Miznúce pracovné príležitosti, mladí ľudia utekajúci do mesta, zrušené dopravné spojenia, krachujúce poľnohospodárske družstvá. Typická predstava o typickom slovenskom vidieku.
No nemusí tak skončiť každá dedina. Mnohé rozkvitajú – buduje sa infraštruktúra, prichádzajú turisti i zahraniční investori.
Slabá ekonomická aktivita regiónov sa zvykne vysvetľovať tým, že podnikateľské a rozvojové zámery majú v menšej obci ťažšiu štartovaciu pozíciu ako v meste. Vidieku jednoducho chýba to, čo majú väčšie mestá – vysoká hustota obyvateľstva, vybudovaná infraštruktúra, dobré dopravné spojenia.
„Podnikateľ na vidieku má ťažší prístup k internetu, ťažšie si vybaví úver,“ dodáva predsedníčka Vidieckeho parlamentu Mária Behanovská.
No nie vždy je to o podmienkach na podnikanie. Riaditeľka štátnej Agentúry pre rozvoj vidieka Viera Paučírová hovorí, že časť začínajúcich vidieckych podnikateľov jednoducho nevie podnikať.
Sú menej rozhľadení, nevedia vypracovať zámer, nájsť dieru na trhu. Alebo im dokonca chýba elementárne podnikateľské myslenie. Spomína si na ženu, ktorej agentúra pomohla získať financie na rozbeh maloobchodnej predajne v jej dedine: „Niekoľkokrát si sťažovala, že jej obchody nejdú.“
Napokon šéfka agentúry šla osobne zisťovať, čo je vo veci: „Obchod mal otváracie hodiny od pol deviatej do štvrtej. V čase, keď sú všetci zákazníci v práci.“ Stačilo predĺžiť otváraciu dobu a biznis sa rozhýbal.
Peňazí dosť
Ďalšia zaužívaná predstava o vidieku je, že potenciál jeho rozvoja tkvie v turistike. Znie to logicky. Vzhľadom na nízky počet miestnych obyvateľov, a tým aj potenciálnych klientov, sa treba orientovať na podnikanie, ktoré pritiahne ľudí z diaľky.
Predpoklady na rozmach turistiky Slovensko s množstvom prírodných a historických atrakcií naozaj má, no využívajú sa slabo. A pritom na cestovný ruch sa nabaľujú ďalšie služby – penzióny, reštaurácie, tradičné remeslá, biofarmy, obchodíky s miestnymi špecialitami, ale i obyčajné kaderníctva a zmenárne.
Pravda, nejde to, ak chýba vodovod, kanalizácia. A nádejný zámer môže zakapať aj na nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Práve v rozvoji miestnej infraštruktúry vidia regionálni aktivisti priestor pre centrálnu vládu. M. Behanovská tvrdí, že Slovensko oproti väčšine krajín Európskej únie zaostáva, hoci na vidieku žije takmer polovica obyvateľov krajiny.
Podotýka, že Slovensko je jednou z troch členských krajín EÚ, kde neprebehol program Leader, zameraný na budovanie vidieckej infraštruktúry. Vláda naň pôvodne zo štátneho rozpočtu vyčlenila pol druha miliardy korún, no v roku 2004 ich presunula na iné priority.
Tak či onak, peňazí na rozvoj vidieka by v budúcnosti malo byť dosť. Slovensko bude môcť v rokoch 2007 až 2013 čerpať najmenej 1,5 miliardy eur (56 mld. Sk) z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka. A ak sa negociácie s bruselskou administratívou vydaria, suma sa zvýši.
Riaditeľ odboru štrukturálnej politiky Ministerstva pôdohospodárstva SR Ján Beňadik vidí reálne 1,7 miliardy eur. Pri prideľovaní grantov budú vo výhode obce a mikroregióny, ktoré dokážu prevravieť jedným hlasom. Kde sa samospráva, podnikatelia, občianske združenia či cirkvi dohodnú na spoločných prioritách.
Šikovní si poradili
Hlavná brzda rozvoja slovenského vidieka však nie sú peniaze. Zdroje sa zohnať dajú už teraz – cez rôzne fondy či mikropôžičky. Kľúčová je skôr schopnosť miestnych ľudí objaviť potenciál oblasti, v ktorej žijú.
A v rámci jeho rozvíjania sa zhodnúť na tom, čo je najdôležitejšie. Priority môžu byť napríklad náplňou plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ten mnohým obciam chýba, hoci jeho vypracovanie im vyplýva ako povinnosť zo zákona.
Projektová manažérka Obecného úradu v Mojmírovciach Daniela Kozáková o plánovaní vie svoje. Hovorí, že vďaka definovaniu priorít nemá dedina s necelými tritisíc obyvateľmi v blízkosti Nitry problém s ich financovaním.
Najprv z predvstupového fondu ISPA vybudovali kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd, neskôr došlo na rekonštrukciu miestnej školy, športových a kultúrnych zariadení. V súčasnosti zo zdrojov fondu SAPARD opravujú cestné komunikácie.
Obdobný príbeh ponúka Spišský Hrhov, momentálne mediálne známy skôr vďaka odhalenému pochybnému pozadiu jedného z aktérov megainvestície spoločnosti Akerman (TREND 30/2006). Škandál zatlačil do úzadia fakt, že obec si dokáže pomôcť aj bez nej.
Ako jedna z mála na východnom Slovensku, nehovoriac o zaostalom Spiši, sa môže pochváliť čulým stavebným ruchom. Na troch uliciach vyrastajú nové rodinné domy. Majiteľ jedného z nich, pôvodne bývajúci v Levoči, dáva rozvoj do súvisu so snahou a ústretovosťou samosprávy.
Pripravené inžinierske siete, výhodná kúpna cena za pozemok, ktorý bol, samozrejme, majetkovoprávne doriešený. V Levoči takéto podmienky nenašiel.
Vladimír Ledecký je starosta Spišského Hrhova sedem rokov. Obec pod jeho vedením do rôznych projektov preinvestovala 130 miliónov korún. Financie získavala z rezortu výstavby, zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z fondov EÚ a rôznych nadácií.
Keď sa V. Ledecký ujímal funkcie, obec mala ročný rozpočet 2,8 milióna korún a jednu pracovníčku na polovičný úväzok. Teraz dedina s tisíckou obyvateľov hospodári s 38 miliónmi korún a zamestnáva 26 ľudí.
Spoločný záujem
Mojmírovce a Spišský Hrhov, hoci ležia na opačných koncoch Slovenska, majú mnoho spoločného. Predovšetkým, miestni ťahajú za jeden povraz.
V. Ledecký zdôrazňuje, že nie všetky projekty, ktoré realizuje, má z vlastnej hlavy. Nápadmi prispievajú ľudia z obecného úradu, ostatní obyvatelia Spišského Hrhova i jeho známi, ktorí v dedine priamo nežijú. Či už pri príprave územného plánu, lákaní investorov alebo tvorbe projektov, s ktorými sa obec uchádza o granty zo štátneho a európskeho rozpočtu.
V Mojmírovciach si pochvaľujú solidaritu miestnych podnikateľov. V obci pôsobí hŕstka silných firiem, najmä miestne poľnohospodárske družstvo a Tauris Nitra, dcéra rovnomenného rimavskosobotského mäsokombinátu.
Podniky pomáhajú pri organizácii podujatí, napríklad keď družstvo poskytne vlastný autobus na dopravu detí do letného tábora. Firmy prispievajú obci aj sponzorsky.
D. Kozáková tvrdí, že Mojmírovčania majú podnikanie v krvi. Pred stáročiami v obci šľachtický rod Huňadyovcov založil prosperujúci chov oviec a koní.
Slabá spolupráca
Naopak v gemerskom regióne, kde má Tauris hlavné sídlo, taká ideálna spolupráca neexistuje. „Firmy v blízkych obciach sú rady, ak majú na výplaty,“ konštatuje Elena Kubaljaková, predsedníčka občianskeho združenia Ozveny z Hrachova, ktoré sa snaží o rozvoj mikroregiónu Rimava a Rimavica.
„A firmy zo širšieho okolia, ako je Tauris, si založili vlastné neziskové organizácie a uchádzajú sa o prostriedky po vlastnej línii,“ dodáva.
Združeniu Ozveny sa podarilo získať prostriedky na vybudovanie miestnej internetovej miestnosti i vývarovne pre dôchodcov. Na iné, ambicióznejšie projekty nevie zohnať peniaze. Napríklad na obnovu výroby tradičných drevených kyjatických hračiek vo Veľkých Teljakovciach. Dielňu síce vybavili strojmi na výrobu hračiek, vybrali i majstra rezbára, ktorý má zaškoliť miestnych nezamestnaných, no chýbajú prostriedky na jeho zaplatenie. Ďalšou nevyužitou príležitosťou v tejto obci je veterný mlyn, ktorý by sa mohol stať turistickou atrakciou, no zatiaľ márne čaká na rekonštrukciu.
E. Kubaljaková hovorí tiež o administratívnych prekážkach. Úrady podľa nej kladú príliš veľký dôraz na striktné dodržiavanie predpisov. Napríklad nariadili, aby jedáleň pre seniorov zakúpila zariadenie na zachytávanie tuku za niekoľko desiatok tisíc korún. Strava je diétna aj bez neho, no investované peniaze chýbajú inde, dodáva šéfka združenia.
Na nedostatok spolupráce dopláca i rozvoj Brhloviec, malej dedinky pätnásť kilometrov východne od Levíc. V obci sa nachádzajú unikátne kamenné obydlia, vytesané priamo do skaly. Vo väčšine dodnes žijú ľudia, jeden z nich slúži ako expozícia Tekovského múzea.
V čase návštevy TRENDU bolo zatvorené, hoci podľa dohody medzi obcou a múzeom by malo byť aspoň počas letnej sezóny otvorené každý deň.
Starosta obce Albín Kuhajda označil spoluprácu s múzeom za problematickú. Spomína, ako raz osobne sprevádzal zahraničných Slovákov, ktorí prišli do Brhloviec špeciálne za skalnými obydliami, no sprievodkyňu Tekovského múzea nenašli. A. Kuhajda sa nazdáva, že rozvoju turistiky v obci by prospelo, ak by expozíciu spravoval priamo obecný úrad.
Pohnúť rozumom
Okrem spolupráce sú pre rozvoj obce dôležité dobré nápady. Možnosti, ktoré sa dajú speňažiť, ležia niekedy miestnym ľuďom doslova pod nosom. Stačí si ich všimnúť.
Šéfka štátnej Agentúry pre rozvoj vidieka V. Paučírová ponúka príklad. Majiteľ peknej lúky môže zarobiť na holandských turistoch, ktorí brázdia Európu vo svojich karavanoch a hľadajú miesta, kde by strávili niekoľko dní uprostred prírody.
|
Viera Paučírová: Príležitostí je veľa, treba ich len objaviť. |
Pravda, vlastník lúky musí investovať do elektrickej prípojky, na ktorú si návštevníci napoja spotrebiče. No to je len niekoľkotisícová investícia. „Takýchto jednoduchých príležitostí sa nájde viacero. Len o nich treba vedieť,“ dodáva riaditeľka agentúry.
Dobrý nápad stál na počiatku jednej z najväčších slovenských atrakcií, Čiernohronskej železnice. Od roku 1995 ju prevádzkuje združenie siedmich obcí Mikroregión Čierny Hron spolu s mimovládnymi organizáciami Strom života a Vydra.
Nápad využiť už nefunkčnú železničku, ktorá pôvodne slúžila na zvážanie dreva, ako turistickú atrakciu, pomohol Čiernemu Balogu a okolitým obciam vyniknúť v rámci upadajúceho Horehronia.
Rozmýšľajú aj v Spišskom Hrhove. Obec založila firmu, ktorá sa venuje murárskym, tesárskym a stolárskym prácam a pomáha vytvárať nové pracovné miesta. Napríklad na kraji dediny postavila zrub, ktorý prenajala pod podmienkou, že v ňom nájdu prácu aspoň traja obyvatelia obce.
Dnes je známy ako vychytená predajňa syrov a iných mliečnych výrobkov. Obec založila vlastnú neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje remeselnú dielňu so štyrmi zamestnancami. Ich výrobky predáva napríklad na Spišskom hrade. Vďaka tomu, ako i grantom z rôznych organizácií je neziskovka podľa starostu V. Ledeckého v čiernych číslach.
Z grantov financuje Spišský Hrhov aj najnovší projekt. Jeho cieľom je pripraviť najmä ženy v obci na prácu vo firmách, ktoré vytvoria noví investori. Napríklad tým, že sa v dedine rozšíria služby, poskytované mladým rodinám.
Predĺži sa prevádzková doba miestnej škôlky, vznikne baby centrum, ktoré sa bude starať o najmenšie deti. A obec zaučí ženy v konkrétnych zručnostiach, ktoré od nich budú vyžadovať investori.
Foto – Pavol Danko
