Ako jedinečný identifikátor osôb sa na Slovensku využíva rodné číslo. To však má svoju vypovedaciu hodnotu – obsahuje informáciu o veku a pohlaví nositeľa. „Medzi ochrancami osobných údajov prevláda príklon k identifikátoru bez výpovednej hodnoty,“ hovorí predseda Úradu pre ochranu osobných údajov Pavol Husár. V USA sa na tieto účely napríklad využíva číslo sociálneho zabezpečenia.
Na Ministerstve vnútra SR, ktoré je gestorom zákona o rodnom čísle, sa po nástupe novej vlády pripravuje zostavenie skupiny odborníkov na zhodnotenie dosahu prechodu z rodného čísla na nič nevypovedajúci identifikátor.
Príprava novej zákonnej úpravy by síce podľa P. Husára neprebiehala dlho, prípadné prechodné obdobie na prispôsobenie sa novej úprave by však muselo trvať niekoľko rokov. Počas neho by bolo potrebné zmeniť v podstate všetky identifikačné doklady obsahujúce rodné číslo vrátane občianskych a vodičských preukazov či cestovných pasov.
Už v súčasnosti sa však Úrad pre ochranu osobných údajov snaží obmedziť verejné uvádzanie rodných čísel na minimum. Najprv zmizli rodné čísla z verejných zoznamov voličov v komunálnych voľbách v roku 1999. Nenájdu sa už ani vo verejne prístupnom internetovom obchodnom registri.
Tento údaj už nemôžu žiadať ani vyhlasovatelia rôznych petičných akcií. Postupne by na základe požiadaviek úradu mali zmiznúť napríklad aj z preukazov na mestskú hromadnú dopravu, tento krok však vzhľadom na ich rozsiahle využívanie potrvá dlhší čas.
„Rodné číslo je akýmsi kľúčom ku všetkým ostatným osobným údajom, preto by sa malo zverejňovať čo najmenej,“ vysvetľuje dôvody striktnej ochrany P. Husár. Na základe rodného čísla možno získať informácie o konkrétnej osobe z každého systému, v ktorom sa osoba vyskytuje.
Každý občan by preto mal uvádzať rodné číslo len tam, kde je to nevyhnutné. Ak tento údaj priamo nesúvisí s účelom informačného systému, občan má podľa zákona právo odmietnuť jeho poskytnutie bez obáv z prípadných sankcií.
Nielen počítač
Informačný systém nemusí mať len formu počítačových dát. Podmienku spĺňa vlastne každý trvalý záznam, do ktorého sú vnesené osobné údaje – aj kniha návštev v budove. Zákon umožňuje prevádzkovateľovi verejnej budovy požadovať od návštevníkov pri vstupe základné údaje – meno, priezvisko, štátnu príslušnosť a číslo občianskeho preukazu či iného dokladu totožnosti. Takýto záznam nepodlieha registrácii úradu, nesmie však byť verejne prístupný. Vrátnik či zamestnanec bezpečnostnej služby by mal potrebné údaje odpísať z dokladu totožnosti. „Kniha so záznamom údajov o návštevníkoch by v žiadnom prípade nemala byť na verejnom mieste, záznamy by do nej mala zapisovať len oprávnená osoba,“ tvrdí P. Husár.
Známky v školách
Označenie informačný systém s osobnými údajmi spĺňajú aj klasifikačné záznamy s hodnotením žiakov na školách. Údaje z nich by nemali byť verejne sprístupňované na rodičovských schôdzach, hoci sa tak podľa správy splnomocnenca často deje. K záznamom o prospechu plnoletého študenta majú iné osoby prístup len s jeho písomným súhlasom. Aj v prípade ešte nedospelých žiakov však môžu o údaje o prospechu požiadať len rodičia či zákonní zástupcovia žiaka. Písomné potvrdenia o súhlase plnoletých žiakov s poskytnutím študijných výsledkov rodičom sa už stali na školách bežným javom.
Namiesto vysvedčení potvrdenia
Dokumenty obsahujúce dôležité osobné údaje požadujú aj zamestnávatelia a rôzne úrady. Aj v prípade prijímania do zamestnania platí pravidlo, že prospech žiaka je osobným údajom. Podľa Úradu na ochranu osobných údajov by stredné školy popri maturitných vysvedčeniach, na ktorých je uvedený prospech v záverečnej skúške, mali absolventom poskytovať aj potvrdenia o splnení maturitnej skúšky bez známok. Toto potvrdenie bude slúžiť zamestnávateľovi ako doklad o maturite, ak je jednou z podmienok prijatia do zamestnania. „Výsledky maturitnej skúšky nevylučujú, že sa schopnosti osoby postupom času v praxi zmenia,“ odôvodňuje tento krok P. Husár.
Žiadosti
Podobne by mali upraviť aj ďalšie dokumenty obsahujúce citlivé osobné údaje. Žiadosť o priznanie prídavkov na deti u rozvedených žien musí byť napríklad v súčasnosti doložená rozhodnutím súdu o zverení detí do opatery matky. Toto rozhodnutie však vo väčšine prípadov obsahuje aj údaje o ďalších osobách, dôvodoch rozvodu i priebehu pojednania, čo sú informácie, ktoré na priznanie nároku na prídavky netreba. „V takomto prípade tiež presadzujeme popri rozsudku aj vydanie potvrdenia s nevyhnutnými údajmi,“ uzatvára P. Husár.
