Aká vysoká je špecificita antigénových testov a čo to znamená?

Špecificita testu je vysoká, väčšina výrobcov udáva, že je vyššia ako 99,5%. To Znamená, že z 200 vykonaných testov je jeden test u negatívnej osoby falošne pozitívny.  

Na Slovensku ale ideme testovať väčšinou ľudí, ktorí nemajú príznaky ochorenia. Koľko očakávate falošne pozitívnych testov?

K tomu je veľmi ťažko sa vyjadriť. Pri vyššie uvedenej špecificite predpokladáme, že keby sa testovalo nejakých dajme tomu tri až tri a pol milióna ľudí, tak by sme mohli mať zhruba 15-tisíc, maximálne 20-tisíc ľudí falošne pozitívnych. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto čísla platia iba pri správne vykonanom odbere.

Nie je to podľa vás vysoké číslo?

Ani PCR nemá 100-percentnú špecificitu. Opakovane, najmä v začiatkoch epidémie sme mali pacientov s falošnou pozitivitou RT PCR testu, čo môže nastať, ak za pozitívny test označíme taký, ktorý má pozitivitu iba v jednom géne. Väčší problém vidím skôr v nízkej senzitivite antigénových testov ako v ich špecificite. Ale samozrejme problém to je, ak by ľudia boli zbytočne v karanténe. A práve preto je optimálne overiť výsledok antigénového testu PCR testom. Na našej klinike používame antigénové testy dlhšie, pozitívne výsledky si overujeme RT PCR testom, reálna špecificita je veľmi vysoká.

Senzitivita a špecificita
Zdroj: Ronald Ižip
Špecificita a senzitivita

Senzitivita meria, koľko chorých test skutočne zachytí. Ak je senzitivita povedzme 70 percent, znamená to, že z 1 000 chorých ľudí bude mať až 300 negatívny test.

Špecificita zase meria, koľko zdravých ľudí test naozaj ako zdravých aj označí. Napríklad, špecificita 90 percent hovorí, že ak otestujeme tisíc zdravých ľudí, budeme mať sto falošne pozitívnych. Sú to ľudia, ktorým vyšiel test ako pozitívny, no chorobu nemajú. Je to spôsobené tým, že mohli prekonať chorobu podobnú tej, na ktorú sa testujú, no test to nevie rozlíšiť – nie je dostatočne špecifický.

 

Takže podľa vás sú antigénové testy riešenie, ktoré má viac výhod ako nevýhod?

To, čo prináša testu výhody, je skôr jeho vysoká špecificita. To, čo mu prináša nevýhody je skôr nižšia senzitivita, čiže možnosť falošne negatívnych výsledkov. Navyše pri hodnotení výsledkov testu dosahujeme oveľa lepšie výsledky u pacientov s vysokou vírusovou náložou, čiže u pacientov, ktorí majú viac vírusových častíc na svojich slizniciach. Tí by mali byť aj reálne najinfekčnejší.

Akú senzitivitu testov asi odhadujete?

Tá je rôzna v rôznom štádiu ochorenia.  A tiež závisí od toho, akou metodikou sa robila, a v ktorý deň ochorenia. V tom období, keď je pacient najinfekčnejší, je niekde okolo 96 percent. Ale v období prvých piatich dní je tá senzitivita podstatne nižšia.

Výsledky testov v Nemecku ukazujú senzitivitu niekde na úrovni 76 percent, čo je relatívne nízke číslo...

Tu treba úplne jasne povedať, že štúdie, ktoré udávajú nižšiu senzitivitu, ju porovnávali počas celej doby prežívania koronavírusu v organizme človeka. Vtedy s tými závermi môžem súhlasiť. Dokonca tie čísla môžu byť aj nižšie ako 70 percent, v závislosti od vírusovej nálože pacienta a dňa od vzniku infekcie. Najmä v prvých dvoch – troch dňoch od získania infekcie je senzitivita testu nízka.

Prečo sa Slovensku nerobí zároveň aj PCR testovanie na vybranej vzorke, aby sme v tom mali jasno?

Viete, že to naozaj spraviť chceme? Ak to chceme z vedeckého hľadiska niekde publikovať, tak by sme to naozaj mali spraviť. Síce RT PCR testami máme potvrdené výsledky antigénových testov na našej klinike, ale to sú všetko chorí pacienti. Takže to nie je vzorka všeobecnej populácie.

Na druhej strane vám poviem aj príklad zo života. Napríklad sme testovali košický maratón, kde prirodzene behá len bezpríznakový človek. Z dvesto testov sme mali dva pozitívne. Aj u človeka, ktorý nemá príznaky ochorenia a má vyššiu vírusovú nálož, ten test môže vyjsť pozitívne, čo je jeho veľmi veľká výhoda.

Na juhu Slovenska hrozí, že počet skutočne pozitívnych pacientov môže byť dokonca nižší ako počet falošne pozitívnych. Neobávate sa tohto scenára?

K tomu si myslím nedôjde. Ale teoreticky sa môže stať, že v niektorom okrese bude viac falošne pozitívnych ako reálne pozitívnych. K tomu by mohlo dôjsť, ak by sme zo všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili testovania zistili pozitivitu antigénových testov u menej ako 0,4 percenta testovaných, čo naozaj môže v niektorých okresoch nastať.  Aj v Bardejove a na Orave mohol byť falošne pozitívny každý ôsmy až desiaty pozitívny test.

Profesor Pavol Jarčuška
Prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. promoval v odbore všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach v roku 1987. Má špecializáciu z vnútorného lekárstva a infektológie. Titul profesor získal v odbore verejné zdravotníctvo v roku 2011 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Momentálne pôsobí na Klinike infektológie a cestovnej medicíny UPJŠ LF a UNLP. Zároveň je prezidentom Slovenskej spoločnosti infektológov a členom Pandemickej komisie vlády.