Na Slovensku sa investuje menej ako v susedných krajinách regiónu a investície sú čoraz viac zamerané iba na náhradu opotrebenia a racionalizáciu výroby. Skutočnosť, že prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín, s tým úzko súvisí, upozornil hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth. Krajina podľa neho potrebuje šikovných ľudí a lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie. Štedrejšie dotácie pre firmy na obrat v investíciách stačiť nebudú.
Zaostávanie Slovenska
„Firmy investujú menej, lebo im chýbajú ľudia, ceny energií sú nevyspytateľné, budúcnosť neistá a podnikateľské prostredie neatraktívne. Hoci viaceré z týchto problémov majú aj iné krajiny, u nás vyrastá podstatne menej moderných projektov – dokonca aj v porovnaní so susedmi,“ zdôraznil Horváth.
Slabé čerpanie eurofondov je iba časť problému s investíciami. Viac ako na Slovensku sa investuje aj u susedov z Vyšehradskej štvorky, a to napriek tomu, že Maďarsko má od roku 2022 pozastavené čerpanie európskych peňazí. „Naše čísla vyzerajú sľubnejšie iba v rokoch, keď sa ponáhľame s čerpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa vraciame k vlažnému tempu rastu investícií,“ upresnil ekonóm.
Slovensko okrem čerpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahraničných investícií, ktoré sú za uplynulú dekádu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ledva polovičné. Zároveň v nich dominujú investície existujúcich firiem, ktoré zarobené peniaze vracajú späť do slovenskej ekonomiky.
Chabé investície a neistá budúcnosť
„Väčšie rozširovania výroby sú čoraz zriedkavejšie a investície na zelenej lúke už iba ojedinelé,“ zhodnotil Horváth s tým, že zahraničné firmy do založenia alebo rozvoja podniku v SR vložili v uplynulých piatich rokoch rádovo iba 100 miliónov eur ročne.
Slovensko podporuje zahraničné investície stimulmi, väčšinou daňovými úľavami, každý rok približne 100 miliónmi eur. Cenovka za vytvorené pracovné miesto pritom výrazne narástla, v súčasnosti na viac ako 60-tisíc eur, kým v minulosti bola približne polovičná.
Európska investičná banka sa slovenských spoločností pýta, čo im bráni investovať. „Firmy sa sťažujú na dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, trápia ich aj ceny energií a ťažká predvídateľnosť. Neistota týkajúca sa budúcnosti v širšom zmysle je jednou z hlavných bariér investovania,“ priblížil Horváth. Na Slovensku sa ku globálnym vplyvom pripája aj nejasný plán ozdravovania verejných financií. „Firmy sa sťažujú aj na čoraz väčšiu ťarchu regulácie,“ doplnil.
Hľadanie zakorenených problémov
Prieskumy z okolitých krajín aj EÚ naznačujú podobné problémy a z dostupných dát je ťažké analyticky ukázať, čím je situácia Slovenska odlišná. „Pravdepodobne ide o to, že prekážok pre investovanie a podnikanie je na Slovensku viac ako inde a sú aj hlbšie zakorenené,“ upozornil Horváth.
Povrchné opatrenia, napríklad v podobe ešte štedrejších dotácií, nebudú na nápravu stačiť. „Aby sme sa opäť zapáčili investorom, musíme pracovať na odstraňovaní koreňov našich vlastných problémov. Tými sú odklon od jednoduchého a predvídateľného firemného prostredia a nedostatok šikovných a vzdelaných ľudí,“ dodal hlavný ekonóm NBS.
Ďalšie dôležité správy
