Čo bolo kedysi snom, sa pre tisíce Slovákov stalo bežnou realitou. Nielen obyvatelia pohraničných regiónov sa pravidelne vydávajú na nákupy do Rakúska, Česka či Maďarska.
Láka ich tam lepší výber, často nižšie ceny a výraznejšie zľavy, uznávajú aj prevádzkovatelia tunajších nákupných centier. No príliš ich to nevyrušuje, bratislavské obchodné pasáže sú stále dosť plné. S avizovanými pribúdajúcimi projektmi sa to môže zmeniť.
Miliardy za kopčeky
Viedenská analytická a poradenská spoločnosť RegioPlan Consulting vypočítala, že v roku 2006 Slováci v Rakúsku minuli na nákupy zhruba 175 miliónov eur (vo vtedajšom kurze vyše 6,5 miliardy korún), naopak Rakúšania na Slovensku päť miliónov eur.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 151256>Ceny nie sú Preise
Ešte viac to bolo v prípade Čechov a Maďarov, v oboch prípadoch utratili v rakúskych obchodoch takmer 300 miliónov eur. Obe krajiny majú zhruba dvakrát viac obyvateľov i podstatne dlhšiu hranicu s Rakúskom.
Chuť Slovákov nakupovať v Rakúsku je nesporná. Hoci ešte vyššie sumy pravdepodobne minú ročne v Českej republike a Poľsku, o niečo menej v Maďarsku. Pravda, tieto výdavky netvoria veľký podiel na celkových maloobchodných tržbách na Slovensku, ktoré sa v spomenutom roku dostali na 425 miliárd korún. No podiel na tržbách v pohraničných regiónoch by už vyzeral inak.
Prevádzkovatelia nákupných centier presné štatistiky o odleve kupujúcich za hranice nemajú, odhady sú veľmi opatrné. Hovoria o tom, že z priemernej dennej návštevnosti bratislavských nákupných centier na hranici 100-tisíc zákazníkov uniká do Rakúska nakupovať ďalších 15 až 30 percent ľudí.
Nájomníci nákupných centier prichádzajú o tržby a ich majitelia o podiely na nich, ktoré spravidla popri nájomnom inkasujú. „Zaujíma nás to, ale nemôžem povedať, že by sme to mimoriadne vnímali. Nespôsobuje nám to podstatný odlev zákazníkov,“ vysvetľuje šéf nákupného centra Avion spoločnosti Inter IKEA Centre Vladimír Bereš, prečo nebijú na poplach.
Podľa jeho slov návštevníci zo západného Slovenska mieria najmä do Designer Outlet Parndorf pri diaľnici neďaleko Neusiedlu a do Shopping City Süd pri Viedni. „Hľadajú niečo iné, čo u nás nie je,“ myslí si V. Bereš. „Návštevnosť Avionu vzrastá, nie sme nespokojní, necítime to.“
Parndorfský outlet navštívi za víkend zhruba 30-tisíc ľudí. Z toho je podľa Moniky Fenz z viedenskej firmy Ikp, ktorá sa stará o mediálnu komunikáciu, priemerne 18 percent zo Slovenska. Nákupná promenáda sa za roky rozrástla na 150 obchodov na vyše 37-tisíc štvorcových metroch predajnej plochy.
Podľa agentúry GfK Slovakia v 12 mesiacoch predchádzajúcich septembru nakupovala skoro štvrtina slovenských domácností v zahraničí potraviny alebo drogériu aspoň raz. V priemere nakupujú slovenské domácnosti za hranicami šesťkrát do roka.
Ďalším kanálom, ktorým odchádzajú zo Slovenska maloobchodné tržby, je internet. Podľa GfK nakupuje cez internet takmer pätina slovenských občanov. Časť z nich hľadá lepšiu cenu či u nás nedostupný tovar na zahraničných stránkach.
Nároční zákazníci
Robert Kantor má v developerskej spoločnosti HB Reavis Group na starosti riadenie realitných aktív – okrem iného aj nákupného centra Aupark v bratislavskej Petržalke. Potvrdzuje, že obchodné centrá v hlavnom meste nevyužívajú potenciál naplno aj pre únik kúpnej sily za hranice.
„Podstatná časť tržieb by tu mohla ostať,“ hovorí. Prevádzkovateľ Auparku sa usiluje zabrzdiť nákupné výlety tým, že odstráni dôvody, ktoré k tomu Slovákov vedú. Snaží sa namiešať čo najlepší mix značiek, tovarov a služieb, prezrádza R. Kantor.
Ako vysvetľuje, v Rakúsku má maloobchodná kultúra podstatne bohatšiu históriu, čo sa prejavuje väčšou ponukou, širším sortimentom, ale aj výraznejšími zľavami. Zákazník tak má väčšiu istotu, že nájde práve to, čo hľadá. Potvrdzuje výskumy RegioPlanu, že kľúčovým faktorom pre rozhodnutie ísť nakupovať do Rakúska nie je až tak cena ako skôr možnosť výberu.
„Na Slovensku sú obchodníci konzervatívnejší, objednávajú menej, vytvárajú si menšie zásoby,“ tvrdí manažér Auparku. Sieťové značky, ktoré si tovar na Slovensko dovážajú samy, sú pritom podľa neho ešte pomerne veľkorysé.
Horšie je to s menšími domácimi predajcami, ktorí fungujú na základe licencie zahraničných značiek. Dodávatelia ich tlačia do veľkých odberov, platieb dopredu, nedovoľujú im vrátiť nepredajný tovar. Sú preto mimoriadne opatrní v tom, čo objednajú. Usilujú sa vyhnúť veľkým zásobám nepredaného tovaru, čo by postihlo ich ziskovosť. Aj za cenu toho, že tí najmajetnejší nakúpia inde.
Aj Rita Kremsner z viedenského RegioPlanu prisudzuje nákupné návštevy Slovákov v Rakúsku najmä lepšiemu výberu, potom cene a vyššej kvalite ako doma. Prekvapivá je cenová úroveň – v priemere o 15 až 20 percent nižšia ako na Slovensku. Ďalším lákadlom je výška zliav. Tie tvoria v Rakúsku aj 50 až 70 percent oproti pôvodnej úrovni, kým na Slovensku je to spravidla 20 až 30 percent.
Oblastný manažér firmy C&A Mode Milan Drahoš vysvetľuje, že rozdiely v sortimente medzi rakúskymi a slovenskými predajňami vyplývajú zo zamerania obchodníka. Kým v strednej Európe sa koncentruje na mladé rodiny, v Rakúsku je oveľa silnejšia skupina zákazníkov nad 60 rokov. Významný faktor je aj to, že rakúske filiálky sú 2- až 3-krát väčšie ako slovenské.
Rozdiely miznú
Odlev kúpnej sily sa s nárastom počtu nákupných centier a rozširovaním ich sortimentu zmenšuje. RegioPlan uvádza, že objem nákupov v zahraničí sa v posledných rokoch postupne znižuje, medzičasom klesol o 35 až 40 percent. Dôvodmi sú vyrovnávanie cien, koniec vracania DPH pri vývoze tovaru po vstupe reformných krajín do Európskej únie a tiež lepšia ponuka doma.
V Bratislave pripravujú viacero veľkých nákupných centier s niekoľko stotisíc štvorcovými metrami predajných plôch. Výstavba sa už začala v prípade Centrálu, kde má byť nákupné centrum veľké zhruba ako Polus, podobne ako o niečo menšie Retro v Ružinove, Vienna Gate v Petržalke alebo Cubicon v Mlynskej doline.
Buduje sa Pribina Gallery v rámci projektu Eurovea, nákupné plochy majú byť aj v ďalších projektoch v Starom Meste – City Gate a River Park. Do dvoch rokov majú odštartovať obrovské polyfunkčné centrá ako South City, Twin City, Big Max, The Port alebo Klingerka.
Len nedávno rozšírili majitelia Avion a Aupark, druhou etapou zväčšujú Shopping palace na Zlatých pieskoch. Nové štvorcové metre obchodných mól pomôžu cenám nájomného nadol. Podobne ako sa to v posledných rokoch stalo pri kancelárskych budovách. Za desať rokov klesli až o dve tretiny.
Malý pohraničný styk
Po priblížení cien a sortimentu, ktoré sa čoskoro pravdepodobne medzi Rakúskom a Slovenskom udeje, má prúdy nakupujúcich stenčiť na „malý pohraničný styk“. Cudzinci budú v Rakúsku vyhľadávať najmä špeciálne obchody a sezónne akcie. Naopak, euro na Slovensku zjednoduší nákupné návštevy Rakúšanov v slovenských obchodoch, nádeja sa R. Kantor.
Existujúce i nové nákupné centrá v pohraničných regiónoch teda majú šancu prilákať ďalšie tisíce zákazníkov. Silnejšia konkurencia i krízové gazdovanie slovenských domácností túto šancu rýchlo zmenia na potrebu.
Schopnosť prilákať týchto klientov tvrdo preverí nová situácia v strednej Európe, ako napríklad oslabovanie maďarského forintu a poľského zlotého, čo aspoň dočasne zlacní nákupy v týchto krajinách. Majitelia nákupných centier musia okrem silného marketingu zapojiť aj ďalšie páky.
Jednou z najúčinnejších bude poľavenie z vysokých cien nájomného. To obchodníkom umožní viac akcií a širší sortiment. Ak sa v reštaurácii podarí pripraviť aj viedenský rezeň na celý tanier, predstava Rakúska na Slovensku bude dokonalá.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
