neodblokovali, ale nastavili im jasné podmienky.
Zdroj: strauch
Vláda už má schválené programové vyhlásenie. Čo je pre vás najvyššia priorita?
Prvýkrát bolo pre mňa na tomto poste najväčšou výzvou vybudovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry tak, aby na Slovensko mohli pritekať bruselské dotácie pre farmárov i na rozvoj vidieka. Dnes stojím pred rozhodnutím, že asi by som mal agentúre v takom stave, ako ju zanechala minulá vláda, zobrať akreditáciu. Aj s rizikom prerušenia toku dotácií. V septembri prídu kontrolóri z Bruselu a dovtedy nás čaká množstvo práce, aby akreditáciu obhájila. To je teraz moja najpodstatnejšia úloha. Záchranu agentúry vidím hlavne v ľuďoch, s ktorými som agentúru pôvodne skladal, a tak som si ich na ministerstvo znova pozval.
Vyhlásili ste, že zmluvu s firmou Columbex, ktorú si na dodávku informačných systémov pre agentúru vybrala minulá vláda, sa budete snažiť na súdoch zrušiť, lebo je predražená. Je to reálne?
Zmluva s Columbexom je takmer nevypovedateľná. Osobitne po dodatkoch, ktoré k nej schválil môj posledný predvolebný predchodca minister Chovan. Preverujem si možnosti, či by mohla byť žaloba predsa len úspešná.
Columbex má za systémy pre agentúru zinkasovať 30 miliónov eur. O koľko sú podľa vás tie služby predražené?
V roku 2006 odborníci odhadovali, že adaptácia agentúry až do roku 2013 nebude stáť viac ako šesť až sedem miliónov eur.
Zamestnanci Lesov SR sa za minulej vlády vzbúrili voči korupcii a klientelizmu. Čo ste tam stihli odhaliť?
Preverujeme všetky zmluvy, ktorými bol podnik za minulej vlády k niečomu zaviazaný. Ide o predaje dreva i majetku firmy alebo prenájmy poľovných revírov. Tam, kde zisťujeme, že zmluvy boli uzavreté v neprospech štátnych lesov, dochádza k odvolávaniu riaditeľov odštepných závodov. Prišlo k tomu už v závodoch Smolenice, Kriváň či Sobrance a Prievidza.
Budete aj za dianie okolo Lesov SR podávať trestné oznámenia?
Áno. Sú tam aj podozrenie na trestné činy. Napríklad krátko pred voľbami podnik predal súkromným firmám píly aj so zmluvami na dodávky dreva. K pílam, ktoré ročne popílili 10- či 15-tisíc kubíkov dreva, dostali zmluvy až na 50-tisíc kubíkov. A to sú ešte v zmluvách pokuty, že podnik má za každý deň omeškania dodávky každého kubíka platiť jedno euro. Keby sme mali teraz plniť všetky zmluvy podniku, tak musíme slovenské lesy vydrancovať.
Vy ste na čelo Lesov SR dočasne dosadili pána Viszlaia. Čo rozhodlo, že práve on? Má blízko k strane Most-Híd alebo sa poznáte osobne?
Spoznal som ho, keď som bol prvý raz ministrom. Šéfoval vtedy odštepnému závodu v Revúcej a s veľmi dobrými výsledkami. Z hlbokej straty ho dostal do zisku. A viem, že korumpovaniu úspešne odolával aj za minulej vlády. Nie je členom Mosta a ani žiadnej inej strany.
Skrytý vplyv na obchod so štátnym drevom či na prenajímanie revírov si udržiavala každá vláda. Ste pripravený na tieto tlaky?
Ja som týmto tlakom dokázal odolávať už za môjho prvého funkčného obdobia a dokážem to aj teraz. Vláde Roberta Fica sme podnik odovzdávali ako skonsolidovanú ziskovú firmu s nemalými peniazmi na účtoch a bez afér. Teraz vypíšem výberové konanie na nového generálneho riaditeľa. Určite tam potrebujem človeka, čo sa nebojí a je odhodlaný urobiť všetky kroky na ozdravenie a očistenie firmy.
Dá sa vôbec dosiahnuť, aby raz politici prácu manažérov podniku vo svoj vlastný prospech nijako ovplyvňovať nemohli?
Veľmi rád by som povedal, že áno. Ale ako pragmatik viem, že takýto stav v tejto republike v budúcich 15 či 20 rokoch nenastane. A to nielen v tomto, ale v žiadnom štátnom podniku. Ja však budem voči tomu vždy nastavovať čo najpevnejšie zábrany.
Bude si riaditeľov odštepných závodov Lesov SR opäť deliť celá vládna koalícia, ako tu bolo vždy po voľbách?
Nie. Bude si ich vyberať iba generálny riaditeľ. Už nemôže dochádzať k tomu, že generálny riaditeľ nemá dosah na šéfov odštepných závodov, ktorí si robia, čo chcú.
Domáci farmári po vstupe do EÚ majú vyššie dotácie, ale zlepšuje im to iba finančné výsledky. No stavy zvierat ďalej klesajú a aj výnosy obilia z polí zaostávajú za Západom. Ako to chcete zvrátiť?
To je ťažká úloha. Súhlasím, že naše poľnohospodárstvo ide zlým smerom. Ale nie je za tým iba to, že noví členovia dostávajú nižšie dotácie ako Západoeurópania. Dole vodou ideme aj kvôli tomu, že minulá vláda aj tie dotácie, čo pre farmárov mala, vynakladala neefektívne. Zatiaľ čo za môjho prvého funkčného obdobia sme sa rozhodli viac dotácií dať na chov oviec či chov dobytka na mäso a reálne sa stavy týchto zvierat potom zvyšovali, tak minulá vláda podporovala chov kráv na mlieko. A výsledok - dojníc máme menej a výroba mlieka klesla. Zlé je aj to, že minulá vláda eurofondy na modernizáciu fariem rozdelila na megaprojekty menšieho počtu podnikov namiesto toho, aby sa rovnomernejšie dostali k viacerým žiadateľom. Niekto má teraz kapacity zastaralé a niekto má síce veľký a moderný, no neprimerane zadlžený podnik, čo ho ťahá ku dnu. Toto všetko chcem napraviť.
V programe máte, že chcete v Bruseli dosiahnuť, aby sa čo najrýchlejšie skoncovalo aj s rozdielnym dotovaním starých a nových členov únie. Ako?
Vyhrážka, s ktorou prišiel môj predchodca, že Slovensko oddiali otvorenie trhu s pôdou pre cudzincov, je nereálna. Ide proti prístupovej zmluve. No sú aj legitímne možnosti na to, aby sme bohatších západoeurópskych členov únie naviedli k tomu, aby obmedzili vlastné podporné programy. Lebo problém nespočíva len v tom, že my máme nižšie priame platby zo spoločného balíka, ale že Francúzi či Dáni majú pre svoje farmy ešte ďalšie dotácie nad rámec bruselských balíkov.
Ako ich chcete prinútiť k vyrovnávaniu dotácií?
Napríklad sa začneme v Bruseli aktívnejšie vyjadrovať k morskému rybolovu.
Myslíte to tak, že ak prímorským členom únie začnete zasahovať do toho, aké husté môžu byť siete či aké tonáže sa môžu loviť, tak oni začnú načúvať žiadostiam o vyrovnanie dotácií?
Nekomentujem.
Vláda sa chce zasadzovať aj za úplné zrušenie dotovania farmárov v únii. Nie je to pri lobistickej sile západoeurópskych farmárov len také platonické konštatovanie?
V únii nastáva na to čas a nie je to len kričanie do tmy. Máme tu hospodársku krízu a verejné rozpočty sú napäté. A na druhej strane má únia nové priority. Bojujeme s povodňami, chceme zvyšovať energetickú sebestačnosť či vytvárať spoločnú obrannú politiku. Dotovanie výroby potravín vzniklo pred desiatkami rokov, keď boli ich zásoby nedostatočné. Teraz ich má Európa priveľa.
Čo odkážete farmárom, ktorí sa boja, že po zrušení dotácií Európu zahltia potraviny z lacnejšieho tretieho sveta?
Dotácie únia zrušiť môže, ale isté ochranné mechanizmy si musíme ponechať. Hlavne na dovozy potravín z cudziny by mali platiť rovnaké hygienické nároky ako na európske produkty. Ak my chováme hydinu vo väčších klietkach a nepoužívame na urýchlenie rastu liečivá, nech to rovnako robia aj ázijské farmy, ktoré chcú vstupovať na trh únie. Ide o bezpečnosť potravín i rovnosť šancí na podnikanie.
Čo chcete robiť na zvýšenie transparentnosti prideľovania dotácií i eurofondov?
Stačí, aby som obnovil to, čo minulá vláda na tomto rezorte obchádzala. Aj vládna protikorupčná jednotka ku koncu môjho prvého pôsobenia na ministerstve vyhlásila, že naše mechanizmy voči korupcii boli vôbec najodolnejšie. Takže na projekty na získavanie eurofondov obnovíme prehľadný bodový systém bez akejkoľvek subjektivity. Ešte aj spätne sa dalo zistiť, ak ho nejaký úradník obchádzal a snažil sa posúvať ďalej nekvalitný projekt svojho chránenca. Znova budeme ihneď skenovať preberané projekty, aby úradníci nemohli žiadneho žiadateľa neskôr poškodzovať tým, že také a také potvrdenie chýbalo. A všetko bude na internete.
Jednou z priorít vlády má byť aj boj proti povodniam. Má však Slovensko na to dosť peňazí? Nie je to tak, že situácia sa dlhé roky iba monitoruje a čiastočne sa ľuďom kryjú až priame škody?
Sanovať následky je vždy oveľa drahšie ako predchádzať vzniku povodní. Už teraz vláda mení zákon o službách zamestnanosti tak, aby sa prostriedky úradov práce dali využiť aj na to, aby dlhodobo nezamestnaní mohli čistiť zarastené a zanesené odvodňovacie kanály i toky potokov a riek. A na tieto isté činnosti tiež chceme otvoriť možnosť čerpania európskych podpôr pre štátny podnik Hydromeliorácií i Slovenský vodohospodársky podnik. Skoncujeme s tým, že doteraz sa síce budovali zábrany voči povodniam na veľkých tokoch, ale malé toky sa opomínali.
Minulá vláda sa snažila zákonom obmedzovať ekonomickú silu obchodných reťazcov. Vy si tiež myslíte, že treba takto pomáhať ich dodávateľom potravín?
Od minulej vlády bol ten boj iba propagandou. V konečnom dôsledku to bolo pre potravinárov kontraproduktívne. Lebo reťazce slovenský zákon obchádzali tým, že viac potravín vozili z cudziny. Zlý zákon zrušíme. Vzťahy medzi potravinármi a obchodníkmi je možné riešiť iba na úrovni celej únie a už vzniká na to aj konsenzus. Niektoré neduhy treba vyriešiť. Trebárs lehota platieb za dodané potraviny. Nemala by presahovať tridsať dní.
Slovenský potravinový kódex nakazuje tuzemským potravinárom vyrábať kvalitnejšie, a tým aj drahšie potraviny, ako sa sem vozia z iných krajín únie. Čo chcete robiť s tým, ak Slováci za vyššiu kvalitu doma strácajú trhové pozície?
Kódex je chorý predpis a treba ho zrušiť či aspoň výrazne prekopať. Bol dobrým pred vstupom do únie, aby sme si strážili kvalitu doma a bránili sa proti dovozom náhražiek. No teraz trestá domácich potravinárov. Môj zámer je taký, že vyššiu kvalitu budú musieť dodržiavať iba tie podniky, čo budú chcieť mať na svojich výrobkoch označenie „SK kvalita“. A takisto si pre tradičné slovenské potraviny s vyššou kvalitou môžeme v Bruseli zaregistrovať ochranu pôvodu. Potom takúto potravinu už nikto iný ani nebude môcť vyrábať. Avšak pri štandardnej kvalite už nebudeme tuzemských výrobcov nútiť, aby boli lepší ako konkurenti. Budú musieť dodržiavať iba štandardné európske pravidlá.
Maďarsko zažalovalo Brusel za to, že Slovensku zapísal do vinárskeho registra Vinohradnícku oblasť Tokaj. Hrozí Slovensku naozaj strata Tokaja?
Áno, Maďarsko nás môže obrať o značku Tokaj. Žaluje nás za to, že nedodržiavame dohodu o spoločnej ochrane tejto značky. Problém je v tom, že naša minulá vláda pre Slovensko v Bruseli nepresadzovala označenie „Vinohradnícka oblasť: Tokaj“, ako to majú v zákone Maďari, ale do registra to dala zapísať bez dvojbodky. Možno detail, ale zásadný, lebo sa narušil spoločný postup. A rizikom pre Slovensko teraz na súdoch bude, že označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ sme v čase zápisu nemali vo vnútroštátnej vinohradníckej legislatíve.
Dá sa predpokladať, že Brusel opäť prikáže obom členom, aby sa v dobrej viere dohodli. Budete trvať na ploche slovenských tokajských viníc až na 908 hektároch, ako to žiadajú tamojší vinári, alebo vám bude stačiť 565 hektárov, tak ako to uznáva Maďarsko?
Tých 908 hektárov vôbec nemáme v starších zákonoch. Do našej legislatívy sa to dostalo až v roku 1996, keď si slovenský štátny podnik Tokaj sprivatizovali ľudia z HZDS, ktorí v tom čase rezort riadili. Prevádzali podnik i menili legislatívu vo svoj prospech a bez odborných podkladov. Podľa mňa historicky máme právo len na 565 hektárov, a preto väčšiu plochu si presadiť ani nemôžeme. Navyše dnes plne nevyužívame na výrobu Tokaja ani túto plochu. Rodiace tokajské vinice nemáme ani na 500 hektároch.
Foto – Maňo Štrauch
