Vodca španielskych socialistov José Zapatero sa dočkal 9. marca vytúženého víťazstva v parlamentných voľbách a znovu povedie vládu. Na dlhé vychutnávanie sladkého triumfu však nemá čas. Španielska ekonomika, ktorá patrí k desiatim najväčším na svete, začína po pätnástich rokoch vysokých prírastkov strácať dych, i keď nie vlastnou vinou.
Katalyzátorom spomalenia bola finančná kríza spoza Atlantiku. Hlavnou úlohou druhej Zapaterovej vlády bude predísť stagnácii a rozvíjať medzinárodné záujmy Španielska.
Precitnutie
Štyridsaťpäť miliónov občanov španielskej konštitučnej monarchie si pri verejných predvolebných debatách naplno uvedomilo dve znepokojujúce skutočnosti. Prvou bolo overenie starej múdrosti, že nič netrvá večne a po rokoch hojnosti prichádza obdobie núdze.
Druhou bolo precitnutie v medzinárodnom prostredí, v ktorom prestávajú platiť doterajšie pravidlá hry a môžu sa vynárať otázniky nad územnou celistvosťou a medzinárodnoprávnou zvrchovanosťou štátov. Ide o precedens Kosova, ktorý sa podľa ubezpečovania sponzorov tamojšieho odtrhnutia od Srbska nebude opakovať.
Španielsko má hneď dve potenciálne Kosová – sedemmiliónové Katalánsko a dvojmiliónové Baskicko. V oboch autonómnych spoločenstvách (comunidades autónomas) silnie túžba po väčšom rozhodovaní o vlastnom osude i presvedčenie, že mimo väzieb na Madrid by sa im hospodársky darilo v Európskej únii lepšie, respektíve rovnako dobre ako doteraz.
Spory
K tomu treba prirátať dva oporné body Španielska na africkom kontinente – 28 štvorcových kilometrov „veľkú“ Ceutu a o tretinu menšiu Melillu. Na obe vznáša územné nároky Maroko a vláda J. Zapatera v Madride má zatiaľ výhodu v tom, že miestne obyvateľstvo dáva prednosť podliehaniu bohatému Španielsku ako chudobnému Maroku.
No Španielsko sa nachádza v podobnom postavení ako Maroko pri domáhaní sa zvrchovanosti nad kúskom svojho územia, ktoré patrí pod správu inej krajiny. Ide o strategicky významný Gibraltár, nad ktorým už po tri storočia vlaje Union Jack pyšnej Británie a tá sa tiež opiera o vôľu miestneho obyvateľstva ostať poddanými Jej Veličenstva Alžbety Druhej, a nie španielskeho kráľa Juana Carlosa Prvého.
Separatizmus Baskov sa smutne preslávil teroristickými výčinmi hnutia Euskadi Ta Askatasuna (Baskická domovina a sloboda), známeho pod skratkou ETA. Na budúci rok oslávi 50. výročie založenia a sotva ho nechá uplynúť bez symbolickej alebo ostrej streľby. Naposledy dalo o sebe vedieť tesne pred tohtoročnými voľbami, keď pravdepodobne jej atentátnik zastrelil bývalého socialistického komunálneho poslanca Isaiasa Carrasca. Úsilie Baskov o založenie vlastného štátu nemá jednotnú ideovú ani organizačnú platformu. Baskické územie patrí pod španielsku korunu a Francúzsku republiku a dve rozdielne prostredia majú na Baskov odlišný vplyv.
Muž dialógu
Staronový španielsky premiér J. Zapatero prejavil k národným ašpiráciám Baskov počas svojho prvého volebného obdobia pochopenie a vyšiel im v ústrety bezprecedentným spôsobom. Pristúpil na priame rokovanie s ozbrojeným hnutím ETA s odôvodnením, že sa pokúšal siahnuť takýmto trúfalým spôsobom na korene spletitých príčin baskického terorizmu. Jeho riskantný pokus zahanbujúco stroskotal v decembri 2006 po teroristických útokoch na madridské letisko.
Mierumilovný a mäkko pôsobiaci J. Zapatero potom obrátil kartu a proti ETA tvrdo zakročil. Tým však neodčinil strategickú chybu z poskytnutia istej legitimity baskickým teroristom. Toto jeho zaváhanie doteraz napádajú domáci a zahraniční kritici. Nepomáhajú mu ani vyhlásenia z tohtoročnej predvolebnej kampane, keď kategoricky vylúčil obnovenie mierového dialógu s ETA.
Štyridsaťsedemročný ľavicový intelektuál stelesňuje predstavu politika považujúceho dialóg za prvoradý prostriedok na uskutočňovanie svojich predstáv. O politike sa hovorí, že je umením možného, a J. Zapatero sa počas svojej prekvapujúco dlhej 21-ročnej kariéry profesionálneho politika naučil narábať s dialógom ako s účinným nástrojom. Modrookému vzdelaním právnikovi sa napríklad počas prvého volebného obdobia nezrútila menšinová vláda a jeho socialistom priniesla v tohtoročných voľbách prírastky hlasov v Katalánsku i Baskicku.
Potknutie sa s dialógom s ETA čiastočne vyvážil J. Zapatero úspechom v komunikácii s katalánskymi národovcami, keď pristúpili na jeho ochotu prehlbovať decentralizáciu. Nenamieta ani proti tomu, keď jeho vlastní socialisti v Katalánsku používajú výraz „katalánsky národ“ i v zmysle politického národa.
Španielsko a EÚ
Zachádza španielsky premiér v ochote k uzatváraniu kompromisov príliš ďaleko? Pomáha tým svojej krajine na medzinárodnej scéne? Odpovede sa rôznia. Biely dom Georgea Busha nepovažuje Zapaterovu mäkkosť za konštruktívnu a myslí tým tzv. Zapaterovu politiku stavania mostov k diktátorskej Kube. Usmievavý Španiel si z takýchto karhaní nerobí ťažkú hlavu a nachádza v nich stopy zaujatosti za svoje rozhodnutie spred štyroch rokov stiahnuť z Iraku kontingent španielskych vojsk. Hoci tým naštrbil vzťahy s Bielym domom, priamo úmerne zvýšil cveng Španielska v islamskom svete.
Popri tom pomohol vyvažovať v EÚ proamerickú lojalitu Veľkej Británie a väčšiny postkomunistických členských štátov. Európska únia, ktorej sa mnohí jej partneri na svetovej ekonomickej scéne smiali, že je podobne ako Japonsko politickým trpaslíkom, ukázala na príklade prístupu k Iraku, že síce Američanom nesiaha ani po plecia, ale po pás už áno.
Maniermi jemný J. Zapatero sa napriek prezývke Bambi, čo je disneyovská postavička naivného srnčeka, predstavil svetu ako smelý sebaistý štátnik a jeden z troch euromušketierov (Gerhard Schröder, Jacques Chirac a J. Zapatero). Dobrému menu svojej krajiny a renomé EÚ vo svete tým nepoškodil. Skôr naopak, EÚ sa tak rýchlejšie dostávala do povedomia národov sveta ako osamostatňujúci sa faktor nového multipolárneho sveta.
Globálne rozmery
J. Zapatero vystupuje ako dôsledný stúpenec európskej integrácie. Aktívne podporoval projekt euroústavy a nebál sa po jej schválení španielskym parlamentom predložiť ju občanom na odobrenie v referende. Zasadzuje sa za zjednodušenú Reformnú zmluvu a verí, že tým urýchľuje budovanie primeraných pozícií EÚ v globálnej aréne 21. storočia.
Tá bude mať značne odlišnú konšteláciu ako v súčasnosti. Kryštalizuje sa v nich nové rozvrstvenie vplyvu štátov, nadštátnych celkov, ale aj zoskupení nadnárodného kapitálu. Ten zatiaľ nemá vybudované adekvátne oficiálne medzinárodné inštitúcie s príslušnými všeobecne uznávanými kompetenciami. Do svetovej ekonomiky môže hovoriť cez Svetovú obchodnú organizáciu. Počuť ho aj vo Svetovej banke a MMF, ale ich vplyv slabne.
Španielsko ako vzor
|
Staronový premiér José Zapatero. |
Španielski vládnuci socialisti sa hlásia k sociálnotrhovej orientácii štátu a uskutočňujú sociálne znesiteľnú politiku liberalizácie hospodárstva. J. Zapatero si pôvodne na tento účel vypožičal nápady od tzv. Nových labouristov Tonyho Blaira a od Schröderových sociálnodemokratických reformistov. Na rozdiel od Nemecka dosahovala španielska ekonomika razantný rast. Neraz najvyšší spomedzi starých členských štátov EÚ, čím prilákala mohutné toky priamych zahraničných investícií. Štátna pokladnica v Madride nezívala prázdnotou a nevykazovala rozpočtové deficity ani po veľkorysých výdavkoch na sociálnu sféru.
Čo tým vláda okrem iného dokázala, bolo, že predstavila svetu model modernej a dynamickej ekonomiky, ktorá si uchováva sociálne rozmery. Podobný, ba ešte ligotavejší obraz poskytujú svetu aj škandinávske krajiny, ale tie majú príliš svojské vnútorné pomery. Máloktorý latinskoamerický alebo africký štát sa pozerá na Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko alebo Island ako na potenciálny model pre seba. Sú ako vzdialené ľadové krásky. Tá španielska im však nepripadá ako nedostižná a týči sa ako atraktívna múza, keď už nie priamo vzor, značnému počtu krajín Latinskej Ameriky a Afriky.
Zodpovednosť
Náklonnosť je obojsmerná. Španielsko si je ako bývalá globálna imperiálna veľmoc, ktorá istý čas pred nástupom priemyslovej éry panovala svetu, vedomé určitej historickej zodpovednosti. Prejavuje ju najmä k bývalým kolóniám, s ktorými ho spája iberoamerická historická, jazyková, náboženská a kultúrna zviazanosť. Španielsko je spolu s Portugalskom cez Iberský polostrov mostom medzi Latinskou Amerikou a Európou. Vedome si preto pestuje vedúcu rolu v iberoamerickom spoločenstve zastrešenom pod Organizáciou iberoamerických štátov.
Medzi pôvodne materskou krajinou a jej osamostatnenými kolóniami prebieha v ostatných rokoch opačný migračný tok. Do Španielska sa po roku 2000 prisťahovalo vyše milión Latinskoameričanov a J. Zapatero legalizoval väčšine z nich pobyt v známej veľkoamnestii v roku 2005. Španielska ekonomika túto migračnú vlnu hravo absorbovala.
Stredomorie
Integrácia Latinskoameričanov prebieha zväčša rýchlo a hladko. Zlé meno tolerantnej imigračnej politike Zapaterovej vlády robia migranti z Afriky. Pre Afriku však predstavuje Španielsko rovnaký – a geograficky oveľa bližší – most ako pre Latinskoameričanov. Imigrácia tvorila spolu s terorizmom a so spomaľujúcou sa ekonomikou tri najdiskutovanejšie predvolebné témy. J. Zapatera treba pochváliť za to, že odmieta paušalizovať výroky o neprispôsobilosti afrických a islamských migrantov. Na druhej strane i mnohí socialisti pripúšťajú, že prílišná tolerantnosť a úzkostlivosť politickej korektnosti znemožňujú vedenie úprimného dialógu o definícií práv a povinností pre obe strany.
Znovuzvolenie Zapaterových socialistov umožní Španielsku pokračovať v aktívnej účasti na barcelonskom procese, ktorý sa začal v roku 1995 a je zameraný na pomoc EÚ stredomorským africkým štátom pri rozvoji ich hospodárstva. Je to realistickejší projekt ako Stredomorská únia, ktorú od vlaňajška forsíruje hyperaktívny francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Nemiznúca príťažlivosť
Španielsko sa vďaka postaveniu mosta k Latinskej Amerike a Afrike udržiava v centre medzinárodnej pozornosti. Spomalenie španielskej ekonomiky zo siedmich percent na polovicu môže Španielom – a hlavne tým bez práce – pripadať ako tragické. V čiernych farbách ju môžu vykresľovať aj mnohí analytici. Celkove by však bolo predčasné odpisovať španielsku ekonomiku ako vyčerpanú a klásť ju na úroveň talianskej stagnácii.
Španielsko ostáva investičným magnetom v krajinách eurozóny. Štruktúra svetových investícií sa rýchlo mení. Ako šťuky v globálnom investičnom rybníku sa presadzujú súkromné investičné megafondy a štátne investičné fondy. Výhodnosť vkladov práve v Španielsku je pre mnohé z nich zrejmá. Španielska ekonomika je spomalená, ale nie zastavená, a udržiava si nádejný rozvojový potenciál. Navyše, cez vklady do španielskych podnikateľských subjektov a ich transatlantické expanzie môžu ázijskí i arabskí investori vstupovať do latinskoamerického priestoru oveľa ľahšie, ako keby sa tam hlásili pod vlastnými menami.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - Sita / AP
