Podnikatelia registrovaní v slovenskom poľnohospodárskom sektore ročne dochovajú okolo 1,5 mil. ošípaných. Ďalších zhruba 150- až 200-tis. kusov vyprodukujú neregistrovaní chovatelia.

Ošípané v súčasnosti poráža zhruba 71 priemyselných a 97 nízkokapacitných bitúnkov. Podľa odhadov Ladislava Hánu z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva ich kapacity nie sú využité ani spolovice.

Normám EÚ momentálne vyhovuje iba jeden bitúnok pre ošípané, ktorý vlastní spoločnosť Tauris Danubius, a.s., Dunajská Streda. U ďalších 18 je predpoklad, že ich budú spĺňať do konca tohto roka. Pre TREND to uviedol sekčný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Peter Turek. Odhadované kapacity týchto bitúnkov však pravdepodobne budú postačovať súčasnej potrebe poľnohospodárov.

Spočiatku sa ako najhoršia vyvíjala situácia na východnom Slovensku, kde sa poľnohospodári obávali, že ich ošípané nebude mať v regióne kto porážať. Strach nadobudli po tom, čo v júni minulého roka odstavil vlastný bitúnok mäsokombinát Mecom, a.s., Humenné.

Pre každý región

Jeho manažment to zdôvodňoval vysokými nákladmi, ktoré by si vyžiadala úprava výrobných liniek do súladu s normami EÚ.

Bitúnky, ktoré prežijú, dokážu v budúcnosti obslúžiť slovenský trh ošípaných.Kapacity východoslovenských bitúnkov, ktoré ku koncu tohto roka dokážu splniť normy EÚ, však budú podľa odhadov TRENDU postačovať potrebám tamojších poľnohospodárov.

Rozloženie ostatných zhruba tiež zodpovedá potrebám jednotlivých regiónov. Na západnom Slovensku, kde sa vyprodukuje najviac ošípaných, pôsobí najväčší bitúnok Tauris Danubius. Patrí do skupiny Tauris, a.s., Rimavská Sobota.

Generálny riaditeľ a zároveň predseda Zväzu mäsiarov Slovenska (ZMS) Ľubomír Brezovický hodnotí, že dokážu poraziť približne polovicu súčasnej celoslovenskej produkcie ošípaných.

Zaostalé technológie

Rozdiely medzi priemyselnými a nízkokapacitnými bitúnkami spočívajú hlavne v ich porážacích kapacitách, odberateľoch a s tým súvisia aj hygienické požiadavky, ktoré sa kladú na ich prevádzku.

Ľubomír Brezovický: Spracovatelia začnú pri porážaní zvierat kooperovať.Priemyselné bitúnky porážajú viac ako sto ošípaných alebo dvadsať kusov hovädzieho dobytka týždenne a ich produkciu budú môcť v budúcnosti, ak prejdú veterinárnymi kontrolami, odoberať spracovatelia a následne alebo priamo aj obchodné reťazce. Priemyselné bitúnky, ktoré splnia normy EÚ, dostanú vývoznú pečiatku. Tie, ktorým sa to nepodarí, skončia svoju činnosť alebo sa preklasifikujú na nízkokapacitné bitúnky.

Ich produkcia je určená prevažne pre menšie obchodné siete a reštauračné zariadenia. Na rozdiel od priemyselných bitúnkov nie sú na ne kladené natoľko prísne požiadavky na oddelenie takzvanej špinavej od čistej časti prevádzky. Aj oni však musia spĺňať prísnejšie veterinárne podmienky ako doteraz.

Za súčasné najväčšie problémy priemyselných bitúnkov považuje P. Turek hlavne technologické vybavenie, kanalizáciu, rozvody vody, elektriny, ako aj zabezpečenie priestoru, ktorý by zachoval nevyhnutný komfort zvierat smerujúcich na porážku.

Bitúnky sa stali najkritickejším miestom spracovania mäsa predovšetkým preto, že sa do ich rozvoja málo investovalo. Ľ. Brezovický je presvedčený, že redukcia kapacít neohrozí trh s bravčovým mäsom. Naopak, podľa jeho predpokladov sa otupia konkurenčné boje medzi väčšími spracovateľmi mäsa, ktorí začnú kooperovať pri využívaní porážacích kapacít.

Foto – Miro Nôta