Rozhodnutie parlamentu premaľovať tabule nemocníc a pridať k nim spojenie akciová spoločnosť má priniesť väčšiu prehľadnosť a zodpovednosť do ich ekonomiky a riadenia. Dosiaľ sa v nich totiž najvyšší manažéri obvykle menia podľa politickej parlamentnej matematiky.
Aby bolo vôbec možné urobiť zmeny, spustil rezort financií v lete mohutné oddlženie štátneho zdravotníctva. Už v októbri dostanú zadlžené nemocnice vo vlastníctve štátu navyše 350 miliónov eur na zaplatenie svojich starých dlhov. A ďalších 150 miliónov, ktoré nemocniciam ako pôžičku pred kolapsom poskytla bývalá vláda Roberta Fica, im kabinet Ivety Radičovej odpustil. Tieto financie mali nemocnice pôvodne vracať štátu. Predchádzajúci minister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) presviedčal, že štátne špitály budú schopné finančné pôžičky v budúcnosti uhradiť. No už vtedy bolo jasné, že bez väčších systémových zmien ich nebudú schopné splatiť.
Filozofiu, že žiadna vláda si nemôže dovoliť pustiť najväčšie špitály do takých ekonomických otrasov, aby ich znefunkčnila, spochybnil, paradoxne, bývalý riaditeľ Fakultnej nemocnice Nitra a poslanec za Smer-SD Jozef Valocký. Nemocnici sa darilo hospodáriť bez veľkého zadlženia, ale jej šéf musel čeliť tlaku lekárov, ktorých finančne škrtil. Tí mu neustále pripomínali, že tvrdé šetrenie ide na úkor štandardov a bezpečnosti liečby. Navyše lekári v nitrianskej nemocnici sa s nevôľou pozerali, ako sa iné štátne zdravotnícke zariadenia bez väčších drám zadlžujú.
Tichá dohoda
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vymenoval v júli komisiu pre finančnú stabilizáciu, ktorá má dozrieť na to, ako sa bude rozdeľovať 350 miliónov eur. Komisia dostala do kompetencií rokovania s veriteľmi nemocníc. Dodnes uzavrela dohody s vyše osemdesiatimi spoločnosťami. Ak sa chceli dodávatelia dostať k svojim peniazom umoreným v nemocniciach, potrebovali sa vzdať penále, príslušenstva zo zmeškaných platieb, ale aj na vlastné náklady stiahnuť exekúcie či podania na súdy. A navyše museli potvrdiť, že dajú ďalšie zľavy z pôvodne dohodnutej ceny. Podľa centrálneho registra zmlúv zľavovali veľké firmy, ako napríklad dodávatelia zdravotníckych prístrojov, pomôcok a materiálov Timed, B.Braun Medical, Hartman-Rico či Siemens, ale aj Slovenský plynárenský priemysel.
Oddlžovacia finančná transakcia však môže v prípade, ak sa nemocnice nestanú akciovými spoločnosťami, naraziť na problémy z Bruselu. Potichu a neoficiálne sa totiž rátalo s tým, že nemocnice, štátne príspevkové organizácie, ktoré do konca roka prijmú štátnu pomoc, po prvom januári zaniknú a bruselskí úradníci už nebudú mať koho naháňať. Namiesto nich mali fungovať akciové spoločnosti. Ak budú príspevkové organizácie existovať, hrozí nebezpečenstvo, že sa spustí konanie o nedovolenej štátnej pomoci s patričnými sankciami pre štát a s nutnosťou pomoc vracať. Reálnosť vrátenia týchto peňazí do štátneho rozpočtu je minimálna.
Boja sa Penty
I. Uhliarik zatiaľ aj napriek protestom lekárov trvá na prechode nemocníc na akciovky. Hoci je zákon prijatý, ešte nie je jasné, či sa projekt dokončí. Akciové spoločnosti sú založené od začiatku októbra. Dosluhujúca vláda však ešte potrebuje schváliť definitívne stanovy spoločností a presun majetku do stopercentných štátnych akcioviek. Môže sa stať, že sa odvaha na tento krok stratí aj pod tlakom protestujúcich lekárov. Práve zastavenie transformácie nemocníc je poslednou z podmienok, ktorú si Lekárske odborové združenie (LOZ) vyžaduje splniť na stiahnutie výpovedí lekárov. Tí sú totiž presvedčení, že súčasná vláda takto pripravuje nemocnice na privatizáciu. A špeciálne pre private equity skupinu Penta.
Odborárski bossovia nepočúvajú ani na argument, že okrem pripravovanej vládnej vyhlášky, podľa ktorej nebudú môcť klesnúť podiely štátu v koncových nemocniciach pod sto percent, bude musieť akýkoľvek väčší „odchod majetku z firmy“ schvaľovať vláda a koncentrácie nemocníc zasa Protimonopolný úrad.
Navyše skupina Penta by sa pri snahe získať fakultné nemocnice nachystala na rituálnu samovraždu svojej reputácie. Na krk by si vzala vysoko zadlžené a podkapitalizované špitály, ktoré produkujú dlhy a nemajú ani jasnú víziu financovania. A to žiadne finančné skupiny orientované na zisk nemajú chuť robiť.
Pätina peňazí navyše
Šéf rezortu zdravotníctva pripúšťa, že na to, aby nemocnice z transformačného zoznamu prežili, budú im musieť zdravotné poisťovne pridať „mierne viac peňazí“. Veľká časť z nemocníc sa podľa neho už „tak radikálne nezdlžuje“. Finančne najproblematickejšie špitály zatiaľ na transformačnom zozname chýbajú. Napríklad univerzitné nemocnice v Bratislave, Martine či fakultná nemocnica v Banskej Bystrici.
Na to, aby mohli slovenské nemocnice pokojnejšie fungovať, by potrebovali ročne k súčasnej miliarde navyše zhruba 250 miliónov eur. „Podľa našich odhadov by mal okolo sto miliónov eur pridať štát za ekonomicky neaktívnych obyvateľov. Ďalšia stovka by sa mala vziať z nákladov na lieky. A zhruba päťdesiat miliónov eur by mali prispieť pacienti,“ ráta riaditeľ zdravotníckeho analytického inštitútu HPI Peter Pažitný.
Podľa jeho názoru by sa pri piatich až šiestich miliónoch hospitalizačných dní muselo od pacientov vyberať zhruba desať eur denne. Podobne by nemalo byť problémom skresať z liekovej kapitoly, za ktoré sa ročne zaplatí približne 1,1 miliardy eur. „To všetko by malo význam iba vtedy, ak by prešla transformácia nemocníc a zaviedli by sa nové platobné mechanizmy. Inak peniaze v nemocniciach zmiznú,“ tvrdí P. Pažitný.
Zmena neprešla
Okolo transformácie nemocníc sa rozpútala politická dráma. Zrejme najväčší protitlak vyvolávajú lekári svojimi hrozbami odchodu z nemocníc začiatkom decembra. Minulý týždeň sa pokúsil zastaviť transformáciu aj bývalý minister zdravotníctva R. Raši. Cez novelu zákona o pedagogických zamestnancoch chcel v parlamente upraviť viacero paragrafov tak, aby sa zablokoval rýchly prechod nemocníc na akciovky. Pokus vpašovať zmeny do tejto príliš nesúvisiacej legislatívnej normy zdôvodnil obavami, že do problémov sa môže dostať vzdelávanie lekárov v Košiciach a Bratislave po tom, čo nemocnice skolabujú.
Podľa návrhu R. Rašiho by mali nemocnice prejsť na akciové spoločnosti až v roku 2014. Svojím návrhom chce terajší poslanec za Smer-SD „zastaviť východiskové kroky k privatizácii koncových zdravotníckych zariadení“.
Transformácia podľa neho „zakladá východiská pre privatizáciu, čo by mohlo viesť k spoplatneniu zdravotníckych úkonov“. Exminister zdravotníctva tvrdí, že ak sa nič nezmení, na budúci rok sa môžu dostať pacienti do ohrozenia životov a „zdravotníci do ohrozenia existencie. Ak budú musieť dať výpovede.“ Hlasovanie poslancov transformáciu nezastavilo. Celý klub Mostu-Híd sa však hlasovania zdržal, podobne aj veľká časť poslancov za KDH.
Odborári z LOZ disponujú vo svojom arzenáli ťažkými politickými kalibrami. Po tom, čo šéf združenia Marian Kollár predčasne odišiel z rozhovoru s reportérmi TRENDU, sľúbil na transformačnú tému experta, ktorý podoprie protestujúcich lekárov. Ekonomickému týždenníku sa ozval brat odborárskeho bossa Miroslav. Ten v minulosti pracoval ako kancelár šéfa parlamentu Ivana Gašparoviča a na debatu s TRENDOM zasa odporučil niekdajšieho poradcu Roberta Fica pre ekonomiku a bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií za HZDS Petra Staněka, angažujúceho sa v petičnej akcii proti prechodu nemocníc na akciové spoločnosti. Možno tak očakávať, že do boja o transformáciu pri súčasnej dosluhujúcej vláde so slabými kompetenciami ešte môže zasiahnuť aj slovenský prezident. A to aj napriek tomu, že prezidentov syn je podpredsedom predstavenstva v štátnom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s.
Príspevková istota
V súčasnosti sú už formálne nachystané firmy, do ktorých by sa mal vložiť majetok transformovaných nemocníc. Ak vláda či prezident transformáciu nezablokujú, bude stáť I. Uhliarik pred výzvou, ako nájsť viac ako stovku schopných manažérov a lekárov, ktorých by postavil do predstavenstiev či dozorných rád nových akcioviek. Noví manažéri totiž nemôžu mať žiadne „zdravotnícke záhumienky“– napríklad vlastniť privátne ambulancie, mať na príbuzných napísané lekárne v nemocniciach, malé medicínske laboratóriá či byť oficiálne „zbrataní“ s dodávateľmi liekov.
Minister zdravotníctva tvrdí, že akciovky môžu dať kontrolu do rúk aj zamestnancom nemocníc či odborárom, ktorí si budú môcť do dozorných rád nominovať ľudí. „Zamestnanci sa v súčasnosti nemôžu podieľať na riadení nemocníc. Ak sa dnes minister dohodne s riaditeľom, môžu bez ďalšej kontroly odpredať aj časť nemocnice,“ pripomína I. Uhliarik.
Výzvou pre budúceho ministra zdravotníctva a vládu je nastaviť systém tak, aby sa nemocnice nezadlžovali. Nebude stačiť iba zablokovať ich neefektívne obchody. Ak by sa táto ťažká úloha podarila a v celom rezorte by sa stačili náklady na lieky, stále bude treba do zdravotných poisťovní dávať ročne z rozpočtu minimálne sto miliónov eur navyše. Ak sa to nepodarí, jeden z doterajších najtvrdších nemocničných reformátorov, poslanec za Smer-SD J. Valocký predpokladá, že v roku 2013 môže byť „deväťdesiat percent konkurzov na koncové nemocnice“.
„Tvrdíme, že treba nastaviť systém tak, aby sa nemocnice nezadlžovali. Bez ohľadu na to, či sú príspevkovými organizáciami, alebo akciovými spoločnosťami,“ hovorí anestéziológ z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Ján Sýkora.
Podľa neho sú lekári spokojnejší s príspevkovými organizáciami preto, lebo takto sa nemocnice vnímajú ako majetok štátu, ktorý v prípade finančných problémov nemožno dať do konkurzu. „Ak nie sú nastavené mechanizmy, na základe ktorých budú poisťovne uhrádzať reálne vykonané medicínske úkony nemocniciam, špitály sa budú zadlžovať aj naďalej. Bez ďalších systémových opatrení je oddlženie nemocníc, ako aj ich následná transformácia na akciové spoločnosti, iba ďalším plytvaním verejných zdrojov, ktoré neprinesú benefit nikomu,“ zdôrazňuje J. Sýkora.
Exekúciám sa v súčasnosti nemôžu vyhnúť ani príspevkové organizácie, ak sa pre ne veritelia rozhodnú. Väčšie systémové zmeny sa však dajú očakávať až okolo roku 2014, keď by mal začať fungovať nový platobný systém. Nemocnice by mali dostávať z poisťovní peniaze podľa liečených diagnóz.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 43.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
