Na poslednej tlačovej konferencii pri informovaní o výsledkoch v cestovnom ruchu chorvátski predstavitelia okrem iného konštatovali, že v roku 2002 boli príjmy z neho 3,5 mld. USD v rámci priemyslu cestovného ruchu. A vyše 7 mld. USD v rámci ekonómie cestovného ruchu.
Táto informácia vyvolala otázky: Čo to znamená priemysel cestovného ruchu a ekonomika cestovného ruchu? Aký zmysel má vykazovať výkonnosť cestovného ruchu dvakrát a prečo je rozdiel v hodnotách? Nie je to zasa len teoretizovanie bez konkrétneho významu?
Nie, nie je to teória, je to prax štatistického vykazovania výkonov cestovného ruchu podľa metodiky tzv. turistického satelitného účtu. Cestovný ruch nie je ekonomicky a štatisticky uzatvorené odvetvie. Informácie o jeho význame chýbajú pre potreby národnej ekonomiky, na hodnotenie rozvoja regiónov či jednotlivých odvetví participujúcich na cestovnom ruchu.
Širšie ponímanie prínosov
Zmerať komplexné prínosy cestovného ruchu je veľmi ťažké. Turistický satelitný účet vytvára podmienky na vyčíslenie, aký podiel ekonomických prínosov jednotlivých odvetví je generovaný cestovným ruchom.
Zjednodušene možno povedať, že ak chceme poznať len výkony priamej spotreby v cestovnom ruchu, vystačí nám doterajší prístup k zberu štatistických údajov a budeme hovoriť len o tzv. priemysle cestovného ruchu. Multiplikačný efekt cestovného ruchu je vyjadrený v širšom ponímaní cestovného ruchu, ktorý sa v terminológii satelitných účtov nazýva ekonomika cestovného ruchu.
Turistický satelitný účet nie je nový objav. Svetová organizácia cestovného ruchu WTO (World Tourism Organization) vypracovala globálne štandardy pre turistický satelitný účet už pred niekoľkými rokmi. Základným podkladom na ich realizáciu je dokument Štandardná klasifikácia turistických činností (Standard International Classification of Tourism Activities).
Prvá krajina, ktorá začala aplikovať turistický satelitný účet, bola Kanada. Neskôr začali využívať tento štatistický výkaznícky systém v Afrike, napríklad v Tunisku a Maroku, na americkom kontinente v USA, Čile, Mexiku, Dominikánskej republike, Kolumbii či Kostarike.
Európa podľa svojej direktívy
Krajiny Európskej únie vychádzajú z požiadaviek európskej normy – Direktívy Európskej únie EU 95/57/EC. V jej zmysle všetky členské krajiny zaraďujú do štatistiky dopytu domáci i príjazdový cestovný ruch (zahraničný aktívny cestovný ruch) na úrovni pobytov, teda bez evidencie jednodňových výletov návštevníkov.
V oblasti ubytovacích služieb direktíva požaduje existenciu tzv. registrov, prípadne zoznamy ubytovacích zariadení prepracovať na úroveň porovnateľných kapacít (Taliansko, Rakúsko, Írsko) a porovnateľných územných celkov NUT III (Belgicko, Veľká Británia).
Niektoré krajiny dokonca vytvorili nové zoznamy ubytovacích zariadení. Španielsko a Portugalsko preklasifikovali apartmány a letné bývanie, Francúzsko zaradilo do zoznamu neklasifikované hotely, Írsko a Veľká Británia riešili problém B&B (Bed and Breakfast) .
Viaceré krajiny obohacujú štatistickú evidenciu rôznymi štatistickými zisťovaniami špecifických skupín – segmentov dopytu. Napríklad Rakúsko i Francúzsko zisťujú cestovné zvyklosti svojich občanov, Španielsko skúma cestovanie rodín, Holandsko pokračuje v špecifickej štatistike o obchodných cestách, Portugalsko a Taliansko sleduje dovolenkové pobyty.
Nové štatistické zisťovanie uviedli do praxe v Grécku, Luxembursku, Írsku, na Islande, v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Nórsku. Implementácia direktívy však ešte nie je v záverečnej fáze ani v krajinách EÚ. Tento proces je dlhodobý, únia ho finančne podporuje.
Aj Slovensko to čaká
Ku krajinám, ktoré doteraz nevykazujú ekonomické prínosy cestovného ruchu vo vyčerpávajúcej miere, patrí aj Slovensko. Postupná príprava na uvedenie turistického satelitného účtu do praxe je však nevyhnutná.
Je to úloha, ktorá sa premietne do činnosti Ministerstva hospodárstva SR, aby v spolupráci so Slovenským štatistickým úradom dopracovalo metodiku štatistického zisťovania a výkazníctva.
Slovenský štatistický úrad v spolupráci s vedeckovýskumnou základňou by mal zvážiť riešenie projektu implementácie Direktívy 95/57/EC v SR a požiadať o podporu financovania z fondov EÚ. Potom budú mať podnikateľské subjekty povinnosť plniť požiadavky štatistických hlásení. Vedeckovýskumné a vzdelávacie inštitúcie by mali popri vzdelávaní permanentne realizovať doplnkové štatistické zisťovania.
Autorka je docentkou na Katedre cestovného ruchu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
