Svetoví producenti kávy v týchto týždňoch bilancujú výsledky práve ukončenej sezóny 2001/2002, ktorá bola jednou z najhorších v novodobej histórii pestovania kávy vôbec. Priemerné ceny zelenej kávy vlani podľa denníku Neue Zürcher Zeitung nedosiahli ani 0,43 USD za jednu libru (0,453 kilogramu), čo je najnižšia cenová úroveň za posledných tridsať rokov.
Útok Vietnamcov
Takúto situáciu spôsobila značná prevaha ponuky nad dopytom a veľké zásoby nepredanej kávy na trhu, ktoré viedli k tomu, že cena kávy sa na newyorskej burze Coffee, Cocoa and Sugar Exchange od decembra 2000 prepadla takmer trojnásobne. Podľa správy neziskovej organizácie Peace Coffee je od príjmov z pestovania kávy vo svete priamo závislých 20 miliónov až 25 miliónov osôb. No distribučný reťazec je veľmi dlhý a pôsobí v ňom veľa medzičlánkov. To výrazne limituje podiel pestovateľov kávy na predajnej cene hotového výrobku.
Za najväčšieho vinníka poklesu cien ostatní producenti označujú záplavu lacnej kávy z Vietnamu, ktorý za posledné desaťročie aj vďaka rozvojovej pomoci niekoľkonásobne zvýšil produkciu zelenej kávy. Farmári z Latinskej Ameriky nie sú schopní konkurovať Vietnamu najmä v dôsledku vyšších produkčných nákladov na malých, príliš atomizovaných farmách.
V snahe riešiť problém nadprodukcie sa viaceré latinskoamerické štáty rozhodli upustiť od exportu nízkokvalitných odrôd a orientovať sa na odrodu arabica. Riaditeľ Instituto del Café de Costa Rica Juan Bautista Moya sa pre agentúru Reuters posťažoval: „Vietnamu konkurovať nemôžeme. Oni pestujú len lacnú odrodu robusta, a to na rovinatých plantážach, kde sa dajú pri zbere úrody využiť stroje. U nás ide o horské oblasti, kde sa nezaobídeme bez ručnej práce.“
S nízkymi trhovými cenami zelenej kávy sa najväčší svetoví producenti snažia vyrovnať po svojom. Analytici sa však zhodujú, že nastoliť rovnováhu na trhu by mohla podľa vzoru štátov vyvážajúcich ropu len spoločná politika producentských krajín. Tie sa však nevedia dohodnúť. Na začiatku roku 2001 dokonca ukončila činnosť v Londýne sídliaca Asociácia krajín produkujúcich kávu (ACPC).
Jej pôvodných pätnásť členov síce produkuje dve tretiny kávy vo svete, vzhľadom na expanziu pestovania v nečlenských krajinách však neboli schopní ovplyvniť prepad cien na svetovom trhu. Podľa predsedu Ugandského úradu pre rozvoj kávy Williama Naggagu „asociácia stratila zmysel, pretože len 15 zo zhruba 50 producentských krajín bolo jej členmi“.
Brazília chce skladovať
Brazília, ako najväčší svetový producent zelenej kávy, momentálne čelí návrhu svojich poľnohospodárov, podľa ktorého by sa v nadchádzajúcej sezóne 2002/2003 na trh nemalo dostať až desať miliónov vriec kávy (jedno vrece obsahuje 60 kg). Brazílska vláda však v snahe podporiť trhovú cenu kávy plánovala uskladniť a nepustiť tak na trh len tri milióny vriec kávy. Komisia pre kávu Národnej konfederácie poľnohospodárstva však požiadala ministerstvo poľnohospodárstva o vyčlenenie 423 mil. USD (20,4 mld. Sk) na financovanie dočasného uskladnenia desiatich miliónov vriec. Keby sa plán zrealizoval, išlo by o najväčšiu brazílsku intervenciu od rekordnej úrody v roku 1980.
Odhady brazílskej úrody kávy v nadchádzajúcej sezóne sa v dôsledku ideálnych klimatických podmienok pohybujú medzi 38 miliónmi až 45 miliónmi vriec. Prezident komisie Joao Puliti podľa komoditného týždenníka The Public Ledger očakáva, že opatrenie by malo už ku koncu zberu úrody zdvihnúť cenu vreca kávy. Komisia sa domnieva, že vládna intervencia by v horizonte dvoch rokov mala viesť k skončeniu súčasnej cenovej krízy.
Analytici a obchodníci sú však v otázke úspechu plánu veľmi skeptickí. Vlani stroskotal obdobný plán ACPC na podržanie 20 % úrody členských krajín. Podľa analytika Salomon Smith Barney Waltera Spilka by bol plán omnoho efektívnejší, keby sa k nemu pridali aj ostatné producentské krajiny. Dodal: „Brazília je veľká krajina, ktorá vypestuje zhruba 30 % svetovej produkcie kávy. Preto musí prijať drastické opatrenia, ak chce, aby nimi reálne ovplyvnila cenu.“
Producenti zo Strednej Ameriky v dôsledku neochoty predávať kávu pri súčasných nízkych cenách naďalej strácajú svoj trhový podiel. Momentálne trhové ceny sú totiž hlboko pod úrovňou výrobných nákladov stredoamerických producentov, ktoré sú tradične vysoké. Na trhu ich miesto zaberajú najmä producenti z Vietnamu, Afriky a Peru. Podľa analytikov bude úroda v oblasti v sezóne 2002/2003 medziročne opäť nižšia.
Mexický liek
Mexiko chce s nízkymi exportnými cenami zelenej kávy bojovať uvedením veľkej reklamnej kampane, ktorej cieľom je zdvojnásobenie spotreby kávy v krajine. Výkonný prezident mexického Výboru pre kávu Robert Giesemann pre Oster DowJones uviedol, že Mexiko chce do štyroch rokov zvýšiť ročnú spotrebu kávy z dnešných 0,74 kilogramu na hlavu na 1,5 kilogramu. Federálna vláda na projekt vyčlenila okolo 1,9 mil. USD (92 mil. Sk).
Mexiko je trhom s najväčšou spotrebou nealkoholických nápojov na obyvateľa na svete, ale v spotrebe kávy je na posledných miestach, hoci krajina je piatym najväčším producentom tejto plodiny. Pestovatelia kávy sú v posledných rokoch pod tvrdým tlakom klesajúcich exportných cien a radšej by sa orientovali na domáci trh, ktorý je stabilnejší a ponúka aj vyššie ceny. Hlavným cieľom je presvedčiť sto miliónov Mexičanov, že pitie kávy neškodí zdraviu a že káva je vlastne menej škodlivá ako populárna Coca-Cola.
Takzvaní andskí producenti kávy – Kolumbia, Peru, Ekvádor a Bolívia – žiadajú svoje vlády, nech presvedčia Brazíliu, aby znížila produkciu kávy v sezóne 2002/2003 a zabránila tým tak ďalšiemu poklesu už aj tak „úplne neakceptovateľných“ cien. Táto skupina producentov zároveň vyjadrila podozrenie, že nízke ceny kávy viedli mnohých farmárov k prechodu na pestovanie nelegálnych plodín na výrobu drog. Práve štyri andské krajiny spolu dominujú v pestovaní koky, suroviny na výrobu kokaínu. Skupina zároveň žiada, aby bohaté krajiny importujúce kávu vrátili do ich ekonomík časť z ciel, ktorými zaťažujú dovoz kávy. Prostriedky by chceli použiť na pomoc malým farmárom.
Prísľuby Vietnamu
Vietnam podľa slov predsedu Vietnamskej asociácie kávy a kakaa Doan Trieu Nhana v roku 2002 zníži export zelenej kávy o 30 %, čím chce prispieť k zvýšeniu trhových cien. Vietnam sa chce sústrediť na zvýšenie produkcie kvalitnejšej odrody arabica, investovať do spracovateľských kapacít a zvýšiť kvalitu svojej kávy. Vietnamskí predstavitelia potvrdili, že krajina stabilizuje na roky 2002 – 2010 ročný objem exportu na úrovni 11,7 milióna vriec.
Na porovnanie, vlani to bolo 12,5 milióna vriec a v roku 2000 dokonca 15,2 milióna. Zníženie produkcie kávy má byť výsledkom vládnej snahy primeť farmárov čiastočne prejsť na pestovanie iných plodín, napríklad bavlny a orieškov kešu. Doan Trieu Nhan si však nechal otvorené dvere, keď upozornil, že vláda môže podporovať orientáciu na iné kultúry, ale nemôže farmárov nútiť. Pritom až 80 % kávovníkových krov v krajine vlastnia súkromní farmári.
Prekážkou na ceste k stabilizácii trhových cien tak sú najmä veľké investície, ktoré vietnamskí producenti kávy uskutočnili v minulých rokoch. Vláda však plánuje znížiť výmeru plantáží o štvrtinu. Farmári, ktorí sa kvôli pestovaniu kávy zadlžili u miestnych bánk, samozrejme, protestujú.
