Návrh novej trestnej legislatívy naháňa slovenským podnikateľom strach. Zďaleka nie takým, ktorí svojou činnosťou prekračujú pravidlá. Proti novému Trestnému zákonu totiž vystúpila jedna z dvoch najväčších zamestnávateľských organizácií na Slovensku. A navrhované paragrafy v jej mene nekritizuje privatizér s pochybnou minulosťou, ale viceprezident jedného z najväčších zahraničných investorov na Slovensku – U.S. Steelu Košice – Anton Jura.
Návrh Trestného zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním v parlamente, jednak sprísňuje niektoré tresty, ale zároveň definuje aj nové trestné činy súvisiace s podnikaním. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že ak by zákon poslanci schválili v pôvodnom znení, výrazne môže ohroziť ochotu podnikateľov riskovať. A práve tá býva v súkromnom podnikaní motorom rozvoja.
Niektoré ustanovenia „neodôvodnene kriminalizujú podnikateľské prostredie na Slovensku, čím môžu vyvolávať u obyvateľstva negatívne postoje k firmám a živnostníkom“, upozorňuje A. Jura, ktorý je zároveň prezidentom RÚZ.
K časti pripomienok podnikateľov boli tvorcovia návrhu zákona ústretoví a mali by sa cez pozmeňujúce návrhy poslancov dostať do zákona. Inde však rozpory pretrvávajú.
Tresty po novom
Línia sporu medzi podnikateľmi a tvorcami zákona sa ťahá viacerými paragrafmi Trestného zákona.
Republikovej únii sa nepáčia napríklad definície trestných činov či výška možného trestu odňatia slobody za skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, nevyplatenie mzdy a odstupného, zavineného úpadku, marenie konkurzného konania alebo kapitálového podvodu.
Podnikatelia pri niektorých bodoch spochybňujú už len samo zadefinovanie nejakého konania ako trestného činu. Okatým príkladom je podľa nich to, že tri roky väzenia hrozia tomu, kto konaním v rozpore so zákonom o hospodárskej súťaži „poškodí rozvoj podniku iného súťažiteľa“.
Inde zasa RÚZ namieta, že rigidným uplatňovaním zákona by sa za kriminálny skutok považoval v podstate akýkoľvek riskantný obchod, z ktorého hrozí v prípade neúspechu potenciálna vysoká strata.
Ondrej Samaš, člen rekodifikačnej komisie pre prípravu Trestného zákona, časť kritiky odráža tým, že v osobitnej časti zákona je po novom uvedený len trest odňatia slobody. Tresty sa preto môžu javiť verejnosti prísnejšie. „Vo všeobecnej časti nového zákona je však uvedený celý rad ďalších trestov, ktoré je možné uložiť namiesto trestu odňatia slobody alebo popri ňom,“ vysvetľuje O. Samaš. Napríklad trest prepadnutia veci, peňažný trest či trest zákazu činnosti.
Poškodenie konkurenta
Za veľmi problematický – napriek už vykonaným úpravám – považujú podnikatelia trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Sčasti boli ich pripomienky akceptované, naďalej však obsahuje vágne ustanovenie. Až tri roky väzenia hrozia tomu, kto „nekalou súťažou v hospodárskom styku alebo konaním, ktoré je v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, poškodí rozvoj podniku iného súťažiteľa“, teda konkurenta.
„Pôvodne malo byť trestné aj konanie v rozpore so zvyklosťami súťaže, ale keďže tie nie sú nikde definované, podnikateľom sme dali za pravdu a z návrhu tieto slová vypustili,“ opisuje tvorbu navrhovaného paragrafu O. Samaš. S nekalou súťažou by problém byť nemal, keďže ju vymedzuje Obchodný zákonník a spadá do nej napríklad klamlivá reklama, porušovanie obchodného tajomstva či podplácanie.
Komisia súhlasila aj s vypustením ustanovenia, podľa ktorého malo byť trestné už samo uzatvorenie dohody v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. „Ak sa teda uzavrie len dohoda či zmluva bez ďalšieho následku, podľa návrhu zákona už nebude trestná,“ dodáva O. Samaš.
Návrh by však mal naďalej postihovať toho, kto poškodí rozvoj konkurenta. „Takto môže byť vnímaný aj každý úspech podnikateľa s rovnakým predmetom výroby alebo podnikania, ktorý prinesie zníženie objemu výroby a predaja výrobkov konkurencie,“ argumentuje A. Jura. Podľa neho sa toto ustanovenie prieči princípom trhového hospodárstva.
Konflikt pohľadávok
Hlasy sa ozývajú proti trestnému činu nevyplatenia mzdy a odstupného, za ktorý by mali byť prísnejšie tresty. O. Samaš je však presvedčený, že tento trestný čin má v zákone miesto. „Ak chceme právny štát, musíme súčasne zabezpečiť, aby väčšina občanov vedela, že príjem, na ktorý majú nárok, dostanú vyplatený v určitý deň,“ zdôvodňuje.
V praxi sa však môže stať, že zamestnávateľ sa dostane do dilemy – vyplatiť mzdy alebo uhradiť napríklad lízing za stroj, ktorý je životne dôležitý pre výrobu. Riaditeľ odboru vnútorných vecí advokácie Slovenskej advokátskej komory Andrej Popovec si preto myslí, že by bolo vhodné zakotviť v zákone možnosť prejaviť k tomuto činu účinnú ľútosť. Teda umožniť zánik trestnosti, ak páchateľ dobrovoľne škodlivý následok napraví.
Zánik trestnosti týmto spôsobom zákon pripúšťa len pri niekoľkých vymenovaných trestných činoch, napríklad pri skrátení či neodvedení dane a poistného alebo pri ohrození obchodného alebo bankového tajomstva. Podľa ďalšieho z členov rekodifikačnej komisie Pavla Tomana sa cesta účinnej ľútosti pri nevyplatení mzdy a odstupného nevolila z obavy, aby to podnikatelia nezneužívali.
Medzi oboma názormi však došlo ku kompromisu týkajúceho sa práve situácie, keď by nastal konflikt typu mzdy verzus lízing. Trestným činom bude nevyplatenie mzdy len vtedy, keď ju zamestnávateľ nevyplatil v deň splatnosti, hoci na to mal peniaze a nepotreboval ich nevyhnutne na zabezpečenie prevádzky podniku.
„V prípravnom konaní sa teda bude dokazovať, že zaplatil – povedzme – za elektrinu a že tie peniaze na ňu nevyhnutne potreboval,“ zdôrazňuje P. Toman. Dodáva, že podnikateľ by sa trestnej zodpovednosti nezbavil, ak by nemal peniaze na mzdy preto, lebo zaplatil elektrinu napríklad na rok dopredu.
Nepravdivé a nereálne
Do skupiny trestných činov podvodu by mal pribudnúť aj kapitálový podvod, ktorého zákonné vymedzenie sa stalo rovnako predmetom diskusií. Podvodné bude aj také konanie podnikateľa, ktorý napríklad v súvislosti s ponukou cenných papierov uvedie nepravdivé údaje o výhodách a výnosoch investovania alebo nepravdivé a nereálne údaje o majetkových pomeroch podniku, do ktorého sa má investovať.
Škoda po novom
Na rozdiel od súčasného stavu sa už ako výkladové pravidlo na určenie rozsahu škody, výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu nebude používať ako základ minimálna mesačná mzda, ktorá sa každoročne mení. Päť druhov škôd by tak v novom Trestnom zákone mali nahradiť štyri. A to škoda malá – základná, ktorá by mala byť vyššia ako osemtisíc korún (sú aj návrhy stanoviť túto hranicu na desaťtisíc korún), a jej násobky – väčšia škoda (10-násobok tejto základnej sumy), značná škoda (100-násobok základnej sumy) a škoda veľkého rozsahu (500-násobok tejto sumy).
Pôvodne sa navrhovalo trestne postihovať vo vzťahu k proklamovaným výhodám a výnosom investovania okrem uvádzania „nepravdivých“ aj uvádzanie „nereálnych“ údajov. Podnikateľ by však mohol argumentovať tým, že bol presvedčený o ich reálnosti. Preto bola zo skutkovej podstaty tohto trestného činu reálnosť údajov o výhodách vypustená. Pokiaľ však ide o majetkové pomery podniku, trestné bude tak uvádzanie nepravdivých, ako aj nereálnych údajov. „Ako podnikateľ totiž musím hovoriť pravdu o tom, čo som za podnik, a nesmiem so stotisícovým imaním sľubovať ľuďom miliardy,“ vysvetľuje navrhované znenie nového trestného činu O. Samaš.
Prísnejšiu trestnú sadzbu oproti doterajšej stanovuje návrh zákona pre podvodný úpadok. Tvorcovia predpisu na rozdiel od zástupcov podnikateľov trvajú na tom, aby bolo trestné konanie štatutára alebo prokuristu firmy, ktorým poškodia veriteľov tým, že majetok firmy nepoužijú na úhradu ich splatných pohľadávok, ale na založenie inej spoločnosti či kúpu podielu. A to aj bez dôvetku, ktorý navrhujú podnikatelia, podľa ktorého má toto konanie byť trestné, len keď má štatutár alebo prokurista úmysel získať pre seba prospech alebo spôsobiť inému škodu.
„Pohnútka spôsobiť inému škodu sa veľmi ťažko dokazuje,“ argumentuje O. Samaš. Ak by totiž štatutár tvrdil, že tým nikomu nechcel ublížiť, bol by de facto nepostihnuteľný. Trestným by teda malo byť už to, že niekto založí druhú spoločnosť, čím privedie ku krachu prvú a tým je spôsobená škoda. Ak by skrachovala aj druhá, aj prvá spoločnosť a iné nekalé konanie by nebolo preukázané, štatutár či prokurista by nebol trestne zodpovedný. Toto zákonné ustanovenie by malo zabrániť aj takým prípadom prelievania kapitálu, v ktorých sa niekoľko málo akcionárov s rozhodovacou právomocou rozhodne založiť druhú akciovku a prvú, kde má účasť niekoľko tisíc malých – prehlasovaných – akcionárov, nechajú padnúť.
Nejasnosti odstránené
Niektoré výhrady podnikateľov však predkladatelia akceptovali. V novom Trestnom zákone by sa už nemal objaviť paragraf v znení, ktoré podľa A. Juru „potenciálne kriminalizuje podnikateľské subjekty snažiace sa o rozvoj alebo investovanie“. Pôvodný návrh totiž zo súčasne platného Trestného zákona prebral ustanovenie trestného činu zavineného úpadku – keď niekto „bez zodpovedajúceho finančného krytia investuje do stratového obchodu alebo do obchodu, ktorý sa vymyká z rámca pravidelného podnikania firmy“.
V takomto znení by zákon podľa prezidenta RÚZ bránil novým aktivitám a kreativite v podnikaní. Tie sa nutne vymykajú z rámca pravidelného podnikania. A nesú so sebou, pochopiteľne, aj riziko straty. Nové znenie paragrafu by už nemalo takéto aktivity postihovať. Rovnako by nemalo byť trestné prijatie alebo poskytnutie – z hľadiska majetkových možností firmy – neúmerne vysokého úveru. Naproti tomu prijatie nevýhodného úveru by sa v tomto prípade naďalej malo trestať.
„Šikanózna“ povinnosť?
Rekodifikačná komisia vedie s podnikateľmi diskusie aj o ďalšom paragrafe prevzatom do navrhovanej úpravy z dosiaľ platného Trestného zákona: o trestnom čine marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania. RÚZ poukazuje najmä na v praxi problematickú povinnosť podať „samonávrh“ na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník v predlžení nepretržite počas dvoch mesiacov.
„Žiadny súčasne platný zákon pojem predlženie nedefinuje a jeho interpretácia môže byť účelová,“ tvrdí A. Jura. Zákon o konkurze a vyrovnaní pojem „predlženie“ naozaj nedefinuje. Právnici tento stav hodnotia ako situáciu, keď sú záväzky podnikateľa vyššie ako jeho majetok. Hodnotiť stav firmy len na základe predlženia však nemusí byť vždy jednoznačné.
- Ako návrh umožňuje potrestať právnickú osobu
- trest zrušenia právnickej osoby
- trest prepadnutia majetku
- trest prepadnutia veci
- trest zákazu vymedzenej činnosti
- trest zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie
- trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo
- zhabanie veci alebo súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby ako ochranné opatrenia.
Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť právnickej osobe peňažný trest (od 50-tisíc do 500 miliónov korún)
Napríklad u sezónne hospodáriacich podnikateľov môže ísť len o prechodný stav. Zákon dáva výnimku poľnohospodárom a lesným hospodárom. Lenže ani aj v ďalších odvetviach nemusí byť dvojmesačný sklz ničím výnimočným. „Ak by sa vychádzalo len zo základných zásad účtovníctva, môžu nastať situácie, keď má podnikateľ záporné vlastné imanie, ale trhová hodnota majetku firmy môže aj niekoľkokrát prevyšovať záväzky,“ vysvetľuje A. Jura.
Podľa neho by podanie „samonávrhu“ na vyhlásenie konkurzu bolo v tomto prípade neekonomické. A mohlo by poškodiť veriteľov. Podnikatelia preto navrhovali do zákona stanoviť pre povinnosť podania „samonávrhu“ na vyhlásenie konkurzu výnimku. O. Samaš však spolu s komisiou pre prípravu Trestného zákona trvá na zachovaní trestnosti nedodržania povinnosti podľa bankrotového zákona. „Povinnosť dodržiavať konkurzný zákon ako taký považujeme za veľmi dôležitý pre zachovanie zdravého podnikateľského prostredia,“ hovorí.
Dodáva, že Trestný zákon len odkazuje na zákon o konkurze a vyrovnaní. „Čiže keď sú problémy, nech to vyrieši tento zákon,“ uzatvára. Praxi by mal pomôcť Ministerstvom spravodlivosti SR pripravovaný nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý už pojem „predlženie“ formuluje presnejšie.
Nesprávne údaje
Podnikateľom sa nepáčia ani prísne tresty za konania, ku ktorým môže ľahko a z nevedomosti dôjsť aj pri bežnej podnikateľskej činnosti. Napríklad majú výhrady proti novej nedbanlivostnej forme trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Jeho úmyselnú formu totiž už platný Trestný zákon pozná.
„Ak podnikateľ z nedbanlivosti uvedie nesprávne údaje v podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva, štatistické zisťovanie alebo zápis do obchodného registra a spôsobí tak škodu aspoň osemdesiattisíc korún, možno ho potrestať odňatím slobody až na dva roky,“ cituje z návrhu zákona A. Jura. Trest mu pripadá prísny, a to aj vzhľadom na nedávny prípad pochybenia spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá koncom minulého roka neúmyselne odovzdala nesprávne čísla o vývoze.
Podľa návrhu zákona by už toto konanie bolo trestné. No len v prípade, ak by bola firme preukázaná pohnútka spôsobiť inému škodu. Návrh totiž vylučuje spáchanie tohto trestného činu nedbanlivostnou formou – bez pohnútky – v dvoch zo siedmich prípadov. Presnejšie, v prípade uvedenia nepravdivých údajov vo výkazoch slúžiacich na štatistické zisťovanie a evidenciu zamestnancov.
- Trestanie právnických osôb sa nepáči ani advokátom
Prečo by mala za kriminálnu činnosť štatutára platiť celá firma, teda aj jej majitelia či akcionári? Veľké debaty sa v parlamente čakajú pri prerokúvaní zavedenia navrhovanej novinky – trestnej zodpovednosti právnických osôb. Predkladatelia návrhu dokonca nevylučujú, že by nový Trestný zákon mohol byť schválený bez piatej hlavy, ktorá má umožňovať trestné stíhanie napríklad aj obchodných spoločností. Tento nový prvok v zákone sa nepáči podnikateľom, no výhrady vyjadrila aj Slovenská advokátska komora (SAK). „Ide podľa nás o porušenie zásady nerozhodovať dvakrát o tom istom trestnom čine,“ hovorí riaditeľ odboru vnútorných vecí advokácie SAK Andrej Popovec. Za ten istý trestný čin by podľa komory bol ten istý subjekt postihovaný dvakrát: raz štatutár právnickej osoby a raz spoločnosť sama. „To, že nemožno stotožňovať štatutára a firmu, podľa nášho názoru neobstojí,“ dodáva A. Popovec. Podnikatelia sa tiež obávajú účelového zneužitia tohto ustanovenia. „Ak by sa niekto zo štatutárov spoločnosti prehrešil proti zákonu, nový Trestný zákon by umožnil potrestať nielen jeho, ale aj právnickú osobu, ktorá s tým nemusela mať nič spoločné,“ varuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura. Za kriminálne činy štatutára by teda mohli nepriamo zaplatiť napríklad akcionári firmy, ktorí nemuseli o páchaní trestnej činnosti vôbec vedieť. Člen rekodifikačnej komisie Pavol Toman argumentuje, že trestnú zodpovednosť právnických osôb je potrebné zaviesť minimálne vzhľadom na ochranu životného prostredia – „aj keď na to SR má len rámcové odporúčanie EÚ“. Podľa neho sa môže uplatniť v prípadoch, keď zjavne dôjde k poškodeniu životného prostredia, napríklad vypustením škodlivej látky z továrne, no nie je možné nájsť konkrétnu fyzickú osobu, ktorá znečistenie zavinila. „Nech si nikto nemyslí, že sa začne húfne stíhanie právnických osôb,“ upokojuje P. Toman. Trestný čin by mal podľa návrhu byť spáchaný právnickou osobou, ak by konal v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom jej štatutárny orgán, člen dozorného orgánu alebo iná osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby pritom nebude vylučovať trestnú zodpovednosť fyzickej osoby. Trestne stíhať právnické osoby je už možné vo viacerých európske štátoch, napríklad v Portugalsku, Francúzsku, Fínsku, Belgicku či Holandsku. Podľa návrhu by sa to však nemalo vzťahovať na štát a štátne orgány. Pokiaľ ide o výnimku aj pre obce a vyššie územné celky, táto otázka je ešte predmetom diskusií.
Ilustračné foto – Milan Illík, Miro Nôta
