Zatiaľ čo svet diskutuje, či obchodné vojny posilnia infláciu a prinesú ďalší rast cien, alebo spôsobia spomalenie ekonomického rastu, Švajčiarsko rieši problém deflácie. Spotrebiteľské ceny v tejto alpskej krajine klesli v máji medziročne o 0,1 percenta, čo môže Švajčiarsku národnú banku (SNB) prinútiť 19. júna znížiť hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na nulu. Zníženie do záporného pásma je reálnou možnosťou už v septembri.
SNB opakovane zdôrazňuje, že jej cieľom je tlmiť systematické posilňovanie franku voči euru – a tým chrániť švajčiarsky vývoz. Americké ministerstvo financií síce zaradilo Švajčiarsko na zoznam krajín pod zvýšeným dohľadom pre menovú politiku, no zdržalo sa obvinenia z manipulácie meny.
Predseda predstavenstva SNB Martin Schlegel priznal, že negatívne sadzby sú v hre, aj keď „ich nik nemá rád“. V rokoch 2015 až 2022 ich Švajčiarsko zaviedlo a držalo. Teraz sa scenár môže zopakovať.
Najsilnejšia mena sveta dáva príučku doláru aj euru. Bez ohľadu na recesiu či mocenské hry
Výnosy dvojročných štátnych dlhopisov klesli pod nulu a výnosové krivky sú záporné až po päťročné splatnosti. Celkovo má negatívny výnos 19 miliárd frankov vládneho dlhu – teda menej ako štvrtina všetkých vydaných dlhopisov, no trend je jasný. Éra, kedy sa za požičiavanie platilo, sa do Švajčiarska vrátila, uvádza Bloomberg.
Eurozóna by tento signál nemala ignorovať. Inflácia v menovej únii sa v máji znížila na 1,9 percenta, teda pod cieľ ECB. Služby zdraželi o 3,2 percenta, ceny tovarov rástli len o 0,6 percenta. K tomu sa pridáva prudký pokles kľúčového ukazovateľa rastu miezd: v prvom kvartáli dosiahol 2,4 percenta, kým vo štvrtom kvartáli 2024 to bolo ešte 4,1 percent. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane očakáva ďalšie zmiernenie.
S účinnosťou od 11. júna ECB pristúpila k zníženiu sadzieb o 25 bázických bodov na dve percentá, čím dosiahla najnižšiu úroveň od roku 2022. Opatrenie bolo v súlade s očakávaniami analytikov a je súčasťou uvoľňovania menovej politiky v reakcii na spomaľujúcu infláciu a oslabený rast v eurozóne, uvádza Euronews.
Posilňovanie eura voči doláru – tento rok o viac než 10 percent, až na úroveň 1,14 dolára/eur – komplikuje situáciu exportérom a pridáva deflačné tlaky. Hoci frank rastie rýchlejšie, euro sa pravdepodobne ešte posilní. Podľa Audrey Childe-Freemanovej z Bloomberg Intelligence výhľad ostáva na úrovni 1,15 až 1,20 v druhej polovici roka.
Švajčiarsko ráta aj s defláciou, prioritou zostáva výhľad na stredný horizont
ECB v štvrťročnej revízii znížila prognózu rastu aj inflácie. V roku 2026 očakáva len 1,6-percentnú infláciu – menej než 1,9 percenta v predchádzajúcej prognóze z marca. Prezidentka Christine Lagardeová potvrdila, že riziká pre hospodársky rast ostávajú. Analytici z Deutsche Bank upozorňujú, že „inflačné zlyhanie“ môže pretrvávať.
Hoci záporné sadzby sú pre centrálnych bankárov krajné riešenie, zostávajú súčasťou ich nástrojov. Skúsenosť z rokov 2015 až 2022 ukazuje, aké ťažké je vymaniť sa z deflačnej pasce, keď raz začnú klesať spotrebiteľské ceny. Vývoj vo Švajčiarsku je varovaním, že Európa sa môže opäť ocitnúť na podobnej trajektórii.
Ďalšie dôležité správy
