Lietadlové lode USS Ronald Reagan a USS Nimitz budú v Juhočínskom mori od soboty, informovala tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na denník The Wall Street Journal.

„Účelom je poslať naším partnerom a spojencom jasný signál, že sme odhodlaní presadzovať regionálnu bezpečnosť a stabilitu,“ uviedol kontraadmirál a veliteľ útočnej skupiny George Wikoff.

Podľa jeho slov vyslanie lietadlových lodí nie je odpoveďou na čínske manévre, ktoré Pentagón tento týždeň označil ako „kontraproduktívne v súvislosti s úsilím o zmiernenie napätia a udržiavanie stability“.Peking americkú kritiku svojich manévrov v piatok odmietol s tým, že USA sú zodpovedné za zvýšenie napätia v danej oblasti.

Wikoff lokalitu prítomnosti amerických lietadlových lodí nespresnil. The Wall Street Journal napísal, že okrem týchto dvoch plavidiel sa na operácii zúčastnia ďalšie štyri vojnové lode.

WA 23 Peking - Čínsky prezident Si Ťin-pching hlasuje o návrhu zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu počas zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu) v Pekingu vo štvrtok 28. mája 2020. FOTO TASR/AP

 
Chinese President Xi Jinping reaches to vote on a piece of national security legislation concerning Hong Kong during the closing session of China's National People's Congress (NPC) in Beijing, Thursday, May 28, 2020. China's ceremonial legislature has endorsed a natio
Neprehliadnite

Čína a USA by mali obnoviť rokovania o obchode, ale aj ďalších otázkach

Napätie môže stúpať

Čína minulý týždeň oznámila, že plánuje päťdňové manévre so začiatkom 1. júla neďaleko Paracelských ostrovov, ktoré si nárokujú Vietnam aj Čína.

Čínske manévre sa dočkali kritiky aj zo strany Vietnamu a Filipín s tým, že cvičenia by mohli vytvoriť v danom regióne napätie a zhoršiť vzťahy Pekingu s jeho susedmi.

Spojené štáty obviňujú Čínu z „miniaturizovania“ Juhočínskeho mora a pokusov o zastrašovanie svojich ázijských susedov, ktorí by chceli v týchto vodách ťažiť potenciálne bohaté zásoby ropy a zemného plynu.

Čína si podľa Reuters nárokuje 90 percent rozlohy Juhočínskeho mora, avšak na jeho časti si robia nárok aj Brunej, Malajzia, Filipíny, Taiwan a Vietnam. Trasami vedúcimi cez Juhočínske more sa ročne prepraví tovar za približne tri bilióny dolárov.