Prvý rok existencie rozhodcovských súdov na Slovensku na preťažení štátnych súdov nezmenil nič. Okrem jedného z desiatky ustanovených sú súkromné súdy prakticky bez klientov.
Ich činovníci to vysvetľujú predovšetkým malou známosťou inštitútu rozhodcovských súdov a aj nedokonalým zákonom. Pravda je však aj to, že o firmách, ktoré sa na budúcom riešení svojich sporov arbitrážou dohodli, nemôžu súdy vedieť. Budúce sporiace sa strany sa totiž aj sudcom zviditeľnia až pri samom konaní.
Takzvané hospodárske arbitráže existovali do roku 1992, spory v obchodných veciach už začaté, ako aj spory, ktoré vznikli až po roku 1992, prešli do rozhodovacej právomoci súdov všeobecných.
Ich celková preťaženosť, spolu so snahou urýchliť rozhodovanie obchodných sporov, vyvolali legislatívne kroky smerujúce najprv k úprave obchodnoprávnej problematiky v osobitnej časti Občianskeho súdneho poriadku a k neskoršiemu prijatiu osobitného zákona upravujúceho rozhodcovské konanie. V júli minulého roka napokon nadobudol účinnosť nový zákon o rozhodcovskom konaní – č. 244/2002 Z.z.
Arbitráž na skúšku?
„Počet sporov rozhodnutých pred rozhodcovskými súdmi je stále zanedbateľný, no nie je to vinou princípov rozhodcovského súdnictva,“ hovorí po roku bývalý predseda Komory komerčných právnikov SR (KKP) a súčasný predseda Rozhodcovského súdu KKP Jaroslav Brda. Príčinu vidí najmä v tom, že súčasná generácia podnikateľov aj právnikov s arbitrážou nemá veľké skúsenosti a jednoducho na ňu nie je zvyknutá.
„Chýba tu tradícia, aj keď na druhej strane, prvá – ešte uhorská – úprava rozhodcovského konania pochádzala už z roku 1911,“ hovorí J. Brda. Jej platnosť však ukončila zmena Občianskeho zákonníka v roku 1950 a neskôr, dlhé obdobie medzi rokmi 1963 až 1994 nebolo rozhodcovské konanie použiteľné na vnútroštátne spory. „V súčasnosti platný zákon o rozhodcovskom konaní má však také nedostatky, že by sa bývalo urobilo lepšie, keby sa jednoducho odpísal ten z roku 1911,“ myslí si J. Brda. Za najväčší problém nového predpisu považuje úpravu súdneho preskúmavania rozhodcovských rozhodnutí všeobecnými súdmi.
Teda to, že po vynesení rozsudku súkromného súdu sa niektorá zo strán za stanovených podmienok môže domáhať jeho zrušenia podaním žaloby na všeobecný súd. Následkom toho rozhodnutie arbitráže stratí právoplatnosť.
To považuje za problém aj predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Štefan Detvai. Toto ustanovenie podľa oboch právnikov vnáša neistotu do právnych vzťahov aj po rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktoré už je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia tak v konaní pred súdom, ako aj v exekučnom konaní.
- Predpokladané výhody rozhodcovského konania:
- Rýchlosť konania
- Možnosť voľby rozhodcovského súdu a rozhodcu
- Účinnejší spôsob zatvárania zmieru medzi účastníkmi
- Úspora nákladov konania
- Diskrétnosť konania podmienená jeho neverejnosťou
- Možnosť výkonu rozhodnutia v zahraničí
Ak sa totiž strana, ktorá spor prehrala, obráti na štátny súd, zbaví sa povinnosti plniť rozhodnutie rozhodcovského súdu a vlastne tým dôjde k odsunutiu vymožiteľnosti práva. A často na dlho.
„Stretol som sa dokonca s prípadom, že pol druha roka trvalo, kým sa všeobecný súd začal takouto žalobou vôbec zaoberať,“ uvádza Š. Detvai a dodáva, že „ak by bola daná lehota - povedzme - že súd musí rozhodnúť za 30 alebo 60 dní od podania takéhoto návrhu, problém by to vyriešilo,“ argumentuje.
Kým teda o žalobe nerozhodne všeobecný súd, rozhodcovský rozsudok, ktorý možno napadnúť až do troch rokov odo dňa jeho doručenia, nenadobudne právoplatnosť. J. Brda by možné riešenie videl v odkaze zákona na Občiansky súdny poriadok, kde je všeobecná úprava preskúmavania rozhodnutí iných orgánov súdom. „Obnova konania je v civilnom procese prípustná len do dvoch rokov, nie do troch a dochádza ňou len k odkladu vykonateľnosti, nie právoplatnosti rozsudku,“ zdôvodňuje J. Brda.
Je to štandard
Advokát a bývalý podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš nevidí tento problém tak dramaticky ako jeho kolegovia. Pripúšťa, že „existuje určité percento vecí, pri ktorých sa strany domáhajú zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu na všeobecnom súde“.
Zdôrazňuje však, že paragraf 40 zákona obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré môže byť podaná žaloba o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, čím je možnosť domáhať sa konania na všeobecnom súde značne obmedzená. „Preto si myslím, že vo väčšine prípadov budú rozhodcovské rozsudky rešpektované,“ uzatvára Ľ. Fogaš.
K jeho názoru sa prikláňa aj riaditeľka odboru civilnej legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR Janka Prístavková. Hovorí, že takéto riešenie je vo svete štandardné a strany podľa nej majú mať možnosť „pokračovať“ na súde.
Zákon „kopíruje“ úpravu arbitráže OSN v medzinárodnom obchodnom styku. „Nechceli sme tým v žiadnom prípade mariť rozhodcovské konanie,“ namieta J. Prístavková a dodáva, že sami by uvítali, keby sa arbitráže v praxi využívali viac. „Je to však aj otázka kultúry vzťahov a dôvery. Veď za rozhodcom idem, keď chcem spor vyriešiť a rešpektovať jeho rozhodnutie, nie preto, lebo to chcem skúsiť pred tým, než sa obrátim na súd,“ uvažuje.
O tom, že „problémy s vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku by vlastne nastať nikdy nemali, keďže účastníci zmluvných vzťahov sa dobrovoľne podriaďujú rozhodovať prípadný spor prostredníctvom rozhodcovského konania“, je presvedčený aj predseda Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Juraj Cúth. Podľa jeho informácií dochádza k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v ojedinelých prípadoch.
Je to štandard
Podľa minuloročnej novely zákona o bankách si banky, ako aj pobočky zahraničných bánk majú zriadiť stály rozhodcovský súd, ktorý bude príslušný rozhodovať spory z platobného styku.
Podľa predsedu SAK Š. Detvaia sa tak napĺňajú obavy z inflácie rozhodcovských súdov. A dodáva, že na to upozorňovali už pri vzniku zákona. Šéf komory slovenských advokátov, ktorý figuruje na zozname rozhodcov arbitrážneho súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, sa totiž domnieva, že veľký počet rozhodcovských súdov môže vyvolať nedôveru v ich kvalitu.
Podľa neho na to, aby sa verejnosť obracala na rozhodcovský súd, musí jej byť známy a vlastnou tradíciou garantovať kvalitu rozhodovania. „Honosné názvy rozhodcovských súdov ešte nie sú zárukou kvality rozhodovania,“ mieni Š. Detvai. Aj preto podľa neho SAK nateraz upustila od úvah zriadiť vlastný rozhodcovský súd.
Priskoro bilancovať
„Funkčný rozhodcovský súd je len jeden,“ tvrdí bratislavský advokát Ernest Valko a hovorí o arbitrážnom súde SOPK. Tiež je na zozname jeho rozhodcov.
O plnej funkčnosti tohto rozhodcovského súdu je presvedčený aj ďalší jeho rozhodca Ľ. Fogaš. „Rozhodcovský súd pri SOPK riešil v uplynulom období spory v celkovom objeme rozhodnutých vecí približne v hodnote 224 miliónov korún, takže ide o nábehový, ale rozhodne plodný rok,“ konštatuje Ľ. Fogaš. Nikto z oslovených však TRENDU nepovedal, koľko prípadov doteraz súd riešil.
Všeobecne pozitívne hodnotí liberalizáciu rozhodcovského konania predsedníčka predstavenstva košického Arbitrážneho a mediačného centra, ktoré je zriaďovateľom Európskeho rozhodcovského súdu, Zuzana Klímová. Na otázku, koľko spoorv už riešili, však neodpovedala.
Riaditeľka právneho oddelenia Burzy cenných papierov v Bratislave Svetlana Kucmenová tiež hovorí o pozitívach zákona o rozhodcovskom konaní, priznáva však, že Burzový rozhodcovský súd ešte neriešil žiaden spor. Rovnako je na tom napríklad aj Rozhodcovský súd KKP.
- Zaregistrované rozhodcovské súdy:
- Rozhodcovský súd Komory komerčných právnikov
- Rozhodcovský súd pri znaleckej a expertíznej organizácii CORPORA
- Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
- Európsky rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum
- Rozhodcovský súd pri Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v Rimavskej Sobote
- Rozhodcovský súd Slovenskej arbitráže
- Rozhodcovský súd Technického skúšobného ústavu Piešťany
- Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory
- Burzový rozhodcovský súd pri Burze cenných papierov v Bratislave
- Rozhodcovský súd Komoditnej burzy
Údaj o tom, koľko podnikateľov využilo v zmluve rozhodcovskú doložku, nie je arbitrážnym súdom známy. Zmluvné strany skutočnosť, že takúto rozhodcovskú zmluvu uzavreli alebo do zmluvy zakotvili rozhodcovskú doložku, nie sú povinné príslušnému arbitrážnemu súdu oznamovať. Dozvie sa o nej, až keď nastane problém s plnením príslušnej zmluvy a niektorá zo strán si u neho začne uplatňovať svoje nároky.
Bližšie by snáď mohol napovedať „počet podnikateľov, ktorí sa pri tvorbe svojich zmluvných dokumentov a pred ich uzavretím zaujímajú i o interné predpisy nášho súdu, a takých je podľa mne dostupných informácií 170 až 200 ročne“, hovorí J. Cúth.
J. Brda, ktorý je zároveň rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe, hovorí, že v Českej republike majú síce len jeden, ale veľmi funkčný rozhodcovský súd. Ročne riešia aj niekoľko sto prípadov a priemerná dĺžka konania je len tri a pol mesiaca. Podľa informácií, ktoré má od českých kolegov, tento rozhodcovský súd „rozhodne nie je stratový“.
Novela alebo nový zákon?
„Vzhľadom na rozsah nedostatkov zákona by som sa skôr priklonil k vypracovaniu novej právnej úpravy, nie k jej novelizácii,“ mieni E. Valko. Š. Detvai sa domnieva, že aj keď ročná prax odhalila niektoré nedostatky zákona, bolo predčasné pristupovať k zmene okamžite. „Možno ďalší rok odhalí komplexnejšie slabiny,“ uzatvára predseda SAK. Aj podľa Ľ. Fogaša je potrebné na hodnotenie zákona ešte počkať.
Paragrafové znenie novely zákona o rozhodcovskom konaní z dielne KKP je podľa J. Brdu už od apríla tohto roku na stole ministra spravodlivosti. Dúfa, že sa nezopakuje situácia spred dvoch rokov, „keď napriek účasti zástupcov KKP v pracovnej skupine pre prípravu rozhodcovského zákona, jeho výsledná - zmenená - podoba komerčných právnikov prekvapila“. Komora advokátov vtedy pripomienky k návrhu v lehote zaslať nestihla.
- Cena arbitráže
Jedným z proklamovaných pozitív rozhodcovského konania je, že je lacnejší ako konanie pred štátnymi súdmi. V „klasickom“ súdnom konaní navrhovateľ platí podľa zákona o súdnych poplatkoch päť percent z hodnoty predmetu sporu. Napríklad konanie pred arbitrážnym súdom SOPK je tak drahšie do hodnoty sporu približne šesť miliónov korún, pri vyšších sumách sú poplatky na tomto súkromnom súde nižšie ako pri klasickom súde. V prípade medzinárodných sporov je táto hranica vo výške hodnoty sporu 18 miliónov korún.
Pravidlá o trovách konania Rozhodcovského súdu SOPK však napríklad umožňujú stranám zaplatiť si zrýchlené konanie. Ak sa na ňom strany dohodnú za poplatok zvýšený o 75 percent, bude ich spor rozhodnutý do jedného mesiaca. Ak bude o zrýchlené konanie žiadať len žalobca, vec bude rozhodnutá do štyroch mesiacov, ak zloží poplatok zvýšený o polovicu.
Predseda Rozhodcovského súdu KKP J. Brda, ktorý je súčasne rozhodcom aj Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni a Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe, navyše podotýka, že vo väčšine krajín sú poplatky na všeobecných súdoch nižšie ako na Slovensku, približne 1,4 percenta z hodnoty sporu. „Rozhodcovské súdy sú pre ich exkluzivitu, odbornosť a rýchlosť drahšie než všeobecné,“ konštatuje J. Brda.
Foto – Pavel Danko, Miro Nôta
