Probiotickým baktériám, ktoré sú bežne dostupné vo forme výživových doplnkov alebo ako súčasť kyslomliečnych výrobkov, sú pripisované viaceré zdravotné prínosy. Štúdie, ktoré majú dokazovať ich schopnosť pozitívne vplývať na črevnú mikroflóru a tým preventívne pôsobiť proti chorobám, spochybnil dánsky tím vedcov z výskumného centra Fakulty zdravotníckych a lekárskych vied Univerzity v Kodani.

Vedci preverovali sedem náhodne vybratých štúdií skúmajúcich vplyv mliečnych nápojov, sušienok, vrecúšok a kapsúl s obsahom 10 až 1000 miliárd probiotických baktérií v jednej dávke a predpísanou dobou užívania 21 až 42 dní na zdravých dospelých ľuďoch vo veku 19 až 88 rokov.

Presvedčivý dôkaz o tom, že by zmenili črevnú mikroflóru zdravého dospelého človeka, dánski vedci v žiadnej z nich nenašli. Výrazné zmeny ukázala iba jedna zo skúmaných štúdií.

Črevná mikroflóra sa skladá z tisícky druhov baktérií – užitočných, nepriaznivých a škodlivých, ktoré v ideálnom stave žijú v rovnováhe. K jej narušeniu dochádza v dôsledku stresu, liečby antibiotikami alebo nákaze infekciami.

„Aj keď existujú nejaké dôkazy z predošlých skúmaní, že probiotiká môžu byť prospešné pre tých, ktorí trpia chorobami spojenými s nerovnováhou črevnej mikroflóry, existuje len málo dôkazov o účinkoch na zdravých jedincov,“ cituje Olufa Pedersena, vedúceho dánskeho tímu vedcov, portál The Guardian.

Dánski vedci: „Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz o konzistentných účinkoch skúmaných probiotík na črevnú mikroflóru u zdravých jedincov.“

Podľa verdiktu dánskych vedcov je užívanie probiotických potravín a doplnkov pre zdravých ľudí zbytočné. Dánski vedci vytkli štúdiám niekoľko nedostatkov: malý počet účastníkov, použitie rozdielnych kmeňov baktérií a ich rôznych variácií v strave. Veľkým mínusom je podľa nich aj odlišný prístup k skúmaniu účinkov probiotík.

„K preskúmaniu potenciálu probiotík v prevencii proti chorobám u zdravých ľudí je potrebné uskutočniť oveľa väčšie, dôslednejšie pripravené a dôkladnejšie prevedené klinické skúšky,“ podotkol O. Pedersen pre The Guardian. Skúmanie črevného mikrobiómu je podľa vedcov pomerne nová oblasť, ktorej v súčasnosti chýba medzinárodne uznávaný prístup pri hľadaní výsledkov.

Výrobcovia sa musia v reklamách krotiť

Dánska štúdia nie je jediná, ktorá spochybnila účinky probiotík. Protichodné názory na ich pozitívny zdravotný vplyv rozdelili vedcov, potravinárske spoločnosti a európske úrady na dva tábory, ktoré sa navzájom už niekoľko rokov ostro kritizujú.

Od roku 2012 platí v EÚ zákaz propagovať potraviny s probiotickými baktériami zdravotnými prínosmi a nazývať ich „probiotickými“. Zákaz zaviedol Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) s odôvodnením, že neexistuje dostatok dôkazov o pozitívnych účinkoch jednotlivých kmeňov probiotických baktérií.

Výrobcovia môžu na produktoch uvádzať iba ich názvy (napríklad Lactobacillus acidophilus v Acidku od Raja, Bifidobacterium v jogurtoch značky Hollandia, Bifidus Actiregularis v Activii).

Zdravotné prínosy potravín musia od roku 2007 výrobcovia klinicky dokazovať a predkladať na schválenie úradu EFSA. Výrobcom probiotických produktov sa doteraz cez neho nepodarilo pretlačiť stovky žiadostí.

Spiatočka Danone

Tvrdý schvaľovací proces odradil aj koncern Danone. V roku 2011 sa zriekol uvádzania zdravotných prínosov v reklamách na Activiu a Actimel. Pôvodne výrobca vydával Actimel za účinný produkt v prevencii prechladnutia, Activii zase pripisoval pozitívne účinky na tráviaci systém. Kvôli zdravotným benefitom v reklame na Activiu čelil Danone v USA dokonca žalobe, z ktorej sa nakoniec mimosúdne „vyplatil“.

Čo sa týka európskeho úradu EFSA, ani pribúdajúce štúdie o priaznivom pôsobení probiotických potravín ho zatiaľ nepresvedčili, aby ustúpil od zákazu propagovania ich zdravotných účinkov.