Keď hodíte staré tričko do kontajnera na textil, pravdepodobne si predstavujete, že sa z neho vyrobí nové oblečenie. Realita je iná. "Vrátiť to späť do textilu, ktorý na sebe nosíme, to prakticky nevieme, lebo každý textil je de facto kompozit," vysvetľuje Miroslav Futrikanič, riaditeľ jednej z troch spoločností na Slovensku, ktoré recyklujú textilný odpad. 

Prečo z trička nemôže byť tričko? 

Európska únia tlačí na návrat textilu späť do textilného priemyslu, no odborníci už vedia, že to nefunguje. "To nejde. To si treba uvedomiť a už si to uvedomili aj ľudia, ktorí pripravovali novelizáciu," hovorí Futrikanič. "Začínajú si uvedomovať, že sa k tomu dostali konečne aj odborníci." 

Problém je v samotnej podstate moderných textílií - sú to zložité zmesi rôznych materiálov, ktoré sa nedajú jednoducho rozdeliť a znovu spojiť do pôvodnej kvality. 

Tri životy textilného odpadu 

Recyklovaný textil však má prekvapivo široké využitie v úplne iných odvetviach: 

  1. Tepelná a zvuková izolácia budov "Tepelnými vlastnosťami našich výrobkov sa približujeme k najlepším minerálnym vodám, ale máme obrovskú výhodu - oveľa vyššiu tepelnú kapacitu," vysvetľuje Futrikanič. V praxi to znamená "menej kúriť, menej chladiť."
  2. Akustické riešenia "Tu v štúdiu, keď sa pozriem, tá akustika sa docieľuje práve textilom," ukazuje na praktický príklad. Recyklovaný textil sa používa v stenách bytov, aby "sme sa nepočuli so susedom, keď sa tam háda," dodáva s úsmevom.
  3. Zadržiavanie vody Textil dokáže absorbovať a postupne uvoľňovať vodu, čo ho robí ideálnym pre zelené strechy a retenčné plochy v mestách.

Kam mizne textil z kontajnerov? 

Proces recyklácie má niekoľko úrovní. "Ak do kontajnera odložíte tričko, ktoré je ešte nositeľné, krásne vypraté, voňavé, tak ho triediaci výber použije v systéme secondhandov," opisuje Futrikanič. 

Menej kvalitný textil má viac možností: 

  • Najjednoduchšia forma: "Z toho trička sa vystrihne handra, niekto s ňou utrie stroj. Je to recyklácia."
  • Mechanická recyklácia: textil sa roztrháva na jednotlivé vlákna
  • Výroba nových produktov: z vlákien vznikajú izolácie, akustické panely či retenčné dosky

Automotive verzus stavebníctvo: kam smeruje budúcnosť? 

Momentálne väčšina recyklovaného textilu končí v automobilovom priemysle. "Keď sa bavíme o kilách, o mase, gro našich výrobkov spotrebuje automotive," potvrdzuje Futrikanič. Problém? "My tu na Slovensku nemáme výrobcov, ktorí by spracovávali recyklovaný textil do výrobkov pre automotive." 

Budúcnosť však vidí inde: "Naše zameranie, kde si predstavujeme, kde by mal textil končiť, je práve stavebníctvo. Tam vidíme najväčší potenciál, najväčšiu možnú masu, kde sa textil dokáže uplatniť." 

Prečo je recyklované drahšie? 

"Je za ním oveľa viac práce," vysvetľuje jednoducho Futrikanič. "Je za ním zber, prepracovanie materiálu, ktorý sa musel pozbierať. A potom tá výroba." 

Riešením by mohla byť podpora v podobe "uhlíkovej dane" zahrnutej v cene výrobkov. "Bez takejto podpory sa recyklácia ekonomicky nevypláca," priznáva odborník. 

Secondhandy nie sú konečným riešením 

Na otázku o nakupovaní v secondhandoch Futrikanič reaguje realisticky: "Samozrejme, že nakupujem sem-tam v secondhandoch." No hneď dodáva: "Secondhand je spása, ale len časová." 

Jeho argument je logický - oblečenie, ktoré už prešlo secondhandom, má pred sebou len jednu cestu: "Keď si ho niekto oblečie dvadsiaty, šesťdesiaty raz, skončí v tej záchrannej sieti, ktorú ponúka recyklácia." 

Slovenská tradícia recyklácie 

Prekvapivým faktom je, že "Slovensko recykluje textil od roku 1912, možno aj dlhšie. Priemyselne od päťdesiatych rokov." Spoločnosť Lykotex na východe je pozostatkom práve z tohto obdobia. "Tá tradícia recyklácie tu je, len je dobre zabudnutá," konštatuje Futrikanič. 

Jeho firma SK-TEX ročne spracuje 3 500 ton textilného odpadu, no potenciál je oveľa väčší: "Ak by sa poctivo triedil, odhadom by bolo potrebné zrecyklovať viac ako 35 000 ton." 

Optimistický výhľad 

Na otázku, či sa svetu podarí vyriešiť problém s textilným odpadom, Futrikanič odpovedá bez váhania: "Určite. Stopercentne sa podarí." Jeho zdôvodnenie je pragmatické: "Keď sa nepodarí, tak sa zasypeme. A to si nikto nechce." 

Kľúčom je podľa neho uvedomiť si skutočnú hodnotu vecí: "Ekológia je ekonomická. Všetko, čo je ekologické, je aj nejakým spôsobom ekonomické. Len my musíme vedieť rátať tú ekonomiku."