Väčšie SBS majú celoslovenské pôsobenie a snažia sa poskytovať čo najväčší rozsah služieb. Máloktorá agentúra však zabezpečuje všetko. Niektoré firmy napríklad nerobia prevozy peňazí alebo poplachovú signalizáciu.
A iba zopár sa venuje aj osobnej ochrane či detektívnej službe. „Pri súťažiach pripravovaných veľkými spoločnosťami sa väčšinou stretáva rovnakých päť-šesť firiem,“ hovorí prezident Združenia ochrany majetku a osôb (ZOMO) Anton Tománek.
Podľa odhadu
Vo veľkej organizácii pritom pri výbere dodávateľa služieb ochrany platia iné pravidlá ako v menšej firme. Štátne a verejné inštitúcie, ako aj podniky v ich vlastníctve sa riadia zákonom o verejnom obstarávaní. V ňom obsiahnuté procesy a postupy používajú aj veľké súkromné spoločnosti.
V takýchto prípadoch majú esbéesky možnosť pozrieť si objekt, ktorý by mali strážiť. Okrem toho tender garantuje človek s odbornosťou v oblasti bezpečnostnej ochrany, čo zaručuje profesionálne posúdenie predložených ponúk.
Naopak, predovšetkým menšie firmy pri hľadaní ochrankárov jednoducho oslovia niekoľko vytipovaných bezpečnostných služieb a spomedzi nich si vyberú.
Stáva sa pritom, že esbéeska si objekt nemôže prehliadnuť, takže potenciálnemu klientovi pošle len rámcový plán ochrany postavený na odhadoch a skúsenostiach. Detaily a špecifikácie stráženia potom víťazná firma rieši s objednávateľom vo finále, pred podpisom zmluvy.
Mnoho slovenských firiem podľa A. Tománka otázky bezpečnosti podceňuje. Nielen tie, ktoré sa týkajú fyzickej ochrany, ale aj technického či informatického zabezpečenia. Dodáva, že len málo spoločností má záujem o vyšpecifikovanie bezpečnostných rizík, pretože by sa tomu potom museli prispôsobovať. Stojí to nemálo úsilia a často aj nákladov.
Vojenské objekty
Súkromné bezpečnostné služby strážia väčšinu verejných budov. Polícia chráni len tie štátne orgány, o ktorých rozhodla vláda. Patria k nim Úrad vlády SR, Prezidentský palác, Národná rada SR, Ústavný súd SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Národný bezpečnostný úrad a rezidencie veľvyslanectiev.
Policajti tiež ochraňujú objekty ministerstva vnútra. V budovách rezortu dopravy patrolujú železniční policajti, Ministerstvo spravodlivosti SR zasa strážia príslušníci Zboru väzenskej a justičnej správy.
Ostatné ministerstvá zabezpečujú stráženie svojich objektov súkromnými bezpečnostnými službami. Na otázky TRENDU, podľa akých kritérií sa rozhodovali, väčšinou spomenuli cenu, referencie, technické vybavenie, rozsah služieb a výšku poistky.
Prenikanie súkromných bezpečnostných služieb do verejnej sféry je bežné všade vo svete. Niekde napríklad esbéeska zabezpečuje aj transport väzňov z väzníc na miesto konania výsluchu alebo súdneho pojednávania.
Na Slovensku sa pre súkromné bezpečnostné služby otvorí aj možnosť strážiť niektoré vojenské objekty. Zrušenie povinnej základnej vojenskej služby a scivilňovanie podporných činností v armáde spôsobilo úbytok ľudí, ktorých vojsko potrebuje na stráženie svojich budov.
Kľúčové objekty bude strážiť výlučne vojenská polícia. Do dvoch rokov sa však vytvoria podmienky na to, aby ostatné priestory mohli strážiť esbéesky. Tie, ktoré vyhrajú súťaž, bude potom počas stráženia kontrolovať vojenská polícia.
- Na strediská poplachov už treba licenciu
Okrem súkromných bezpečnostných služieb poskytuje stráženie objektov na komerčnej báze aj Policajný zbor. A to prostredníctvom stredísk registrácie poplachov. Tie kombinujú elektronické zabezpečenie priestoru poplachovými systémami s fyzickou ochranou, ktorá príde na strážené miesto po tom, čo dostane signál o jeho narušení.
V minulom roku mal Policajný zbor na svoje strediská pripojených 9 100 objektov v rámci celého Slovenska. Tri štvrtiny z nich patria súkromným osobám a privátnym firmám, zvyšok tvorili priestory rezortu vnútra či objekty chránené na základe požiadaviek kriminálnej polície.
Hovorca Prezídia Policajného zboru SR Martin Korch tvrdí, že polícia môže teoreticky na svoje strediská registrácie poplachov pripojiť neobmedzený počet zákazníkov. Pri narušení objektu však treba ihneď vyslať policajtov na zásah. A v tom sú už možnosti polície obmedzené.
Aj preto sa stráženie objektov nezaobíde bez služieb súkromných firiem. Policajný zbor v rokoch 2003 – 2005 za ochranu objektov zinkasoval cez pol miliardy korún, ktoré putovali do štátneho rozpočtu.
Pulty registrácie poplachov prevádzkujú aj súkromné bezpečnostné služby. Často však zároveň neposkytujú aj fyzickú ochranu. Pohotovostnú zásahovú jednotku v takom prípade zabezpečuje iná agentúra.
Technické zabezpečenie objektov poplašnými systémami sa do konca uplynulého roka neriadilo zákonom o súkromnej službe. Zmena prišla s novou právnou normou, podľa ktorej treba už aj na túto činnosť najprv požiadať krajského riaditeľstva Policajného zboru o licenciu.
Firmy, ktoré pulty ochrany už prevádzkovali, tak musia spraviť do konca júna. Podmienky sú takmer rovnaké ako pri udeľovaní licencií na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Rozdielne sa posudzuje len zdravotná a odborná spôsobilosť.
Rozdeliť prácu
Veľké spoločnosti, ktoré majú celoslovenské pôsobenie, rozdeľujú ochranu objektov medzi viacero ochrankárskych firiem. Niektoré budovy a priestory pritom strážia ich vlastní zamestnanci. A. Tománek s diverzifikáciou dodávateľov súhlasí. Podľa neho z hľadiska ochrany ani nie je výhodné, ak všetky činnosti zabezpečuje jedna bezpečnostná agentúra.
Napríklad bratislavský Slovnaft si podľa hovorkyne Kristíny Félovej vyhotovil sám bezpečnostný audit. Vo vlastnej réžii zabezpečuje aj ochranu informačných systémov.
Fyzickú ochranu objektov a požiarnu ochranu zveril podnik dvom súkromných agentúram. Rovnako vlastné kapacity a nákup služieb z externého prostredia kombinuje aj Slovenský plynárenský priemysel a Slovak Telecom.
Košickej Východoslovenskej energetike (VSE) zabezpečujú fyzickú ochranu objektov dve externé súkromné bezpečnostné služby. Keďže sa distribučka nemusí riadiť zákonom o verejnom obstarávaní, vyberala ich podľa interných predpisov.
Rozhodujúce kritériá boli cena a referencie esbéesiek o tom, že služby fyzickej ochrany už v sieťových odvetviach niekedy zabezpečovali. Jednotlivé prvky fyzickej ochrany majetku, ako aj zabezpečovacie zariadenia, či už požiarne signalizácie, prístupové alebo kamerové systémy, dodáva VSE viacero ďalších externých firiem. Ochranu informačných systémov realizuje jej stopercentná dcérska spoločnosť.
Vlastnými silami
Ak sa firmy rozhodnú ochranu majetku zabezpečovať vo vlastnej réžii, musia na to podľa zákona mať licenciu. Jej držiteľom je prevažne dcérska spoločnosť, ktorá zabezpečuje stráženie priestorov. Touto cestou sa pred zhruba dvoma rokmi vybrali napríklad Slovenské elektrárne.
Rovnako postupuje aj Volkswagen Bratislava. Podnik sa rozhodol spoliehať na vlastné sily preto, že nebol spokojný so službami externých firiem, ktoré strážili jeho priestory. Od roku 1993 vystriedal sedem esbéesiek, a stále nenašiel tú pravú.
U.S. Steel Košice si stráženie svojich priestorov zabezpečuje historicky vo vlastnej réžii, a to prostredníctvom dcérskej firmy. Okrem fyzickej realizuje aj technickú ochranu. Bezpečnosť informačných systémov spadá do kompetencie jedného z odborov U.S. Steelu spadajúceho pod viceprezidenta pre informačné technológie. Požiarnu ochranu vykonáva jeden zo závodov oceliarní. O vypracovanie bezpečnostných auditov sa im starajú vlastní špecialisti.
- Aj medzi bezpečnostnými službami sa vyskytne cenová vojna
Ak sa ľudia v súkromných bezpečnostných službách sťažujú na niekoho rovnako intenzívne ako na policajtov, tak sú to konkurenti z brandže. Esbéeskári, ktorých TREND oslovil, svorne kritizovali firmy, ktoré poskytujú stráženie za nízke, dumpingové ceny. Také, za ktoré sa podľa nich nedá zabezpečiť komplexná ochrana objektu.
Nútia tým vraj znižovať úroveň poskytovaných služieb v rámci celého biznisu. „Keď dakedy prídem do stráženého objektu, hanbím sa, že v ňom pôsobí nejaká esbéeska,“ hovorí prezident Združenia ochrany majetku a osôb (ZOMO) Anton Tománek. Jeho slová potvrdzuje pohľad na nejedného strážnika v uniforme SBS, ktorého by intelektom aj svalmi dokázal paralyzovať priemerný tínedžer.
Takýto obraz ochrankárov vzniká podľa prezidenta ich združenia preto, že o výbere strážnej služby rozhoduje predovšetkým cena. A to často aj na úkor kvality poskytovanej ochrany.
Spoločnosti svoju ochranu outsourcujú väčšinou preto, aby ušetrili na réžii spojenej so zamestnávaním vlastných strážcov. Potom už podľa A. Tománka vyberajú hlavne takú firmu, ktorá poskytuje svoje služby za čo najnižšie ceny. Ďalším kritériom je aj výška poistky, ktorou esbéesky ručia za škody na stráženom majetku.
Riaditeľ firmy Nodus Peter Perháč pripomína, že mnohé bezpečnostné služby ponúkajú takmer stopercentné ručenie, no pravdepodobne rátajú s tým, že prípadnú škodu nezaplatia. Spoliehajú sa na to, že k žiadnej výnimočnej udalosti pri strážení objektu nedôjde.
Ak predsa len áno, sú vopred rozhodnuté, že za prípadnú škodu nezaplatia a budú sa so svojím klientom súdiť. Problém je, že komplexná ochrana, ako aj ručenie za škody sa nedá zabezpečiť za 70 korún za hodinu stráženia. Takéto cifry pritom nie sú v biznise výnimočné.
Tieto slová potvrdzuje aj generálny riaditeľ súkromnej bezpečnostnej služby CI-servis, a.s., Košice Róbert Jano. Mrzí ho, že sa s požiadavkou na extrémne nízku cenu kritériami na esbéesky stretol aj v súťažiach, ktoré organizovali zahraniční investori.
Firma, ktorej šéfuje, strážila v minulosti niektoré objekty Slovenských elektrární. Momentálne poskytuje ochranu napríklad pre východoslovenské prevádzkarne Slovak Telecomu či Bukózu Vranov. Tvrdí, že Ci-servis snaží nejsť pri svojich službách pod 100 korún za hodinu ochrany.
To isté hovorí výkonný riaditeľ Bonulu A. Tománek. Dodáva, že na súťažiach, kde je ako hlavné kritérium stanovená cena, sa nezúčastňujú. Vyhrá v nich totiž malá regionálna firma, ktorá operuje s nízkymi nákladmi.
Ilustračné foto – Miro Nôta
