Lákadlom do uniformy má byť aj možnosť bývať v služobnom byte. V zahraničí prideľovanie bytov colníkom či policajtom nie je bežnou praxou. „Možnosť pridelenia služobného bytu je prostriedkom vytvorenia primeraných podmienok výkonu štátnej služby,“ myslí si generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Oto Lobodáš.

O služobný byt môže požiadať štátny zamestnanec, ktorý v mieste pracoviska nemá vlastný byt. Dostane ho iba menšina záujemcov. Počet žiadostí totiž vysoko prevyšuje možnosti. Od tohto roku má však časť vojakov nárok na príspevok na bývanie vo výške dvojnásobku životného minima – ak si je schopný bývanie zabezpečiť sám. Je pritom jedno, či vojak z príspevku platí prenajatý byt alebo spláca úver za byt, ktorý si kúpil.

Málo bytov

Na obstarávanie služobných bytov pre štátnych zamestnancov je tento rok vyčlenených štvrť miliardy korún. Vlani to bol takmer dvojnásobok. Tí, ktorých sa to týka, tieto sumy nepovažujú za dostatočné. Budúci rok im nepraje, vo východiskách štátneho rozpočtu nie je na tento účel vyhradená ani koruna.

Hlavný dôvod existencie takýchto bytov je podľa riaditeľa odboru ekonomiky bývania rezortu výstavby Pavla Gillera, že na Slovensku neexistuje rozvinutý trh s bytmi. „Ak chcete colníka poslať na ukrajinskú hranicu, musíte mu zabezpečiť bývanie, pretože tam by si ho našiel iba ťažko,“ vysvetľuje. Štát podľa neho v takýchto prípadoch musí zasiahnuť.

„Vojenská služba je spojená s personálnou mobilitou,“ upozorňuje zasa riaditeľ odboru sociálnej a bytovej politiky Ministerstva obrany SR Rudolf Martančík. V súvislosti s kariérnym postupom sa profesionálny vojak premiestňuje a Ozbrojené sily SR sa mu musia starať o bývanie.

Práve armáda si najviac sťažuje na nedostatok služobných bytov. Na tento rok bolo na kúpu armádnych bytov z rozpočtu rezortu výstavby pôvodne vyčlenených 136,5 milióna korún. V skutočnosti však rezort obrany dostal o šesťdesiat miliónov korún menej.

Neriešiteľný problém?

„Za to môžeme obstarať okolo 40 bytov, to je kvapka v mori,“ počíta R. Martančík. Podľa neho je však problém za súčasných ekonomických a legislatívnych podmienok v podstate neriešiteľný.

Rudolf Martančík: Problém služobných bytov je za súčasnej situácie neriešiteľný.Do roku 1992 bolo na Slovensku pre armádu postavených a pridelených približne 19-tisíc bytov. Neskôr však boli prevedené do majetku miest a obcí a postupne predané do osobného vlastníctva.

„Pre armádu tak stratili dispozičnú hodnotu,“ vysvetľuje R. Martančík. S podobným problémom zápasilo aj Ministerstvo vnútra SR.

Vo vlastníctve ozbrojených síl tak zostalo iba niekoľko desiatok bytov, ktoré sa nachádzajú v objektoch kasární. Tie však podľa šéfa armádnej bytovej politiky na služobné účely nestačia. „Je ich málo a podmienky bývania v areáli kasární nie každému vyhovujú,“ vysvetľuje.

Problémom je podľa neho aj fakt, že podľa zákona o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami má vojak, ktorý končí služobný pomer a má pridelený služobný byt, právo na náhradný byt. „Ten mu však nemáme ako poskytnúť, takže ostáva v pôvodnom byte,“ ťažká si R. Martančík.

Armáda tak prichádza o ďalšie služobné byty. Rezort vnútra či spravodlivosti však už takýto problém riešiť nemusí. Nájomné zmluvy s užívateľmi služobných bytov uzatvárajú na dobu určitú, maximálne na tri roky. Výnimku tvoria iba niektoré zmluvy uzatvorené do roku 2001.

Len pre vojakov

Bytovú otázku vojakov má efektívnejšie než výstavba služobných bytov riešiť príspevok na bývanie. Nárok na mesačný príspevok, ktorý od 1. júla dosahuje 8 420 korún, majú všetci vojaci v stálom služobnom pomere.

Vojak v dočasnej službe môže o príspevok požiadať až po troch odslúžených rokoch. Podmienkou je však manželstvo, prípadne starostlivosť o dieťa.

V susednom Česku majú nárok na príspevok na bývanie všetci vojaci. „Na to v súčasnosti slovenská armáda nemá, perspektívne sa s tým však počíta,“ hovorí R. Martančík. Podľa neho by mal byť hlavným riešením bytovej otázky vojakov.

Ostatné rezorty však podobnou výhodou nedisponujú. „Armáde sa podarilo progresívnejšie presadiť novelizáciu svojich zákonov,“ komentuje riaditeľ odboru metodiky a odborných činností Ministerstva vnútra SR Miroslav Ľupták. Podobný príspevok by policajti privítali, ale „ide o politické rozhodnutie s dosť širokým vplyvom na verejné financie“.

Foto – Miro Nôta