"Kariéra J. Bajánkovej nie je úplne odvodená od jej „majstra“. Sudkyňou NS sa stala v roku 1997, keď Š. Harabin ešte nebol jeho predsedom, a za šéfku Občianskoprávneho kolégia NS ju zvolili v roku 2006, keď ešte nebol ministrom spravodlivosti. V roku 2007 ju sudcovia zvolili za členku Súdnej rady, keď ju podporilo 617 kolegov – len jeden z kandidátov dostal viac hlasov ako ona. Ale pozíciu, ktorú získala, využila na to, aby v mnohom pomohla Š. Harabinovi, za čo sa dostala do jeho najvyššej priazne," napísal v májom vydaní týždenníka TREND 19/2014 Marián Leško.
"Ako členka Súdnej rady sa podieľala na všetkých excesoch najhoršej éry harabinizmu – obdobia, keď jeho protagonista bol ministrom spravodlivosti a potom aj predsedom NS. V sporoch, ktoré Š. Harabin vyvolal, Súdna rada vždy podporila ministra – tým hlasnejšie, čím menej obhájiteľná bola jeho pozícia. Rada, ktorá bola zriadená preto, aby tretia moc v štáte získala inštitucionálne záruky nezávislosti, sa zmenila na podporný orgán závislý od Š. Harabina. Najhoršie na tom bolo, že rada nekorigovala ani nezákonnosť, ktorej sa ako člen vlády dopúšťal."
