Nemôžem nevniesť aj iný pohľad ako ten, ktorý prezentoval Martin Filko [výskumník v teórii rozhodovania na Erazmovej univerzite v Rotterdame a hlavný analytik spoločnosti Sanigest Internatio-nal], lebo som učiteľ na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V jeho príspevku boli spomenuté aj mená, preto si dovoľujem spomenúť mená aj ja. Možno si na niektorých spomenie aj M. Filko, ak bol naším poslucháčom.

Začal by som však tvrdením, že kustodiánom ekonomických vied na Slovensku je Ekonomická univerzita, predtým Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Nepôjdem do dávnej minulosti a nebudem spomínať našich velikánov ekonomickej vedy pred rokom 1955. Akosi sa mi veľmi vtláča do mysle známe – nikto nie je doma svätý Ján Zlatoústy. Veda to dobre pozná.

Spomeniem aspoň niekoľkých ekonómov, ktorí boli a sú učiteľmi našej univerzity a robili a robia dobré meno v zahraničí. Viacerí začínali práve tým, že študovali a skončili svoje vysokoškolské štúdiá v zahraničí.

Jedným z prvých bol doc. Ladislav Pupala, ktorý je teraz učiteľ na Národohospodárskej fakulte EU. Skončil v bývalom ZSSR, rodisku veľkého Leontiefa a Kuznetsa. Bol ním aj František Turnovec, ktorý je teraz profesor na M. Filkom vychvaľovanom CERGE v Prahe. Rozum slovenského doktoranda sa dávno objavil aj v USA. Bol to doc. Michal Chobot, ktorý študoval u velikánov ekonometrie a získal vedeckú hodnosť. Aj sám som v roku 1965 obhájil vedeckú hodnosť magistra ekonomických vied na postgraduálnom štúdiu, a musím spomenúť osobnosti ekonomickej a ekonometrickej vedy ako Jan Tinbergen, predseda plánovacej komisie Holandska, Simon Kuznets, Branko Horvat, či John Johnston.

Profesori a modelky

Profesori nie sú modelky, ktoré sa pretŕčajú na mólach. Sú to ľudia, ktorí študujú, študujú, učia sa, aby naozaj do hĺbky spoznali enigmu ekonomického sveta. Len trochu poctivosti v pohľade na ľudí z EU musí presvedčiť, že jej profesori boli a sú experti.

A opiera sa o nich aj OSN. V jej centrále v New Yorku pracoval Jozef Mihálik. Do úradovne OSN, konkrétne do Európskej hospodárskej komisie (EHK) som nastúpil aj ja. V tom čase sa tam riešil veľký projekt komparácie krajín regiónu EHK, USA a Japonska na slávnej báze teórie profesora Wassilya Leontiefa.

Profesor Vladislav Garaj prednášal v Ghane ekonometriu, profesor Adam Laščiak bol expert v Tunisku a absolvoval študijné pobyty v USA aj ZSSR. Sám som bol expert Medzinárodnej organizácie práce v Etiópii. Už predo mnou tam ako expert pôsobil prof. Milan Kovačka. Profesor Jozef Sojka absolvoval študijné pobyty v ZSSR a USA a vlastne na základe jeho úspešného reprezentovania našej vedy u známeho ekonometra Abrahama Charnesa sa dostal na štúdiá M. Chobot. Už v roku 1972 bol publikovaný môj input/output model životného prostredia v Rakúsku.

V tom čase som publikoval príspevok z tejto oblasti v USA. Moje modely lineárneho programovania boli aplikované nielen v bývalom Československu, ale aj v Gruzínsku a Maďarsku. Náš učiteľ doc. Juraj Sipko pracoval šesť rokov v Medzinárodnom menovom fonde.

Nekričia

Bez toho, aby profesori našej univerzity kričali to, čo zakričal Danton katovi pod gilotínou: „Moju hlavu ukážte davu. Také niečo dlho neuvidí“, bravúrne zvládajú svoje profesorské posolstvo, napríklad na univerzite v Halle. Pravidelne tam prednáša Michal Fendek, Zlatica Ivaničová a aj sám som tam prednášal v roku 2000.

Aj v Taliansku prednášajú učitelia mojej fakulty – Eva Rublíková a Z. Ivaničová. Na doktorandskom štúdiu som týždeň prednášal v Neapole. Vo Viedni prednáša aj Milan Buček. Prednášal som na univerzitách v Halifaxe a v Coventry. Už po roku 1990 sa naši učitelia zapojili do vedeckého výskumu.

Práve s Erazmovou univerzitou v Rotterdame sme riešili medzinárodný projekt o maticiach spoločenského účtovníctva pod vedením profesora Solomona Cohena. Profesor Peter Baláž vie nielen reči, ale ho radi pozvú na prednášky do Nemecka.

Ak by bol M. Filko študoval na našej fakulte, iste by sa bol presvedčil na prednáškach z mikroekonómie, operačného výskumu, ekonometrie a input-output analýzy, že sa ekonómia pochopí hlbšie, ak človek ovláda derivácie, integrály či inverziu matíc. Zistil by, že reč ekonóma je nielen reč slov, ale aj symbolov, ktoré mu dovolia vidieť „odvrátenú stranu Mesiaca“. Na Slovensku máme spoločnosť s názvom Slovenská spoločnosť pre operačný výskum, ktorá je členom európskej asociácie EURO, ba aj svetovej asociácie IFORS.

Platné, ale nepravdivé

Štúdium ekonomických vied na Slovensku sa nedávno dostalo aj na technické a prírodovedecké fakulty. Neviem presné príčiny, ale nepokladám toto riešenie za optimálne. M. Filko hovorí aj v tejto súvislosti tiež o konkrétnych fakultách a menách. Aj napriek tomu, že pokladám matematiku za prvoradý nástroj dedukcie, viem o tom, že získané relácie neadekvátne vysvetľujú práve matematici, ktorí nemajú hlboké ekonomické vzdelanie.

Skonkretizujem to. Z definície HDP sa matematickými krokmi odvádza makroekonomický vzťah rovnováhy do tejto podoby: I = S + T – G + M – X. Velikán James Tobin, nositeľ Nobelovej ceny, o tomto vzťahu povedal, že každý študent, ktorý ho ovláda, vie viac ako ktorýkoľvek novinár a tvorca hospodárskej politiky.

Žiaľ, na prírodovedeckých a technických fakultách sa tento vzťah vysvetľuje tak, že ak treba zvýšiť v ekonomike investície (na ľavej strane rovnice), stačí, ak vláda zvýši dane (T je na pravej strane so znamienkom plus). Zdatný ekonóm iste o tom zapochybuje. Podáva ich záver platného úsudku novú správnu informáciu? Tento deduktívny úsudok je bezcenný, neplatný. Môže teda matematika fungovať ako užitočný epistemologický nástroj? Rozpoznanie pravdivosti záveru je doménou ekonóma. Odvodenie uvedeného vzťahu je totiž platné. Nie je však pravdivé, čo z neho usúdili.

O neistotách

Viem, že ekonómia je veda o neistotách. Ale z toho nevyplýva, že do tých jej neistôt sa najlepšie trafia svojimi šípmi tí, ktorých spomína M. Filko. Aby som to tiež skonkretizoval. Na čo sú nám finanční analytici? Na to, aby usmernili náhodu, odobrili riziko, upokojili nás a vniesli do globálneho chaosu zdanie logickosti? Ja som si rád prečítal ekonomické komentáre Paula Samuelsona či Miltona Friedmana v amerických denníkoch. Teda tých, čo to vedia. Krásne to povedal Alan Greenspan: „Ak ste správne porozumeli tomu, čo som práve povedal, keďže som sa vyjadril pomerne nejasne.“

Súčasní analytici ma učia, že bohatí majú právo na bohatstvo a chudobní majú právo na život v núdzi.

Verím, že keby M. Filko poznal profesorov na EU, neudivovalo by ho to, čo mu v príspevku dávalo guráž. Dvetisíc rokov si ľudstvo myslelo, že pravdu má Ptolemaios. Prišiel Mikuláš Koperník a pravda je iná. Autor nemá svojím výstupom oslabiť princíp profesionálnej kariéry. Nemôžeme už ostať v apologickom velebení a v zjednodušujúcom očierňovaní.

Autor je profesor Ekonomickej univerzity v Bratislave.