Instatné sušené mlieka nie sú v skutočnosti len čistou mliečnou zmesou. Okrem spracovaného kravského mlieka obsahujú aj rastlinné oleje, minerálne látky, vitamíny, probiotiká, prebiotiká, stopové prvky a ďalšie substancie, ktoré prospievajú detskému telu. Túto funkciu si však niektoré značky neplnia.

Spotrebiteľský magazín dTest podrobil tvrdej skúške 11 instantných mliečnych výživ pre deti od 1 roka. Do testu zaradil produkty značiek Bebivita, dm Babylove, Hami, Hero Sunar, Hipp, Milupa Aptamil, Nestlé Beba, Nestlé Junior, Nutricia Nutrilon a Babydream od drogérie Rossmann.

V laboratóriu dal magazín preskúmať, či sa v ich obsahu nenachádzajú nepovolené množstvá nežiaducich látok, ktoré môžu mať škodlivé dopady na zdravie detí. Je zarážujúce, že aj v takejto kategórii potravín sa ukrývali prepadáky.

„Bohužiaľ, nie všetky testované výrobky by za určitých podmienok vyhoveli odporúčanej hodnote pre maximálny obsah monochlorpropandiolov, ktoré môžu vznikať pri výrobe a spracovaní rastlinných olejov,“ skonštatovala Hana Hoffmannová, šéfredaktorka dTestu.

Obohatené o karcinogény

Monochlorpropandioly (MCPD) sú považované za rakovinotvorné látky, v potravinách by preto mali byť obsiahnuté v obmedzených množstvách. Maximálna tolerovateľná denná dávka MCPD by podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nemala prekročiť 0,8 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti.

Laboratórium zmeralo množstvo MCPD v tuku suchého prášku z každej mliečnej výživy. Zistené hodnoty boli následne prepočítané na dennú porciu pre deväťkilové batoľa, ktorú predpisovali výrobcovia na obaloch.

„V tejto skúške prepadli výživy Bebivita Kindermilch 1 a Hero Sunar Complex 3, pretože pri ich odporúčanom dávkovaní by u takého dieťaťa došlo k prekročeniu tolerovateľnej dennej dávky MCPD,“ zdôvodnila H. Hoffmannová.

Test batoľacích mliek: Známe značky pohoreli na rakovinotvorných látkach

Zdroj: lidl.de; lekarnavrchlabi.cz

Ťažké kovy v hľadáčiku

Spotrebiteľský magazín podrobil batoľacie mlieka aj testu na obsah ťažkých kovov – olova a kadmia, ktoré sú v potravinách prísne regulované. Pozitívnou správou je, že maximálne tolerovateľné limity zakotvené v európskych predpisoch, nepreliezla ani jedna mliečna výživa.

„Pri olove boli nálezy vyššie než nulové, ale s prekročením legislatívneho limitu nemal problém žiadny z výrobkov,“ zhrnula H. Hoffmannová.