Slovenské cesty sú rajom pre nezodpovedných vodičov. Štátne orgány zlyhávajú, kontroly sú slabé a pokuty neúčinné. Vyše 320-tisíc áut jazdí bez povinného zmluvného poistenia. Prečo? Lebo risk je stále výhodnejší ako dodržiavanie pravidiel. Systém deravý ako sito tak nadržiava predovšetkým špekulantom, na ktorých napokon doplácajú tí poctiví.
Problém nastáva už na úrovni výkonných zložiek. Hoci policajti disponujú PDA zariadeniami na kontrolu PZP, evidenčné číslo musia zadávať manuálne. Kontroly sú preto sporadické a závisia od iniciatívy jednotlivých príslušníkov. Vodičovi bez platného zákonného poistenia podľa interných informácií TRENDu hrozí pokuta spravidla okolo 50 eur alebo strata tabuľky s evidenčným číslom. Bez dôsledného dohľadu tak systém zostáva len formálnym opatrením.
Podľa Slovenskej asociácie poisťovní prispieva k alarmujúcemu stavu aj zdĺhavý proces správnych konaní na okresných úradoch a nízka efektivita sankčného mechanizmu. „Ak sú pokuty vnímané ako nízke alebo prijateľné riziko, vodiči sú ochotní ho podstúpiť,“ vysvetľuje. K tomu sa pridáva aj nedostatok osvetových kampaní, ktoré by informovali verejnosť o význame a dôsledkoch neplatenia PZP.
Ministerstvo vnútra pre TREND potvrdilo, že ide o dlhodobo zanedbávanú oblasť, pre ktorú Slovensko prichádza o značné finančné prostriedky. „Sila štátu je slabá a vymožiteľnosť pokút sa pohybuje okolo dvoch percent. Problematike sa už niekoľko mesiacov venuje medzirezortná pracovná skupina,“ ozrejmil rezort.
Neplatiči stoja štát milióny eur
Poisťovne sú na PZP stratové. Pri priemernej ročnej platbe vo výške 150 eur tak prichádzajú o približne 48 miliónov eur ročne. Najvyšší kontrolný úrad SR potvrdil, že Slovensko akceptuje vysoký podiel nepoistených vozidiel – až deväť percent, čo je v porovnaní s Poľskom (jedno percento) či Českom (1,6 percenta) zásadný rozdiel.
NKÚ konštatuje, že v rokoch 2018 až 2023 vymohli úrady len 44 percent pokút, a to iba od odhalených a nahlásených neplatičov, v celkovej výške približne 1,7 milióna eur. Zistenia úradu podčiarkujú, že štát ročne prichádza o niekoľko miliónov eur, ktoré by mohol využiť na podporu bezpečnosti cestnej premávky. Jeho nekonanie zároveň zvyšuje náklady poctivým motoristom, ktorí svojím poistením kryjú škody druhých.
V tejto súvislosti Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) navrhuje zmenu zákona o PZP. Inšpirovala sa skúsenosťami škandinávskych krajín a V4. V nich má totiž národná kancelária právo vyberať sankčný poplatok do garančného fondu za nepoistené vozidlá, ktorý slúži na krytie škôd. „Takmer všetky okolité krajiny susediace so Slovenskom majú zavedený systém poplatku pre vodičov, ktorí používajú na cestách svoje motorové vozidlá bez platného PZP,“ vysvetlila pre TREND.
V praxi by to znamenalo, že vodič by musel najskôr uhradiť vysoký sankčný poplatok za jazdu bez platného PZP a následne si dodatočne uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. Výška sankcie by mala byť nastavená tak, aby motivovala vodičov k riadnemu uzatvoreniu PZP
Dlh prechádza na dedičov
Vyhýbať sa platbe PZP sa nevypláca. Ak vodič spôsobí nehodu nepoisteným vozidlom, poškodený sa môže s nárokmi na náhradu škody obrátiť priamo na kanceláriu poisťovateľov. SKP škodu likviduje a vyplatí rovnako ako poisťovňa. Následne vymáha celú sumu od vinníka, aj v prípade jeho smrti. Dlh tak prechádza na dedičov.
„Konečná suma zahŕňa nielen náhradu škody na majetku, ale aj ďalšie náklady - ušlú mzdu, náklady na liečenie či sociálne dávky poškodených, a tiež náklady na vybavenie škodovej udalosti. Postup je štandardný a má zabezpečiť, aby poškodený dostal spravodlivé odškodnenie, aj keď ten, kto nehodu zavinil a zodpovedá za ňu, nemal platné zákonné poistenie,“ uviedla Slovenská kancelária poisťovateľov.
Využívajú medzeru v zákone
Vodiči neplatia PZP z rôznych dôvodov. Často ide o nezodpovednosť alebo nedbalosť. Teda ignorujú zákonnú povinnosť. Mnohí si ani neuvedomujú závažnosť právnych a finančných následkov. Ďalším faktorom môže byť podľa asociácie poisťovní aj nedostatočná finančná gramotnosť. Niektorí sa tiež snažia zámerne obchádzať povinnosti a dúfajú, že sa vyhnú kontrole aj sankciám.
Anarchiu na cestách by tak mohol vyriešiť legislatívny návrh Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá chce zaviesť povinnosť uhrádzať sankčný poplatok za nepoistené vozidlo. Tento krok by umožnil kancelárii aktívne vymáhať poplatky, čím by sa posilnila platobná disciplína vodičov a znížilo riziko, ktoré nepoistené vozidlá predstavujú pre ostatných účastníkov premávky.
Problémom však naďalej zostáva skostnatený systém odhaľovania a sankcionovania neplatičov. Ak policajné pokuty zostanú na nízkej úrovni, približne 50 eur, mnohých to neodradí od porušovania pravidiel. Rovnako dôležité je, aby polícia pravidelne kontrolovala, či majú autá na cestách platné PZP. Natíska sa tak otázka - dokedy bude štát ignorovať nezodpovedných motoristov a nepriamo trestať poctivých?
Ďalšie dôležité správy
