Plochy na pestovanie zeleniny sa na Slovensku prudko znižujú. Veľkovýroba zeleniny sa v tomto roku oproti vlaňajšku očakáva na polovičnej výmere. Končia pestovatelia, ktorý zeleninu dorábali na jednom, dvoch hektároch. Peter Horváth, spolumajiteľ Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného združenia SHR v Mostovej, ktoré patrí k najväčším slovenským výrobcom zeleniny, prognózuje, že trh by sa mal zotaviť tak do troch rokov. Prežijú len ekonomicky silnejší.
Nezaujímavé pestovanie
Pestovatelia zeleniny minulú jeseň začali zaorávať kapustu. Aspoň tak chceli znížiť straty, aby nemuseli platiť za prácu na poli. Majú plné sklady cibule, ďalšia sa priváža. „Problémom nebol ani tak vstup do EÚ ako prudký nástup reťazcov. Zistili sme, že ak kapustu nakupovali za dve koruny, na pulte ju mali o päťdesiat halierov lacnejšiu. Jednoducho dotovali,“ hovorí P. Horváth. Reťazce vytláčajú i klasické zeleninové trhy. Trhovníci nevedia u pestovateľov nakúpiť tak lacno, ako predávajú hypermarkety.
Roľníci v Mostovej pred štyrmi rokmi pestovali zeleninu na takmer päťsto hektároch pôdy. V súčasnosti sadia na 110 hektároch. Skúšajú ešte melóny, papriku, kel, brokolicu, karfiol. Pre konzervárne hrášok a špenát. „Slovenským problémom je aj to, že sa v podstate rozpadol konzervárenský priemysel. Aj blízke mraziarne v Sládkovičove platia zle. Neustále nám dlhujú milióny korún a platia až po roku,“ tvrdí P. Horváth.
Podľa neho sa pestovanie zeleniny stáva nezaujímavým. „No investovali sme do špeciálnej technológie veľa peňazí. Aj zo štátnych dotácií,“ dodáva. Sťažuje sa aj na to, že poľskí roľníci majú výhodnejšie daňové a odvodové podmienky. Navyše rovnako ako Maďari neplatia ani daň z pôdy, ktorú využívajú na pestovanie.
„Niektoré obce teraz zvýšili dane za pôdu aj na sedemsto, osemsto korún za hektár. Sú to maličkosti, ale postupne sa náklady nabaľujú,“ vysvetľuje P. Horváth. Zeleninárom sa nedarí zakladať pružné odbytové družstvá. Oficiálne ich na Slovensku existuje päť. „Existuje veľká nedôverčivosť pestovateľov. Každý si chráni informácie a trh. No život nás k tomu dokope,“ myslí si P. Horváth.
Komplikovaný trh s ovocím
Skomplikoval sa aj trh s ovocím. Popri súbojoch obchodných reťazcov, kde sa ovocie a zelenina používajú ako zbrane, sa pridal ďalší faktor. Rast produkcie. Úrodu začínajú prinášať sady založené v polovici deväťdesiatych rokov.
„Niektorým našim členom sa medziročne dvíha produkcia o sto percent,“ hovorí riaditeľ odbytového družstva producentov ovocia Sk Fruit Ostratice Martin Dokupil, ktorý koordinuje predaj slovenských jabĺk z dvanástich firiem. V súčasnosti cítia tlak na cenu. Sú pripravení znížiť pestovateľské náklady. No priznávajú, že sa to odzrkadlí v poklese kvality ovocia.
Najväčšiu konkurenciu pri jablkách cítiť z Poľska, ktoré je ich najväčším producentom v Európe. Polovica z jabĺk dovážaných na Slovensko je práve od severného suseda. „Stáva sa, že na trh preniknú aj tie, ktoré boli určené na džúsy a nespĺňajú normu na konzumné jablká. Cenovo sú výhodné. Mal by to zachytiť konzument. No najmä starší ľudia si ich kupujú. Nevedia, že nespĺňajú normy, boli zvyknutí na nižšie štandardy,“ hovorí M. Dokupil.
Slovenskou výhodou je dostatok skladov a veľkosť firiem. Tá im pomôže dobre sa hýbať v prostredí dotácií. „Dvadsať hektárov na Západe je veľký podnik. U nás je to najmenší, ktorý je v združení. Naši veľkí pestovatelia majú dvesto aj tristo hektárov,“ tvrdí. Nervozitu však u ovocinárov vyvoláva to, že o celom trh rozhoduje niekoľko hráčov. Zhruba osemdesiat percent odbytu jabĺk ide cez obchodné reťazce.
Pestovatelia sa preto musia koncentrovať. Zatiaľ na Slovensku cítiť dve združenia, SK Fruit a Boni fructi. „V Európe sa bude pre veľké obchodné siete nákup koncentrovať. Trhovým rizikom pre nás je to, či vôbec budeme takí veľkí, aby s nami centrálni nákupcovia komunikovali,“ uvažuje M. Dokupil.
Foto – Vlado Benko
