Na nevýhodné zmluvy na stravovacie služby vo fakultných nemocniciach upozornil ešte v roku 2014 denník SME v spolupráci s Transparency International Slovensko. Podľa TIS trnavské, trenčianske, banskobystrické a popradské zdravotnícke zariadenia zaplatili externým prevádzkovateľom vývarovní za desať rokov 81 miliónov eur.

Iné nemocnice, sociálne či geriatrické zariadenia pritom mali za stravu pre pacientov platiť o polovicu menej. Navyše dve víťazné firmy Dora Gastro Slovakia a Hospital Catering Solutions boli navzájom personálne prepojené. Verejné obstarávanie nechali nemocnice urobiť externej spoločnosti Euro Dotácie.

Nielen o predražení, ale tiež o ďalších prešľapoch hovorila aj minuloročná správa NKÚ. „Koncesné zmluvy na stravovacie služby boli uzatvorené bez súhlasu vlády SR, čo bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ich zmluvné podmienky boli pre nemocnice nevýhodné a nevyvážené, lebo najmä rozhodujúca časť rizika neplnenia odberu dohodnutého objemu stravných jednotiek bola na nemocnici, o riziko sa nedelí s dodávateľom,“ uviedol kontrolný úrad vo svojom stanovisku na margo zmlúv zdravotníckych zariadení v Trenčíne, Trnave a Banskej Bystrici.

Zmluvy nemocnice uzatvorili s externými dodávateľmi na desať rokov bez toho, aby vôbec mali analýzy, ktoré by preukázali, že týmto postupom dôjde k efektívnejšiemu využitiu verejných prostriedkov, ako keby varili sami. Ministerstvo zdravotníctva kvôli tomu, že si štátne zdravotnícke zariadenia dohodli kontrakty bez súhlasu vlády, vymenilo ich vedenie. Rovnako z pozície vedúceho služobného úradu ministerstva zdravotníctva musel odísť Martin Senčák.

Policajti nič nenašli

Spornými zmluvami sa zaoberala aj Národná kriminálna agentúra (NAKA). Ako však zistil TREND, v polovici januára svoje vyšetrovanie ukončila s tým, že v prípade Fakultných nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici a Poprade dôvod na začatie trestného stíhania nie je.

„V prípade nemocnice Trenčín vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry nezistil žiadne skutočnosti, na podklade ktorých by mohol začať trestné stíhanie, no konštatoval existenciu správneho deliktu, preto vec odovzdal Ministerstvu financií SR na prerokovanie správneho deliktu podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,“ dodáva hovorca Prezídia policajného zboru Michal Slivka.

Polícia odmietla spresniť, o aký správny delikt ide. Odkázala na rezort Petra Kažimíra, ktorý je podľa nej kompetentný o tom informovať. Ten však k prípadu tiež nič bližšie neuviedol, lebo doposiaľ vraj neevidujú doručenie spisového materiálu k správnemu deliktu.

Na otázku TRENDU, či to znamená, že od 15. februára, keď im polícia postúpila vec, nedostali žiadnu korešpondenciu, odporučil tlačový odbor rezortu obrátiť sa na Úrad vládneho auditu, ktorý je prvostupňovým orgánom. A spadá pod ministerstvo financií.

Úrad v stredu na otázky TRENDU neodpovedal. Bližšie detaily o tom, akého správneho deliktu sa mala Fakultná nemocnica Trenčín pri uzatváraní zmluvy na stravovanie dopustiť a čo jej za to zo strany ministerstva hrozí, tak momentálne nie sú známe.

Polícia stopla vyšetrovanie kategorizácie liekov

Ministerstvo zdravotníctva malo podozrenie, že štyri roky nebola správne vypočítavaná nákladová efektivita liekov, ktoré boli v rámci kategorizačného procesu zaradené medzi tie hradené z verejného zdravotného poistenia. V auguste minulého roka preto podalo podnet na políciu, aby to prešetrila.

Podobne, ako pri koncesných zmluvách na stravovacie služby fakultných nemocníc, aj v tomto prípade NAKA vyšetrovanie ukončila so záverom, že sa nezistili žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa mohlo začať trestné stíhanie. „V týchto intenciách plánuje v najbližšom čase postupovať, teda podľa Trestného poriadku vydať rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia,“ dodáva hovorca polície Michal Slivka.

Trestnému oznámeniu predchádzali zistenia TASR a denníka Sme. Tie ukázali, že niektoré farmaceutické firmy neplnili podmienky na vstup do systému úhrad tak, ako mali. Parameter QALY zohľadňuje pridanú hodnotu lieku a peniaze, ktoré treba navyše na liečbu ním vynaložiť. Pri schvaľovaní viacerých liekov však výrobcovia náklady na QALY nepočítali. Senior analytička Health Policy Institute Angelika Szalayová pre TASR potvrdila, že ministerstvo tak nemalo šancu rozhodnúť, či lieky majú, alebo nemajú byť zaradené do zoznamu liekov platených z verejných zdrojov.

Na ministerstve zdravotníctva vymenili šéfa sekcie liekovej politiky Adama Hlôšku aj šéfa kategorizačnej komisie Rastislava Pullmanna. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker v rozhovore pre TREND na otázku, či kauzy boli dôvodom ich odchodu, potvrdil, že mal „výhrady k spôsobu, akým funguje kategorizácia liekov".