Slovensko sa pri riešení a najmä financovaní rómskych rozvojových programov nemôže spoliehať na Európsku úniu. Aj po vstupe do EÚ to bude musieť byť predovšetkým slovenská vláda, ktorá bude na seba brať iniciatívu a zodpovednosť.
To je odkaz prvého radcu Delegácie Európskej komisie na Slovensku Dietera Thiela, ktorý manažuje predvstupové fondy Phare a Ispa. Myslí si, že slovenská vláda musí hľadať prostriedky na jednotlivé štátne politiky aj vo vlastnom rozpočte, nielen čakať na zdroje z eurofondov. Inak môže mať problémy udržať kontinuitu projektov, ktoré pomáha v súčasnosti financovať Phare.
Nevyužité šance
Podobný tón Európska komisia použila aj v pravidelnej hodnotiacej správe o pokroku krajiny v prístupových rokovaniach za minulý rok. Brusel dlhodobo kritizuje postavenie rómskej menšiny a „diskriminačné postoje spoločnosti“ voči nej.
Negatívne hodnotí spoluprácu ministerstiev a celej štátnej správy, ako aj nedostatok verejných zdrojov na realizáciu vládnej stratégie. Slovensku stále chýbajú kvalitní úradníci.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- Efektívnosť pomoci znižuje slabá komunikácia
- Pre ETP Slovensko je prioritou práca v teréne
- Svinia zostáva rozdelená na dve časti
- Chudoba Rómov a Nerómov je iná
- V Ďurkove sa vypláca myslieť na celú dedinu
- Problém Rómov je širší ako sa zdá (Komentár)
Výčitkou, ktorá platí aj tento rok pre súčasné projekty, je meškajúca prípravná fáza. Vyhlasovanie tendrov mešká a projekt rozvoja infraštruktúry v rómskych osadách brzdí nedoriešené vlastníctvo pozemkov.
„Samosprávy nemajú s projektmi pre Rómov skúsenosti, existuje tiež veľký priestor na zlepšenie komunikácie medzi všetkými subjektmi, ktoré by mali Rómom pomáhať,“ dopĺňa D. Thiele. Komisia v hodnotiacej správe však pozoruje aj zlepšenia.
Pozitívne hodnotí prístup splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity Kláry Orgovánovej, napriek tomu bola podľa nej minulý rok situácia Rómov na Slovensku ťažká.
„Životné podmienky Rómov, a to najmä v osadách, sú stále oveľa horšie ako slovenský priemer,“ hovorí D. Thiele. Myslí si, že únia ponúka prostredníctvom Phare štátnemu rozpočtu veľkú pomoc, ale ten ju zatiaľ nevyužíva dostatočne.
Ťažko merateľné
Spolu s verejnými zdrojmi sa Phare dosiaľ podieľa na šiestich projektoch. Ich zameranie určuje Úrad vlády SR predovšetkým v súlade s hodnotiacimi správami komisie a vládnou stratégiou.
Brusel potom návrhy schvaľuje. Kompletne sa zatiaľ zo schválených projektov ukončil jedine pilotný program zameraný na zlepšenie situácie Rómov na Spiši za pol milióna eur (21 mil. Sk).
| Projekty Phare pre rómsku menšinu koordinované Úradom vlády SR | |||
| (tis. eur) | |||
| Phare | Štátny rozpočet | Celkom | |
| 1998 | 450 | 100 | 550 |
| 1999 | 1 800 | 500 | 23 0001 |
| 2000 | 3 800 | 309 | 4 109 |
| 2001 | 10 000 | 9 075 | 19 075 |
| 2002 | 1 000 | 50 | 1 050 |
| 1 Program tolerancie k menšinám, podporený v roku 1999, nebol výlučne pre rómsku menšinu | |||
| PRAMEŇ: Úrad vlády SR | |||
Jeho stručné hodnotenie v oficiálnych materiáloch Úradu vlády SR vyzdvihuje napríklad rekonštrukciou materských škôlok alebo výstavbu komunitných centier. „Je ťažké hodnotiť výsledky projektov, ktoré nie sú vždy ihneď merateľné. Komunitné centrum stojí, ale efekt to prinesie neskôr v podobe zlepšených vzťahov alebo vyššej vzdelanosti Rómov. To sa však dá odmerať iba veľmi komplikovane,“ vysvetľuje D. Thiele.
Priskoro hodnotiť
Podľa D. Thieleho sú konzultanti zábezpekou know-how a za to sa platí všade: „Slovensko si od nich kupuje ich skúsenosti a poznatky, nie je to vyhadzovanie peňazí. Je to určite efektívnejšie, ako dať Rómom všetky peniaze do rúk.“
Rómska iniciatíva Slovenska efektívnosť spoločných projektov Phare a vlády spochybňuje. Dala preto podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby preskúmal účelnosť a nakladanie s europeniazmi a prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
„Nemáme doteraz žiadne indície, že by sa minuté peniaze využili na iný účel alebo boli neefektívne,“ oponuje D. Thiele. Zároveň však dodáva, že vysokorozpočtové projekty sa ešte neskončili, preto je priskoro vyslovovať ich hodnotenia.
Čo však delegácia aj D. Thiele slovenskej strane vyčítajú, je ich meškajúca prípravná fáza, a teda aj posun skutočnej realizácie projektov: „Dalo sa urobiť oveľa viac.“
- Najväčšia chudoba je v osadách
Na Slovensku žijú tri hlavné skupiny Rómov: Rumungri, Olašskí Rómovia a Sinti. Podľa odhadov etnografov až 90 percent slovenskej rómskej populácie predstavujú Rumungri, ktorí sú vetvou usadených Rómov.
Olašskí Rómovia, alebo aj Vlašika Roma, sú potomkami kočovných kmeňov. Ich najväčšou podskupinou sú Lovári žijúci v okolí Rimavskej Soboty, Jesenského a Lučenca.
Ďalšia podskupina, Bugešti, bývajú v Nitre a okolí, Leviciach, Želiezovciach a Bratislave. Poslednú skupinu tvoria zvyšky potomkov germánskych Sintov. Táto skupina je veľmi malá, odhaduje sa, že na Slovensku žijú len tri rodinné klany.
Rómska populácia je nerovnomerne rozptýlená. Takmer dve tretiny Rómov žijú na východnom Slovensku, najmä v okolí Košíc, a na juhu stredného Slovenska v okolí Rimavskej Soboty.
V poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo takmer 90-tisíc občanov. Skupina menšinových práv so sídlom v Londýne počet Rómov na Slovensku uvádza v rozmedzí 480-tisíc až 520-tisíc, čo by predstavovalo až takmer desaťpercentný podiel na počte obyvateľstva.
B. Vaňo tvrdí, že prírastok rómskeho obyvateľstva sa bude znižovať, aj keď pomalšie než u ostatnej časti populácie. „Preto úvahy o tom, že v roku 2010 bude žiť na Slovensku milión Rómov a že v priebehu 20 rokov sa Rómovia stanú majoritnou populáciou na Slovensku, treba odmietnuť ako nereálne, odporujúce demografickým teóriám i zákonitostiam.“ Navyše podľa neho vychádzajú z nepresných odhadov súčasného stavu rómskej populácie.
Rómskych osád je na Slovensku 620, najviac na východnom Slovensku. Sú to lokality na nízkom socio-kultúrnom stupni vývoja, so zlými hygienickými podmienkami. Žije v nich okolo 150 tisíc Rómov.
Sú odkázaní na sociálne dávky. „Je to ozajstná chudoba. Tí ľudia sú nevzdelaní, iba niektorí si dokážu príležitostne privyrobiť. Aj keby mali vzdelanie, v ich okolí vhodné nové pracovné miesta nevznikajú,“ opisuje splnomocnenkyňa vlády Klára Orgovánová. Vyriešiť situáciu tejto najchudobnejšej skupiny je dlhodobý proces. Preto upozorňuje, že ani peniaze z povstupových fondov EÚ situáciu ihneď nevyriešia.
K. Orgovánová odhaduje, že zvyšných 200-tisíc Rómov žije v lepších podmienkach. Sú viac či menej integrovaní do spoločnosti, tvoria najmä nižšiu strednú vrstvu. Majú aspoň základné alebo dokonca aj stredoškolské vzdelanie.
Vykonávajú najmä najjednoduchšie robotnícke profesie, mnohí robia v rôznych rómskych nadáciách alebo ako poradcovia a asistenti pre rómsku problematiku v štátnej správe. Najmenšiu skupinu tvoria vysokoškolsky vzdelaní Rómovia, najčastejšie učitelia, lekári, podnikatelia. Bohatou kastou sú hudobníci, ktorí sa uchytili i v zahraničí.
Minuloročná štúdia Svetovej banky Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v SR, upozorňuje na rozdielnu pôrodnosť v segregovaných rómskych komunitách a Rómov žijúcich spolu s ostatným obyvateľstvom. „Zatiaľ čo v integrovaných oblastiach bol priemerný počet detí v rómskych rodinách menej ako štyri, v segregovaných oblastiach bol priemerný počet detí päť.“
Štúdia tiež konštatuje, že priemerný vek slovenských Rómov je podstatne nižší ako u ostatnej populácie. Aj keď najnovšie údaje nie sú k dispozícii, podľa odhadov uskutočnených na základe sčítania obyvateľstva v rokoch 1970 a 1980 je pravdepodobná dĺžka života rómskych mužov 55 rokov a žien 59 rokov. Priemerné hodnoty pre celú slovenskú populáciu sú u mužov 67 rokov a u žien 74 rokov.
Foto – Milan Illík
