Na Slovensku sa v súčasnosti používa okolo 20 certifikovaných zatepľovacích systémov. Technické osvedčenie vykonávať túto činnosť má približne 120 stavebných firiem z celého Slovenska. No technické osvedčenia ako špecifikácie stavebných výrobkov ešte nie sú odbornej verejnosti všeobecne známe. Investori ich preto nevyžadujú a projektanti ani ostatní užívatelia stavebných výrobkov zatiaľ nie vždy používajú.
Často sa tiež zabúda na to, že zatepľovanie je činnosť, ktorá spôsobuje zmenu vzhľadu stavby, a preto je potrebné na jej vykonanie stavebné povolenie z úradu životného prostredia. Z toho vyplýva, že ak stavebnými prácami nepoverí stavebník firmu vlastniacu oprávnenie na vykonávanie zatepľovacích prác, musí byť zo zákona určená osoba, ktorá bude vykonávať stavebný dozor.
Pod tlakom hromadnej prefabrikácie
Pod pojmom zatepľovanie sa vo všeobecnosti rozumie dodatočná tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov. Ide o súbor technických opatrení, ktoré umožňujú zabudovanie prídavných vrstiev stavebnej konštrukcie, hlavne z exteriérovej strany.
Zabezpečením tepelnej ochrany budov zatepľovaním sa predovšetkým zníži spotreba energie na vykurovanie a dosiahne sa zníženie emisií CO2 a iných skleníkových plynov a polutantov. Popritom sa eliminuje zatekanie a odstránia sa hygienické nedostatky v bytoch, najmä plesne, pre ktoré je vlhké prostredie živnou pôdou.
Zvýšením vnútornej povrchovej teploty sa ďalej vytvárajú podmienky tepelnej pohody v budovách a znižuje sa vplyv teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie. Dôsledkom je zamedzenie korózie výstuže v stykoch a paneloch a celkové predĺženie životnosti budovy. Obísť nemožno ani zlepšenie architektonického vzhľadu budovy a priaznivý vplyv na zdravie obyvateľov.
Na celkovej spotrebe energie majú stavebné fondy podiel približne 66 %. Preto pri hodnotení energetickej náročnosti na prevádzkovanie stavieb sú podstatné objekty bytového i nebytového charakteru. Rozhodujúcu pozornosť na Slovensku si vyžadujú bytové a rodinné domy, ktoré boli vybudované pod tlakom typizácie a hromadnej prefabrikácie.
Šesť základných požiadaviek
Medzi nebytové objekty, ktoré si vyžadujú zateplenie, patria predovšetkým školy, obchody, zdravotnícke objekty a kultúrne zariadenia. Takisto administratívne budovy a ubytovacie objekty, ktoré boli postavené v čase pred svetovou energetickou krízou, keď pre výstavbu platili mäkšie tepelnotechnické normy.
Pri návrhu budov je preto nevyhnutné venovať pozornosť spolupôsobeniu budovy, klímy a energie. Tieto komponenty sú vo vzájomnej interakcii a rôznou mierou ovplyvňujú ročnú spotrebu energie v budove.
Energetickú náročnosť budov ovplyvňuje pôsobenie viacerých faktorov. Ide najmä o interakciu budovy s vonkajším prostredím, geometriu budovy, o fyzikálne charakteristiky základných konštrukcií budovy a technické zabezpečenie budov.
Budovu chráni pred účinkami vonkajšieho prostredia a spoločne s otvorovými konštrukciami sa podieľa na tvorbe vnútornej klímy obvodová stena, ktorá tvorí zvislý obalový plášť budovy. Konštrukcia obvodového plášťa budovy, ako každý stavebný výrobok, musí počas svojej životnosti spĺňať šesť základných požiadaviek.
Konkrétne ide o mechanickú odolnosť a stabilitu konštrukcie, požiarnu bezpečnosť, hygienu, ochranu zdravia a životného prostredia, užívateľskú bezpečnosť, ochranu pred hlukom a vibráciami – i energetickú úspornosť a ochranu tepla stavby.
Znamená to, že aj zatepľovacie fasádne systémy musia plne vyhovovať zákonu o stavebných výrobkoch a preukazovaniu zhody. Okrem toho sú aj na Slovensku vydané viaceré smernice a predpisy, ktoré vychádzajú zo štandardov Európskej únie a sú pre stavebné podnikanie záväzné. Patrí medzi ne Európske technické osvedčenie a EOTA (European Organisation for Technical Approval). Pri zatepľovaní sa musí dodržiavať Návod na európske technické osvedčenia na zatepľovací systém i Technické osvedčenia zatepľovacích systémov v SR.
Mokré, aj suché procesy
Z hľadiska technického vykonania zatepľovacích prác sú známe dva spôsoby. V prvom rade ide o kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré sa vyznačujú uplatňovaním mokrých procesov na vytvorenie jednotlivých vrstiev vzájomným celoplošným kontaktom.
Vzájomné spolupôsobenie vrstiev a pôvodnej konštrukcie pri vytváraní tepelnej ochrany a prenosu zaťaženia sa zabezpečuje pripevňovacími vrstvami a doplnkovými profilmi. Súčasťou kontaktného zatepľovacieho systému je spojovacia vrstva, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva s výstužnou mriežkou, povrchová vrstva so základným alebo egalizačným náterom.
Druhým spôsobom sú odvetrané zatepľovacie systémy, ktoré sa vyznačujú uplatňovaním suchých montážnych procesov s vytvorením samostatnej tepelnoizolačnej vrstvy a obkladu navzájom oddelených odvetranou vzduchovou medzerou. Zaťaženie od obkladu a vonkajších síl prenáša samostatná nosná konštrukcia do pôvodnej konštrukcie ako podkladu.
Odvetrané zatepľovacie systémy sa skladajú z tepelnoizolačnej vrstvy, kotviacej a nosnej konštrukcie, odvetranej vzduchovej vrstvy a obkladu. Každý odvetraný zatepľovací systém je charakterizovaný svojím vzhľadom, ktorý je vytváraný veľkosťou, farebnosťou a štruktúrou použitého materiálu. Úpravu vzhľadu je možné ovplyvniť kombináciou viacerých veľkostí spravidla pravouhlých obkladových dosiek.
Dôraz na kvalitu detailov
Výslednú kvalitu zateplenia ovplyvňujú vhodné technické riešenia detailov i použitie zatepľovacieho systému s navzájom spolupôsobiacimi vrstvami. Výsledok ďalej závisí od vlastností jednotlivých komponentov zateplenia a od kvality realizácie s dodržaním technologických zásad a správneho zhotovenia detailov.
Výskyt budúcich nedostatkov môže spôsobiť aj nekvalifikované spracovanie projektovej dokumentácie. Najčastejšie preto, že sa nedostatočne diagnostikoval skutkový stav, na ktorý sa má zateplenie aplikovať. Chyby v projektovom riešení vyplývajú tiež z nedostatkov alebo nevhodne riešeného detailu stavebnej konštrukcie, ktorý pred realizáciou dostatočne neposúdili.
Pre potenciálnych záujemcov, ktorí sa rozhodli svoje alebo im zverené budovy zatepliť, je najzložitejšie získať hodnoverné a dostatočné informácie o tom, čo slovenský stavebný trh v oblasti zatepľovania ponúka. Podrobný prieskum ukázal, že v súčasnosti sa aplikuje na Slovensku okolo 20 zatepľovacích systémov, ktoré sa viac či menej líšia od seba skladbou používaných skladobných vrstiev, jednotlivých vstupných materiálov, používanej technológie alebo konštrukčných detailov.
Viaceré renomované firmy sú so svojimi zatepľovacími systémami na trhu už dlhšie a z viacerých aspektov ich zdokonaľovali, čo zvyšovalo ich kvalitu.
Iné firmy prinášajú na trh nové prvky riešenia založené na nových technických poznatkoch a usilujú sa presvedčiť investorov o vyššej kvalite, rýchlejšej realizácii alebo nižších vstupných nákladoch pri rovnakých či vyšších funkčných parametroch.
Priemerná spotreba energie v budovách podľa ich účelu využitia |
|
Účel využitia |
Priemer za roky 1995 – 1999 kWh (m3.rok) |
Školy |
50,23 |
Obchody a služby |
52,36 |
Zdravotnícke zariadenia |
59,69 |
Kultúrne zariadenia |
45,33 |
Administratívne budovy |
55,63 |
Ubytovanie |
57,86 |
Iné |
53,70 |
Priemer |
52,22 |
PRAMEŇ: Štátny fond rozvoja bývania |
Rozhodnúť sa musí každý sám
Ktorý zatepľovací systém je najvhodnejší? To je otázka, ktorá sa dá ťažko zodpovedať bez relevantných informácií. No ich vyčerpávajúce zhromaždenie je z pohľadu dodávateľskej sféry k dispozícii a dáva teda dobrý odrazový mostík na voľbu správneho rozhodnutia.
Ak sa na základe adekvátnych informácií dostane investor do štádia rozhodnutia o výbere najvhodnejšieho zatepľovacieho systému, potom narazí na ďalšiu nemenej závažnú otázku: Kde získať na zateplenie finančné zdroje? Aj na túto otázku existujú odpovede.
Financovať zatepľovanie bytových a rodinných domov možno z úverových zdrojov a zo štátnych dotácií. Na zateplenie bytov sa dá získať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania či zo stavebných sporiteľní, hypotekárny úver, spotrebný úver alebo dotácie z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré sú určené na odstránenie systémových porúch panelových domov. Veľmi užitočná sa ukazuje kombinácia týchto ponukových možností najmä pre spoločenstvá vlastníkov bytových domov.
Spracované podľa publikácie Zatepľovacie systémy obvodových plášťov budov, ktorú vydalo Vydavateľstvo Eurostav Bratislava.