Obyvatelia takzvaných západných krajín cez internet bežne obchodujú s akciami, podávajú daňové priznania, prihlášky do škôl alebo si predlžujú platnosť vodičských preukazov. Aj v informaticky najrozvinutejších krajinách sa však hranice digitálneho sveta končia tam, kde sa začína zdravotníctvo. Info-komunikačné technológie si do tejto oblasti hľadajú cestu ťažko a pomaly. Pritom neschopnosť a neochota zdravotníkov efektívne nasadiť a používať technológie zabíjajú každý rok celosvetovo desiatky tisíc ľudí.
Či má ošetrujúci lekár prístup k úplným záznamom pacienta, môže rozhodnúť o jeho prežití. Mnohí ľudia trpia chorobami a alergiami, ktoré vylučujú určité úkony a nasadenie niektorých liekov. Pritom nie je ojedinelé, že nemocnice prijímajú pacientov v bezvedomí alebo v kritickom stave.
Takže lekár informáciu, ktorá môže byť životne dôležitá, od pacienta nedostane. A k jeho záznamom zvyčajne prístup nemá. Zdravotnícke informácie sú vo väčšine krajín vrátane Slovenska roztrúsené po rôznych databázach, prípadne v papierových šanónoch. Nie sú konsolidované a nemajú k nim prístup ani lekári, ktorí ich potrebujú, ani pacienti, ktorí ich de facto vlastnia.
Keď sa nekomunikuje
Informatizácia zdravotníctva však nie je iba o elektronických zdravotných záznamoch. Z hľadiska efektivity a kvality poskytovanej starostlivosti je najväčšou výzvou vzájomná komunikácia poskytovateľov, lekární, poisťovní, zdravotníckych inštitúcií a napokon aj pacientov. Štúdie varujú, že ak je zdravotnícky IT systém navrhnutý zle, môže prísť k nárastu chybovosti a zníženiu efektivity.
No málokto nesúhlasí s tvrdením, že dobre navrhnutý informačný systém je kľúčom ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti. A dokáže šetriť náklady, ktoré v mnohých krajinách kvôli starnúcej populácii rýchlo a nezadržateľne rastú.
Firma IBM napríklad odhaduje, že odstránenie duplicitných a zbytočných úkonov by ušetrilo štvrtinu až dve pätiny z 3,3 bilióna dolárov, ktoré svet každoročne investuje do zdravotnej starostlivosti.
A prirodzene, ako technologický dodávateľ nezabúda dodať, že IT by mohli pri správnom nasadení plytvanie obmedziť. Ďalšie štúdie hovoria, že v USA by IT mohli zabrániť ročne dvom miliónom prípadov nevhodných interakcií liekov a znížiť počet hospitalizácií takmer o dvestotisíc.
Alebo že elektronické objednávanie liekov môže zredukovať chyby až o 86 percent. Navyše, neochota a neschopnosť zdravotníctva prijať IT má nielen ekonomické, ale aj tragické dôsledky. Podľa amerického mimovládneho Inštitútu medicíny zabíjajú zbytočné chyby, ktorým možno predísť, ročne desiatky tisíc Američanov. V USA ide o častejšiu príčinu úmrtia, ako sú tragické autonehody, rakovina prsníka či aids.
Strach z technológií?
Zdravotníctvo má napriek všetkých štúdiám o pozitívnom vplyve technológií a prísľubom dodávateľov s prijatím IT očividný problém. Niektorí hovoria dokonca o technofóbii zdravotníkov. Ide o narážku výhradne na info-komunikačné technológie, pretože napríklad nemocnice neváhajú, pokiaľ nemajú problém s financovaním, nakúpiť najmodernejšie zariadenia na liečbu.
Informačné systémy však často odsúvajú na vedľajšiu koľaj. V porovnaní s bežným podnikateľským prostredím je to, ako keby automobilka predávala futuristické hydrogénové autá, ale používala pri výrobe papierové procesy a prevažne manuálnu prácu.
Aké sú potenciálne prínosy elektronickej komunikácie poskytovateľov starostlivosti, poisťovní, laboratórií, lekární a inštitúcií, ktoré patria pod správu rezortu zdravotníctva? Napríklad efektívnejšia komunikácia, menej zdržaní pri objednávke rôznych testov a vyšetrení, menej chýb v ústnych alebo písomných inštrukciách a zredukovanie nadbytočných testov. Alebo lepšie štatistiky, ktoré umožnia napríklad rýchlo identifikovať epidémie, ale aj vyhodnotiť efektívnosť liečby v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach.
Slovenské zdravotníctvo dobieha
Na Slovensku informatizácia zdravotníctva za západoeurópskymi krajinami zaostáva. Kým napríklad vo Veľkej Británii či Dánsku budujú zdravotnícku technologickú infraštruktúru na komunikáciu a elektronické spracovanie dát už niekoľko rokov, na Slovensku doteraz nie sú známe ani štandardy pre dáta a komunikáciu, nehovoriac o chýbajúcich finančných zdrojoch.
Poisťovne a viaceré nemocnice síce majú nasadený informačný systém, no keďže v minulosti chýbala akákoľvek koordinácia informatických aktivít, jednotlivé subjekty používajú veľmi rôznorodé systémy, tvrdí manažér zdravotníckych riešení IBM pre stredoeurópsky región Matej Adam. Výsledkom sú rôzne štruktúry a formáty, v ktorých nemocnice, poisťovne a rezortné úrady uskladňujú dáta, ako aj rôznorodé informačné systémy, ktoré nedokážu vzájomne komunikovať.
Cestu k zabezpečeniu plynulej elektronickej komunikácie v rámci celého zdravotníckeho reťazca nevidí M. Adam vo vybudovaní veľkého centrálneho systému. „Malo by ísť skôr o akúsi komunikačnú bránu, ktorá zabezpečí vzájomné prepojenie rôznych informačných systémov nemocníc, lekární, laboratórií, poisťovní a rezortných úradov,“ vysvetľuje. Podobnou cestou išlo napríklad dánske zdravotníctvo, ktoré patrí z hľadiska budovania a využívania informatiky k najvyspelejším na svete.
V Dánsku už napríklad funguje pacientsky portál, ktorý umožňuje nielen lekárom, ale aj bežným ľuďom nazerať cez webové rozhranie do zdravotnej karty. Navyše, elektronická komunikácia šetrí dánskemu zdravotníctvu peniaze. „Napríklad lekári ušetria denne päťdesiat minút času, ktorý predtým venovali telefonátom,“ tvrdí M. Adam z IBM, ktorá sa na budovaní systému podieľa. Ďalšími prínosmi sú zvýšenie kvality dát a úspory na poštovnom.
Upratovanie v dátach
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nepresadzuje filozofiu megalomanských centrálnych projektov. Podľa riaditeľa sekcie ekonomiky a informatiky Jána Králika sa v súčasnosti rezort snaží vytvoriť predpoklady na budúcu elektronickú komunikáciu a zber užitočných dát. Aby poskytovatelia starostlivosti a poisťovne mohli - pokiaľ na to budú mať potrebné zdroje a uznajú, že má tento krok význam - prejsť na bezpapierovú komunikáciu.
Vytvoriť podmienky na takzvaný eHealth treba podľa J. Králika na národnej úrovni. Napríklad štandardizáciou a integráciou dát. „Pretože trh nemá v tomto smere samosprávnu schopnosť a firmy sa na spoločných formátoch nedohodnú,“ zdôvodňuje.
Od vlaňajška prebiehajú v rámci rezortu zdravotníctva dva kľúčové projekty, ktoré majú informatizácii pomôcť. Prvý z nich realizuje česká firma Stapro. Má zabezpečiť, aby neexistovali nezávislé ostrovy dát, ale aby údaje zbierané v rámci zdravotníctva boli naopak integrované.
Jednotlivé informačné systémy majú totiž v súčasnosti definované rôzne dátové štruktúry, takže údaje nie je možné prepojiť a následne využiť. Vznikne teda definícia, aké dáta a v akej štruktúre majú zbierať napríklad Úrad pre verejné zdravotníctvo, Úrad zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIŠ), Štátny úrad pre kontrolu liečiv (ŠUKL), ako aj poisťovne a poskytovatelia. A tiež ako majú tento proces manažovať.
V rámci projektu stanoví rezort aj rozsah požadovaných dát, čiže určí, také dáta sa majú zbierať. „Keď sme prechádzali doterajšie systémy, nadobudli sme dojem, akoby všetkých zaujímalo všetko možné okrem pacienta,“ charakterizuje súčasné zdravotnícke systémy J. Králik. Naráža na to, že väčšina poskytovateľov ani poisťovní neeviduje napríklad, koľko peňazí stála liečba určitého pacienta.
Preto chce rezort zdravotníctva zaradiť medzi požadované dáta vykazovanie na prípad. Ide o vzácnu informáciu, pretože bez nej nie je možné porovnať, s akými nákladmi liečia jednotlivé zdravotnícke zariadenia konkrétne ochorenia.
Ako začať komunikovať
Kým prvý projekt stanoví štruktúru dát a definuje rozsah ich zbierania, druhý projekt realizovaný firmou IBM má riešiť štandardy pre prácu s dátami. Napríklad dátovú komunikáciu medzi poskytovateľmi starostlivosti a jednotlivými zdravotníckymi úradmi štátnej správy.
Oba projekty sú približne v rovnakej fáze. To znamená, že existujú konkrétne návrhy dodávateľov o štruktúre a rozsahu dát, ktoré sa majú zbierať, aj o štandardoch pre prácu s dátami, ktoré treba zaviesť. J. Králik odhaduje, že rezort zdravotníctva zaujme k návrhom dodávateľov definitívne stanovisko na jeseň. V polovici budúceho roku by sa malo po vypracovaní implementačných plánov začať zavádzanie pravidiel do praxe.
Ak sa tieto kroky úspešne zrealizujú, bude podľa J. Králika hračkou sprístupniť dáta vrátane pacientskych informácií lekárom ktoréhokoľvek zdravotníckeho zariadenia. Problémom však môžu byť historické údaje, ktoré v súčasnosti existujú v papierovej podobe. J. Králik považuje za najlepšie začať zbierať dáta elektronickým spôsobom a staré digitalizovať neskôr. Samozrejme, po posúdení pomeru ceny k hodnote, ktorá tým vznikne, pretože digitalizácia papierových dokumentov nie je lacná.
Kým J. Králik rozpráva o vízií bezpapierových procesov a postupnej digitalizácii, niektoré opatrenia rezortu zdravotníctva naopak papierovú agendu zvyšujú. Napríklad nové tlačivá receptov a proces ich spracovania, ktoré MZ SR presadzuje s odôvodnením boja proti podvodom, výrazne zväčšujú objem papierových dokumentov, ktoré musia lekári uskladňovať.
Recepty viac nebudú môcť tlačiť cez počítač. A oproti minulosti majú navyše uchovávať v zdravotnej karte pacienta kópiu každého vystaveného receptu. Keďže lekári v súčasnosti predpíšu zhruba 70 miliónov receptov ročne, obávajú sa, že o dva roky budú potrebovať kvôli kópiám dvojnásobne väčšie skladovacie priestory, ako majú v súčasnosti.
J. Králik súhlasí, že by bolo lepšie, ak by zneužívaniu receptov zabraňoval elektronický systém. Ten však podľa neho v najbližšom čase „nehrozí“. „Pokiaľ nefunguje efektívnym a lacným spôsobom elektronický podpis, nemá elektronické predpisovanie liekov šancu,“ vysvetľuje. Táto bariéra bráni aj celkovému prechodu na bezpapierové procesy, pretože v zdravotníctve musí byť väčšina dokumentov verifikovaná podpisom fyzickej osoby.
Obavy z nákladov
Všetky poisťovne, ale aj väčšina slovenských nemocníc už majú nasadený informačný systém, ktorý nemusí vyhovovať novým štandardom pre dátovú štruktúru a komunikáciu. Niektoré inštitúcie, napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, pritom investovali do zavedenia systémov stovky miliónov korún.
Ich predstavitelia sa preto právom obávajú ohrozenia doterajších investícií. J. Králik však odmieta obavy, že by niektoré subjekty museli staré riešenia vyhodiť. Zásahy do existujúcich informačných systémov budú podľa neho minimálne. Zdôrazňuje, že rezort ovplyvní iba štruktúru dát: „Nechceme vyvolať potrebu nákupu nového hardvéru a softvéru, ale zmeniť logiku práce s dátami.“
V zahraničí je podľa M. Adama, ktorý v IBM zodpovedá za región strednej a východnej Európy, bežné viaczdrojové financovanie vybavenia nemocníc IT. Slovenské nemocnice sa však musia ako na primárny a vo väčšine prípadoch aj jediný zdroj peňazí pri budovaní informatiky spoľahnúť na bežné príjmy z poisťovní. Viaceré sa pritom sťažujú, že z peňazí za výkony od poisťovní nepokryjú ani prevádzkové náklady, nieto ešte nákladné informačné systémy. Skutočnosť, že slovenské nemocnice pracujú s príliš nízkymi rozpočtami na IT, potvrdzuje aj M. Adam. Kým v západnej Európe investujú do informatiky jedno až tri percentá celkových tržieb, na Slovensku je to podľa neho „zvyčajne oveľa menej“.
Rezort zdravotníctva sa však spolieha na to, že v rámci reformy vznikne konkurenčné prostredie, v ktorom budú musieť poskytovatelia aj poisťovne preukázať životaschopnosť. Podľa J. Králika sa zmení štruktúra výdavkov. „Nové prostredie bude informatizácii priať, pretože príde k zrušeniu neefektívnych činností a naopak sa bude investovať do efektívnych,“ myslí si. A zvyšovanie produktivity je jedným z hlavným prísľubov informačných technológií.
Foto – Miro Nôta
