Mierne zníženie daňového zaťaženia a jednoduchšie daňové zákony prináša od budúceho roka slovenská daňová reforma. Jedna sadzba 19 percent pre zdaňovanie príjmov fyzických aj právnických osôb aj pre DPH robí podľa ministerstva financií slovenský daňový systém jedinečným v rámci krajín OECD.
Výrazné zníženie zaťaženia svojich ziskov pocítia predovšetkým majitelia firiem. Zrušením zdaňovania dividend totiž kombinovaná sadzba dane pre vyplatené príjmy akcionára klesne zo súčasných 36,25 percenta na 19 percent.
Zavedením rovnej dane z príjmov Slovensko zároveň potvrdilo postavenie krajiny s najnižším priamym daňovým zaťažením v OECD. Výhodu nízkeho zdanenia budú môcť majitelia slovenských firiem využiť pri delení ziskov prvýkrát v roku 2005, teda pri profite za zdaňovacie obdobie budúceho roka.
Podľa Inštitútu Alexisa de Tocquevilla je systém rovnej dane v rôznej podobe zavedený v 33 krajinách. Pozná ju napríklad Nový Zéland alebo Estónsko či jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta - Hongkong. V niektorých krajinách sa však líšia sadzby pre právnické a fyzické osoby.
Výhody podľa ministerstva
Súčasný slovenský zákon o dani z príjmov vymenúva 21 rôznych sadzieb a 443 druhov príjmov. Každý príjem musí byť priradený ku konkrétnej sadzbe, a preto je podľa rezortu financií „neúmerne komplikovaný“.
Rovná daň takéto komplikácie nepozná, keďže jej sadzba je vždy len jedna. „Konkurencieschopné daňové prostredie neznamená len nízke daňové zaťaženie, ale najmä systém, ktorý je efektívnejší a transparentnejší,“ vysvetľuje minister financií Ivan Mikloš. Podľa generálneho riaditeľa daňovej a colnej sekcie ministerstva financií Branislava Ďurajku by mal nový zákon v prípade právnických osôb výrazne priblížiť daňový základ k skutočnému hospodárskemu výsledku.
„Významne sa redukuje zoznam položiek, ktoré sú uznané ako daňový náklad až po ich zaplatení,“ vysvetľuje B. Ďurajka. Malo by sa teda obmedziť zdaňovanie „virtuálnych ziskov“.
Nový zákon zároveň uvoľnil podmienky riešenia strát z predchádzajúceho obdobia. „Firmy si budú môcť odpočítavať stratu z daňového základu v nasledujúcich obdobiach, najneskôr do piatich rokov. Atraktívnosť transferov zisku, respektíve obchody so stratou prestanú byť podľa mňa také atraktívne,“ dodáva B. Ďurajka.
Na druhej strane chce rezort financií prostredníctvom novely zákona o správe daní zrušiť možnosť odkladu podania daňového priznania o tri mesiace, keď daňový subjekt využíva služby daňového poradcu. O novele v súčasnosti rozhoduje Národná rada SR. „Spôsobuje to príliš veľkú neistotu pre štát pri odhade daňových príjmov,“ zdôrazňuje B. Ďurajka.
Prinesie daňová reforma od budúceho roka aj žiaducu stabilitu daňovej legislatívy? „Na princípoch sa určite nič zásadné meniť nebude. Nemôžem však vylúčiť, že aplikačná prax nového zákona si vyžiada nejaké technické úpravy,“ vysvetľuje.
Zmeny zaťaženia
Podľa prepočtov rezortu financií by v budúcom roku malo na Slovensku daňové a odvodové zaťaženie klesnúť medziročne o 1,7 percentného bodu na 29,2 percenta HDP. Bezkonkurečne najnižšie zaťaženie spomedzi krajín OECD ponúkne Slovensko v prípade daní z príjmov.
Aj v predchádzajúcich rokoch bol pomer vyzbieraných priamych daní k produkcii hospodárstva najnižší práve na Slovensku. Odhadovaných 4,8 percenta HDP v budúcom roku bude znamenať len niečo vyše tretinu oproti priemeru OECD v ostatných rokoch.
Na druhej strane, zjednotenie sadzby DPH od budúceho roka a tohtoročné zvýšenie spotrebných daní zvýši daňové zaťaženie spotreby. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 chce štát vyzbierať nepriame dane zodpovedajúce 12,3 percenta HDP. V porovnaní s priemernými hodnotami krajín OECD v predchádzajúcich rokoch to bude viac o necelé jedno percento HDP.
Návrh štátneho rozpočtu predpokladá aj mierny pokles odvodového zaťaženia. Medziročne by malo byť nižšie o pol percentného bodu, čo predstavuje 11,3 percenta HDP. Priemer OECD sa pohyboval nad deviatimi percentami HDP.
Odvody a povinnosti
Vplyv odvodovej reformy na náklady jednotlivých zamestnávateľov však nie je jednoznačný. Ich odvody do Sociálnej poisťovne majú klesnúť o vyše tri percentné body.
Na druhej strane však na nich prejde bremeno platenia dávok pri práceneschopnosti ich zamestnancov počas prvých desiatich dní choroby. „Ušetria podniky so zdravými zamestnancami,“ glosuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták hovorí o presune povinnosti hradiť prvých desať dní nemocenskej zamestnávateľom ako o nespravodlivosti. Korektné by toto rozhodnutie štátu podľa neho bolo vtedy, ak by zamestnávatelia mali vplyv napríklad aj na disciplínu lekárov, ktorí práceneschopnosť potvrdzujú.
„No garantujem vám, že dokážeme skontrolovať každý deň každého nášho zamestnanca, počas ktorého nebude v práci a my za to budeme platiť,“ predpovedá V. Soták.
Daňové a odvodové zaťaženie krajín OECD
(predbežné údaje za rok 2002, % HDP)
Pozn.: Údaje za USA, Austráliu a Japonsko sú za rok 2001
PRAMEŇ: OECD
„Ak budú musieť zamestnávatelia vyplácať dávky, budú sa aj viac zaujímať o to, či ich ľudia péenku nezneužívajú,“ myslí si štátny tajomník rezortu práce Michal Horváth.
Niektoré veľké závody si už práceneschopnosť strážia: potvrdenia o chorobe akceptujú len od vybraných či dokonca závodných lekárov. Takéto praktiky sa podľa ministerstva práce v budúcom roku rozrastú.
No najpodstatnejšou zmenou je presun od sociálneho systému k zásluhovému. „Výška nárokov na dôchodok či iné sociálne náhrady bude priamo závislá od výšky platených príspevkov,“ vysvetľuje základný princíp minister práce Ľudovít Kaník.
Znamená to aj, že ľudia, ktorí pracujú načierno alebo oficiálne poberajú len minimálnu mzdu, pričom v hotovosti dostávajú jej ďalšiu nezdanenú časť, nebudú mať nárok na nemocenské dávky, ale môžu počítať aj s nízkym či dokonca žiadnym invalidným dôchodkom či penziou. Táto zmena by podľa ministerstva práce mala z dlhodobého hľadiska pomôcť v boji proti čiernej práci.
Foto – Miro Nôta
