Pred dvoma týždňami vláda schválila návrh zákona o advokácii, ktorý zlučuje Komoru komerčných právnikov SR so Slovenskou advokátskou komorou (SAK).
Ak zákon prejde v parlamente, ktorý o ňom začne rokovať na svojej júlovej schôdzi, od januára začne fungovať nová a jediná advokátska komora. Tento pokus o zlúčenie oboch právnických komôr nie je prvý. Už koncom roka 2001 parlament fúziu tesne neschválil.
Predchádzala tomu všemožná snaha KKP presvedčiť poslancov a verejnosť o protiústavnom charaktere pre ňu likvidačného návrhu. KKP sa vtedy obrátila aj na Misiu SR pri Európskom spoločenstve v Bruseli, ktorá v októbri 2001 v telegrame vyjadrila svoje kritické stanovisko k návrhu. Ale s tým, že je výsostným právom Slovenska, koľko komôr bude mať.
Predkladaným návrhom zákona však ministerstvo spravodlivosti nesleduje len zlúčenie komôr. Jeho veľkú časť zaberajú ustanovenia umožňujúce slobodné usídľovanie a vykonávanie povolania advokátom z krajín EÚ, ako aj podmienky na legitímne pôsobenie ostatných zahraničných advokátov na území Slovenska.
Nespokojnosť komerčných právnikov
Predseda KKP Jozef Kravec chce aj tentoraz upozorniť medzinárodné inštitúcie na údajné porušovanie ústavných práv a zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ. Tá v časti o právnických profesiách uznáva advokátov aj komerčných právnikov.
Združenie podnikateľov Slovenska, ako veľký „odberateľ“ služieb komerčných právnikov, tiež vyjadrilo nesúhlas s plánovaným zlúčením komôr.
Komerční právnici považujú návrh na zlúčenie komôr za mocenský zásah štátu do záujmovej samosprávy. J. Kravec argumentuje tým, že „prvým predpokladom zlúčenia by mal byť súhlasný prejav vôle oboch komôr, ktorý však minimálne v prípade KKP chýba“.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- Advokátsky precedens (Komentár)
Komerční právnici tvrdia, že zlúčením s advokátmi prídu o majetok v hodnote 50 miliónov korún. „Prevod tohto majetku na takzvaný nový právny subjekt, ktorý má niesť názov Slovenská advokátska komora, by jednoznačne znamenal vyvlastnenie majetku KKP a tým rozpor s Ústavou SR,“ namieta J. Kravec.
Porušenie práva na slobodnú voľbu povolania má byť komerčným právnikom takisto popreté, keďže budú mať nielen právo, ale aj povinnosť vykonávať obhajobu aj v trestných veciach, na ktoré v súčasnosti nemajú odbornú skúšku. Návrh zákona problém rieši stanovením trojročného prechodného obdobia.
SAK zasa s návrhom na zlúčenie oboch komôr súhlasí. „Nemôžem však súhlasiť s tvrdeniami, že zlúčením komôr sa má dosiahnuť odstránenie konkurencie pre advokátov,“ hovorí predseda komory Štefan Detvai.
Zmenou názvu komerčného právnika na advokáta podľa neho nepríde k odstráneniu konkurencie, ale naopak, „komerčný právnik bude môcť pri výkone povolania používať označenie advokát, ktorý v Európe alebo inde vo svete je známy pojem na rozdiel od názvu komerčný právnik“.
Monopolná praktika
Predsedníčka PMÚ Danica Paroulková je presvedčená o tom, že povinné členstvo je bariérou vstupu na trh. „Túto našu zásadnú pripomienku však ministerstvo spravodlivosti neakceptovalo s tým, že ide nad rámec návrhu, ktorý je vraj hlavne o aproximácii,“ konštatuje predsedníčka PMÚ.
Odstraňovanie bariér voľnému vstupu na trh mali na mysli pravdepodobne aj tvorcovia programového vyhlásenia vlády z novembra minulého roku, v ktorom vláda deklaruje svoje odhodlanie „znížiť mieru korporativizmu a v tejto súvislosti analyzovať opodstatnenosť existencie komôr s povinným členstvom a redukovať ich tak, aby nedochádzalo k obmedzovaniu konkurencie, najmä obmedzovaniu vstupu do podnikania“.
Monopolná praktika
Na otázku, prečo stále zachovávať pre právnikov povinné členstvo v komore, odpovedá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Lucia Žitňanská, že „dôvodom je naša tradícia komorového systému“. „Existuje aj registračný princíp, no to by musel tiež niekto registrovať a rovnako tu vzniká otázka dohľadu,“ vysvetľuje L. Žitňanská.
Vláda podľa nej koná v súlade s Ústavou SR, ktorá umožňuje zákonom ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Na poskytovanie právnych služieb dnes existujú dva stavovské predpisy.
Keďže okrem zastupovania v trestných veciach ide v prípade výkonu advokácie a činnosti komerčných právnikov o totožné povolanie, L. Žitňanská je presvedčená, že podmienky by mali byť rovnaké a upravené jedným zákonom a jednými stavovskými predpismi.
Len pre členov
Právne služby sú podľa návrhu oprávnení poskytovať len advokáti vrátane euroadvokátov, zahraničných a medzinárodných advokátov. Podmienkou na výkon tejto činnosti je však ich zápis do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Tým, pravda, nie je dotknuté právo notárov, patentových zástupcov, daňových poradcov a súdnych exekútorov na ich činnosť podľa osobitných zákonov.
Nič sa teda ani v budúcnosti nezmení na súčasnom systéme, keď absolventa právnickej fakulty delia od výkonu tohto povolania roky predpísanej praxe a celý rad administratívnych podmienok.
Komora prijme do svojich radov len toho, kto má plnú spôsobilosť na právne úkony, vysokoškolské právnické vzdelanie, aspoň trojročnú prax ako advokátsky koncipient, navyše úspešne absolvoval advokátsku skúšku, nebol nikdy potrestaný za trestný čin ani vyčiarknutý zo zoznamu advokátov či komerčných právnikov.
Komora však bude akceptovať za advokátsku skúšku aj skúšku sudcu, notára alebo prokurátora, prípadne aj inú právnu skúšku podľa podmienok určených v jej stavovskom predpise. Do povinnej praxe advokáta rovnako započíta a uzná prax sudcu, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry, ako aj notársku prax.
Ak by teda niekto bez oprávnenia poskytovať právne služby niekomu inému radil, ako znížiť dane alebo nájsť dieru v zákone, mohol by podľa ministerstva spravodlivosti naplniť skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného podnikania. Ministerstvo argumentuje tým, že podmienky, za ktorých môže občan poskytovať právnu pomoc za odplatu, určuje zákon a teda sú vyjadrením záujmu štátu na kvalite poskytovanej pomoci.
Absolútna bezúhonnosť
Toho, kto nespĺňa podmienky na zápis, komora zo zoznamu jednoducho vyčiarkne. Komora tak bude postupovať napríklad v prípade odsúdenia advokáta za úmyselný trestný čin, no aj v prípade, ak je advokát v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť komory dlhšie ako pol roka.
Jednou z podmienok, ktoré advokát musí a aj bude musieť spĺňať na zápis do komory, je bezúhonnosť. Tá sa dnes preukazuje výpisom z registra trestov.
Podľa nového zákona sa však navrhuje preukazovať ju odpisom z registra trestov, ktorý obsahuje aj zahladené odsúdenia, čiže aj odstránené záznamy o trestoch už vykonaných. Dôvodom je zavádzaný princíp nulovej tolerancie v právnických profesiách a boj proti korupcii.
Podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica sa tým znemožní opakovaniu prípadu z minulosti, keď právnika, ktorého po výkone trestu SAK odmietla, KKP prijala medzi svojich členov.
Poistenie zodpovednosti
Na krytie zodpovednosti za prípadnú škodu, ktorú by mohol spôsobiť výkonom advokácie, sa musí každý advokát poistiť. Môže uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovňou sám alebo tak s jeho súhlasom urobí komora, ktorá bude môcť hromadne poisťovať advokátov zapísaných do zoznamu.
Túto povinnosť ukladajú advokátom a komerčným právnikom oba stavovské predpisy už dnes. „KKP je poistená ako celok v R+V Poisťovni, a.s.,“ potvrdzuje hovorca tejto stavovskej organizácie Jozef Marko. Hromadne tak poisťuje svojich členov – komerčných právnikov.
Vedúca odboru marketingu R+V Poisťovne Jarmila Belešová hovorí, že osobitne je možné dojednať aj poistenie zodpovednosti za škodu obchodných spoločností evidovaných KKP pri vykonávaní komerčnoprávnej činnosti.
- Korupcia v praxi
Mladí absolventi právnických fakúlt sa pri hľadaní miesta koncipientov či právnych čakateľov niekedy stretávajú s korupciou. Za pôsobenie u advokáta či komerčného právnika majú platiť mesačne „paušál“ vo výške aj niekoľko desiatok tisíc korún alebo majú so sebou priniesť „paušalistu“ – firmu či klienta, ktorá bude využívať právne služby advokáta či komerčného právnika.
D. Michalková však hovorí, že „od vzniku súkromnej advokácie pred trinástimi rokmi sa nevyskytol jediný prípad, že by sa koncipient alebo neprijatý uchádzač sťažoval na advokáta v súvislosti s požadovaním úplatku alebo inej nenáležitej výhody kvôli prijatiu do pracovného pomeru“. Ak by takto advokát postupoval, revízna komisia SAK by na neho podala návrh na začatie kárneho konania.
Podpredsedníčka SAK na vysvetlenie dodáva, že SAK môže konať iba v medziach zákona a spôsobom v ňom uvedeným. Trestný zákon však postihuje aj neoznámenie trestného činu. „Trestný čin korupcie sa však v uvedenom ustanovení nenachádza,“ poznamenáva D. Michalková.
Podľa hovorcu komerčných právnikov komora nemá žiadne signály o údajnom uzatváraní pracovných zmlúv za úplatu od právneho čakateľa. „Ak by sme takéto informácie mali, je, samozrejme, našou povinnosťou postupovať podľa zákona a upozorniť na ne príslušné orgány,“ dodáva J. Marko.
Ministerstvo spravodlivosti potvrdzuje, že Trestný zákon neukladá v súvislosti s trestným činom korupcie oznamovaciu povinnosť. Ak však konanie advokáta napĺňa skutkové znaky trestného činu korupcie, toto jeho konanie je trestným činom.
Komerční právnici, ktorých je dnes okolo 1 500, platia ročne poistné vo výške päťsto korún. Advokátov vyjde poistné na dvetisíc korún za rok.
SAK ich eviduje 2 085. „Slovenská advokátska komora v mene svojich členov uzavrela poistnú zmluvu s Poisťovňou Kooperativa, a.s.,“ hovorí podpredsedníčka SAK Darina Michalková.
Poistná zmluva advokátov stanovuje podľa nej najnižšiu poistnú sumu vo výške troch miliónov korún, no advokát sa môže dať poistiť aj na vyššiu sumu – až do 40 miliónov korún. Ročné poistné za zvýšenie poistnej sumy predstavuje 600 korún za každý začatý milión zvýšeného poistného.
Poistná suma pre komerčných právnikov je stanovená vo výške dvoch miliónov korún na jedného poisteného a za jednu a zároveň všetky poistné udalosti počas jedného poistného obdobia, ktorým je jeden rok. Keby mal teda „komerčák“ zlý rok a spôsobil škodu omnoho vyššiu, poisťovňa zaň vyplatí poškodeným len dva milióny korún.
Aj komerčný právnik však môže individuálne požiadať o vyššiu poistnú sumu, a to až do výšky 20 miliónov korún. Jeho ročné poistné by sa tak vyšplhalo na 10,5 tisíca korún.
U koho sa poistiť
Medzi produkty Uniqa Poisťovne, a.s., ešte pred niekoľkými rokmi patrilo aj poistenie zodpovednosti za škodu pri poskytovaní právnych služieb. V Česku mali dokonca poistenú Advokátsku komoru. „Pre vysokú škodovosť a administratívnu náročnosť však nové poistné zmluvy na poistenie advokátov neuzatvárame,“ hovorí Ľubica Dudášová z oddelenia marketingu poisťovne Uniqa.
Vzhľadom na to, že dnes nevedia posúdiť pokračovanie vývoja poisťovania zodpovednosti za škody pri výkone advokátskeho povolania, nevedia definovať prognózy do budúcnosti. Ľ. Dudášová konštatuje, že „bežný limit poistnej sumy bol v minulosti jeden milión korún“.
J. Belešová z R+V Poisťovne hovorí, že advokátov síce zatiaľ nepoisťujú, no nie je to vylúčené. Jednou z podmienok je však skupinový charakter zmluvy. Právnici sa môžu poistiť aj v Allianz Slovenskej poisťovni, a.s.
„Naša poisťovňa poskytuje túto formu poistenia v rámci poistenia podnikateľov a počet uzavretých poistných zmlúv za takzvané profesijné zodpovednosti máme asi 7 500,“ hovorí hovorkyňa Lucia Bombošová. Do tohto čísla počíta hlavne poistených lekárov, notárov, advokátov, komerčných právnikov, audítorov a daňových poradcov.
Formy právnej pomoci
Návrh zákona rozširuje formy poskytovania právnej pomoci. Advokát si bude môcť vybrať jednu z možností, či bude pôsobiť samostatne, v združení s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Predmetom podnikania však môže byť len poskytovanie právnych služieb.
V prípade založenia advokátskej eseročky sa však takáto firma bude musieť poistiť minimálne na 50 miliónov korún. Ročné poistné pri takejto výške poistného plnenia môže podľa Ľ. Dudášovej v závislosti od výšky obratu a škodovosti ročne stáť od 80-tisíc až do 300-tisíc korún.
J. Belešová z R+V Poisťovne tieto slová potvrdzuje s tým, že ak by išlo o skupinovú zmluvu s komorou, výška ročného poistného, ako aj poistné sumy by boli predmetom vzájomnej dohody. Do úvahy by sa brala predchádzajúca škodovosť zlúčených komôr, trendy v krajinách EÚ aj kapacitné možnosti poisťovne a jej zaisťovateľa.
Allianz Slovenská poisťovňa ponúka štandardne poistné sumy s hodnotou jeden a pol a päť miliónov korún a prostredníctvom žiadosti na ústredie aj s hodnotou do 20 miliónov korún.
„Vzhľadom na podmienky zaistnej zmluvy existuje možnosť dojednania poistnej sumy len do 20 miliónov korún,“ hovorí L. Bombošová. Dodáva, že požiadavka na vyššie poistné sumy sa rieši cez zaistiteľa, ktorý stanoví podmienky poistenia. Preto podľa nej nie je možné paušálne určiť poistné pri poistnej sume napríklad 50 miliónov korún.
Prísnejšie postihy
V prípade zavineného porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona alebo stavovského predpisu sa za subjekt sankcií určuje už aj advokátsky koncipient.
Oproti doterajšiemu stavu, keď bolo možné advokátovi alebo komerčnému právnikovi uložiť len písomné napomenutie, pokutu do výšky desať tisíc korún a vyčiarknutie zo zoznamu komory až na päť rokov, zavádza sa verejné napomenutie a upravuje sa maximálna hranica peňažnej pokuty. Bude ňou stonásobok minimálnej mesačnej mzdy. Disciplinárne konanie sa navyše bude môcť začať aj na návrh ministra spravodlivosti.
„V minulom roku kárne senáty SAK uložili desať kárnych opatrení,“ hovorí podpredsedníčka SAK. V jednom prípade vyčiarkli advokáta zo zoznamu na jeden rok.
Disciplinárne senáty KKP uložili v minulom roku písomné napomenutie v 20 prípadoch, pokutu v 30 prípadoch a vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov v siedmich prípadoch. „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa zohľadňuje nielen závažnosť porušenia povinnosti, ale aj to, či ide o ojedinelé, alebo opakované porušenie,“ približuje rozhodovaciu prax J. Marko.
- Európsky štandard regulácie právnikov neexistuje
Tradícia obmedzovať činnosť advokátov je silná, rozdiely medzi krajinami sú veľké
TREND / Rado Baťo Činnosť advokátov či komerčných právnikov je v každej krajine EÚ rovnaká – poskytovať právne služby a zastupovať klientov pred súdmi. Čosi ako európsky štandard regulácie tohto povolania sa však hľadá ťažko.
Spoločná je zväčša len sama tradícia obmedzovania a jeho základné schémy. Vo väčšine krajín únie je podmienkou pre budúceho advokáta vysokoškolské právnické vzdelanie, členstvo v profesionálnej komore, povinná prax, prípadne poistka proti potenciálnej škode spôsobenej klientovi.
Medzi skutočne liberálne štáty v pravom zmysle slova možno v prípade právnych služieb zaradiť len škandinávske krajiny. Žiaden zákon nezakazuje, aby teoreticky každý Fín mohol poskytovať právne poradenstvo či zastupovať niekoho pred súdom.
S určitými obmedzeniami to isté platí aj o Švédsku. A hoci – ako sa nedávno vyjadril komisár EÚ pre hospodársku súťaž Mario Monti – neexistuje dôkaz, že by pre takúto „anarchiu“ obyvatelia týchto krajín trpeli nižšou kvalitou služieb, zostávajú v EÚ osamotené.
Na opačnom póle rebríčka slobody v EÚ stoja podľa analýzy viedenského Inštitútu pokročilých štúdií (IHS) Grécko, Rakúsko, Nemecko a Francúzsko. Nielenže zastupovanie pred súdom je podobne ako vo väčšine európskych krajín obmedzené na advokátov, ale i právnym poradenstvom sa môžu živiť len vybrané profesie.
Obmedzená inzercia
Základné aktivity na trhu služieb ako inzercia alebo marketing sú pre slobodné právnické povolania v mnohých krajinách EÚ neznáme, respektíve zakázané. Hoci existujú výnimky, napríklad Veľká Británia. Štúdia IHS upozornila aj na Dánsko, ktoré od polovice 90. rokov významne uvoľnilo reklamný trh i pre advokátov.
Počet advokátov v krajinách EÚ
(2000, na 1 milión obyvateľov)
PRAMEŇ: Eurostat, IHS
Priama a cielená reklama je naďalej zakázaná aj v Nemecku. Informácie sa podobne ako v prípade Talianska obmedzujú na letáky či brožúry, regulovaný je i obsah internetových stránok právnikov. Francúzsky advokát musí zasa svoje marketingové aktivity obmedziť len na oznam o otvorení či zavretí úradu.
Právne formy
Zmiešaný mix regulácie advokátov ukazujú normy členských krajín EÚ v oblasti právnej formy ich kancelárie, otváraní pobočiek či zakladaní spoločných podnikov s inými hráčmi na trhu služieb, napríklad s daňovými poradcami alebo účtovníkmi. Štúdia IHS na viacerých príkladoch dokumentuje, že logiku v tom hľadať netreba – rozhoduje tradícia.
Nemecko je jednou z mála krajín, kde právnik môže spoločne poskytovať služby napríklad s daňovým poradcom. Na druhej strane si nemecký advokát, podobne ako napríklad belgický, nesmie otvoriť viac pobočiek svojho úradu v rôznych kútoch krajiny. To Francúz si zasa môže založiť eseročku aj s pobočkami, ale spoločná firma s daňovým poradcom je vylúčená.
V Grécku je dokonca licencia advokáta obmedzená geograficky, a teda svoje služby poskytuje len v určitej lokalite. V Taliansku môžu viacerí advokáti kooperovať len na základe špeciálneho partnerstva, možnosť založiť napríklad s.r.o. je vylúčená. A hoci existovali snahy tieto legislatívne obmedzenia čiastočne liberalizovať, dosiaľ sa to nepodarilo. Medzi najväčších odporcov zmien patrí talianska advokátska komora.
Exkluzívne kluby
Stať sa advokátom znamená v Európe získať vstupenku do exkluzívneho klubu. Hoci ich počty – na rozdiel napríklad od notárov – už krajiny EÚ neregulujú, cesta k získaniu vlastnej kancelárie je kľukatá.
Podľa IHS je jej základným predpokladom diplom z právnickej vysokej školy. Výnimkou je Veľká Británia, kde sa aj nevyštudovaný právnik môže stať advokátom po absolvovaní špeciálnych a zväčša aj nákladných kurzov.
Ďalšou podmienkou je povinná prax. Vo väčšine krajín, ktoré IHS zaradila do prípadových štúdií, trvá dva roky, v Dánsku tri roky.
Obrat advokátskych kancelárií v EÚ
(2000, tis. EUR na zamestnanca)
PRAMEŇ: Eurostat, IHS
Zaujímavým vývojom prešlo Dánsko. Kým do polovice 90. rokov takáto záverečná skúška neexistovala, po uvoľnení pravidiel pre advokátov, napríklad v oblasti inzercie, ju krajina zaviedla.
Ceny služieb advokátov sú zväčša liberalizované. V Dánsku tomu pomohol aj výrok protimonopolného orgánu, ktorý reguláciu označil za nezákonnú.
Nemecko zasa určuje minimálne ceny len pre prácu advokáta na súde. Cena právnickej rady mimo súdnych konaní je liberalizovaná. Podľa údajov nemeckej komory právnikov sa však až 70 percent jej členov drží aj v tomto prípade taríf určených pre súdne konanie.
Advokáti musia byť poistení proti škodám, ktoré môžu spôsobiť svojmu klientovi alebo tretím osobám. Výška poistnej sumy v jednotlivých krajinách sa líši. V Dánsku musí poistka na jeden prípad dosiahnuť aspoň 190-tisíc eur, v Anglicku 1,6 milióna eur. Nemecký advokát sa musí poistiť na 250-tisíc eur na jeden prípad.
Foto – Miro Nôta