V tomto roku pravdepodobne padne jeden ekonomický rekord. Index spotrebiteľských cien, ktorý približne opisuje rast životných nákladov, dosiahne najnižšiu hodnotu v novodobej histórii Slovenska. Pravda, z dôvodu jesenného zvyšovania poplatkov za plyn a teplo bude o niečo vyšší, ako sa javilo ešte pred pár mesiacmi. Aj tak však Slováci v tomto roku zrejme zažijú vôbec najnižší rast cien od pádu socializmu.

Stávka

Nízka inflácia sa odráža na raste reálnych miezd. Ten tohtoročný patrí medzi najštedrejšie, aké pracujúci na Slovensku zažili. Práve vďaka nemu možno povedať, že reálne mzdy za posledných sedem rokov vzrástli.

Ešte vlani sa totiž za vyplatené mzdy dalo nakúpiť menej než v roku 1998. Vyplýva to z prepočtov Štatistického úradu SR, ktorý ich urobil koncom septembra na podnet stávky medzi premiérom Mikulášom Dzurindom a jeho opozičným vyzývateľom Róbertom Ficom.

Následne sa objavili interpretácie, podľa ktorých sa rast miezd týka iba vybranej skupiny obyvateľov. „Podrobnejší pohľad ukazuje, že reálna mzda stúpla najmä manažérom veľkých podnikov, v sektore finančníctva a v Bratislave,“ uviedol predseda Smeru R. Fico. Drvivej väčšiny ľudí sa podľa neho rast reálnych miezd vlani a v tomto roku netýkal.

TREND sa preto obrátil na štatistický úrad s otázkou, akého počtu pracujúcich sa nárast reálnych miezd v porovnaní s rokom 1998 týka. Problém je, že úrad z dostupných dát dokáže toto číslo určiť iba približne, a tak ho ani nechce zverejniť.

Z jeho pravidelných mesačných štatistík vyplýva, že reálne mzdy za prvé tri kvartály medziročne vzrástli vo všetkých odvetviach. A vo viacerých podstatne rýchlejšie ako vo finančníctve.

Platy rastú skoro všade a skoro všetkým

Iste, to ešte nehovorí nič o tom, ako boli mzdy distribuované. Či napríklad silný rast miezd malej časti zamestnancov (manažérov) v tabuľkách nevykompenzoval pokles či stabilitu príjmov ich menej zarábajúcich kolegov. Alebo či nafukuje v podstate zanedbateľný nárast u väčšiny pracujúcich.

Komu klesli...

To, ako sa vyvíjajú mzdy v jednotlivých zamestnaniach a profesiách v rámci celého Slovenska i v jednotlivých krajoch, pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zisťuje spoločnosť Trexima. Jej zisťovania sa týkajú vyše 660-tisíc zamestnancov, približne tretiny z celkového počtu pracujúcich osôb v slovenskom hospodárstve.

Hoci v tomto roku rástli mzdy rýchlejšie, ako sa predpokladalo, neznamená to, že sa zdvihli každému. V celej jednej desiatke profesií, ktoré však na Slovensku vykonáva menej ako dvadsaťtisíc ľudí, čísla na páskach dokonca klesli. Inými slovami, ich životná úroveň by sa zhoršila, aj keby ceny tovarov a služieb medziročne vôbec nestúpli.

No nedá sa povedať, že by išlo o najchudobnejšiu vrstvu obyvateľov. Priemerná mzda v týchto profesiách je 21,5 tisíca korún, pričom do nich patria aj vedúci pracovníci, napríklad riaditelia v stavebníctve, veľkoobchode a maloobchode.

Pohoršili si tiež nadpriemerne zarábajúci dentisti či agronómovia. Z podpriemerne zarábajúcich si najviac pohoršili pestovatelia poľných plodín a kancelárski zamestnanci. Ich nominálne mzdy sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohybovali na hranici poklesu a stability.

Na vývoj príjmov obyvateľstva sa možno pozerať aj cez infláciu, čiže cez rast reálnych miezd. K polovici tohto roka to napríklad znamenalo, že každý, komu sa od leta minulého roka mzda aj s odmenami zvýšila o menej ako 2,5 percenta, si za ňu mohol kúpiť menej ako minulé leto.

Ani v tejto kategórii sa však nenachádzajú zamestnania, v ktorých by vo veľkom pracovali nízkopríjmové skupiny. Patria k nim napríklad spisovatelia, starostovia, novinári či telekomunikační technici.

Z podpriemerne zarábajúceho obyvateľstva sú to vodiči sanitiek či kníhviazači. V rebríčku dvadsiatich dvoch profesií, v ktorých platy rástli najpomalšie, je iba jedna zastupujúca najchudobnejšiu vrstvu pracujúcich. S príjmom pod desaťtisíc korún na 22. mieste skončili zberači odpadkov a smetiari. No aj ich mzdy vzrástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady.

... a komu vzrástli.

Už letmý pohľad na údaje o raste miezd v jednotlivých profesiách teda vyvracia tvrdenia, podľa ktorých mzdy rastú predovšetkým v najlepšie platených pracovných pozíciách.

S tým, že mzdy výrazne rástli riaditeľom a prezidentom veľkých firiem, možno s predsedom Smeru súhlasiť. Avšak s dodatkom, že ani príjem týchto ľudí nestúpal tak rýchlo ako stavebným montážnikom, betonárom, opatrovateľom v domácnostiach, obsluhovačom stavebných strojov či robotníkom ťažiacim drevo.

Zamestnania s poklesom miezd
(%, meldziročný pkles za prvý polrok 2005)

Platy rastú skoro všade a skoro všetkým


PRAMEŇ: Trexima

Všetkým uvedeným profesiám vzrástli mzdy a odmeny medziročne o pätinu až štvrtinu. Podľa údajov Treximy možno konštatovať, že väčšine pracujúcich, viac ako deväťdesiatim percentám, reálne mzdy za tento rok medziročne vzrástli. A medzi tými, ktorým nevzrástli, nemajú najmenej zarábajúci zastúpenie.

Prirodzene, to ešte neznamená, že sa príjmové nožnice medzi dobre zarábajúcimi a horšie zarábajúcimi ďalej neroztvárali. Zamestnancovi s vyšším platom stačí percentuálne polovičný nárast mzdy na to, aby na jeho výplatnej páske pribudlo toľko, koľko človeku zarábajúcemu o polovicu menej.

Regióny

Údaje o situácii v regiónoch taktiež nekorešpondujú s vyhláseniami lídra Smeru. Podľa štatistického úradu reálna mzda rástla vo všetkých krajoch.

Za prvý polrok, teda v čase, v ktorom R. Fico hodnotil nárast miezd, vzrástli medziročne najviac v Košickom kraji, až potom v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Najviac zaostával Prešovský kraj.

Teoreticky by, samozrejme, mohlo platiť, že nárast miezd v niektorom regióne sa týka iba úzkej skupiny profesií a pracovných pozícií, čo skresľuje celkové čísla. No ani tentoraz to nie je pravda.

Na ilustráciu možno porovnať najlepšie a najhoršie platené pozície v Prešovskom kraji. Mzdy najchudobnejších pracujúcich, pomocníkov a upratovačov, vzrástli približne o desatinu, v absolútnom vyjadrení približne o sedemsto korún.

V hotovosti si prilepšili viac ako šéfovia väčších firiem. Tí totiž v najchudobnejšom kraji zarábali 76,6 tisíca korún, iba o šesťsto korún viac ako pred rokom. Pravda, pri tretinovom pokrytí pracujúcich v prieskume treba podobné perličky brať s rezervou.

No spolu s údajmi o raste platov v iných nízkopríjmových kategóriách možno „progresívnu“ distribúciu nárastu miezd jednoznačne poprieť. Dvojciferné nárasty hrubých miezd v Prešovskom kraji mali napríklad kuchári, čašníci, murári či tesári.

Ak sa do úvahy vezmú čisté mzdy, prírastky vyjadrené v percentách sa ešte zvýšia v prospech slabšie zarábajúcich vďaka váhe nezdaniteľného minima v ich mzde. A Prešovský kraj nie je výnimka. Podobné, často ešte väčšie nárasty miezd v najslabších príjmových kategóriách možno pozorovať aj v ostatných regiónoch.

Ako bude

Stabilný rast reálnych miezd čaká Slovensko spolu s postupným znižovaním nezamestnanosti aj v najbližších rokoch. Hoci, ako predpokladá Národná banka Slovenska (NBS), tohtoročná situácia, keď rast reálnych miezd prevýšil rast reálnej produktivity, by sa nemala opakovať.

Na stretnutí so zamestnávateľmi v polovici novembra, v čase začínajúcich sa kolektívnych vyjednávaní, to zdôrazňovali vedúci predstavitelia centrálnej banky. „Úpravy miezd by mali odrážať očakávaný vývoj inflácie podľa vyhláseného cieľa NBS,“ zdôraznila viceguvernérka Elena Kohútiková.

Centrálna banka má celkom presnú predstavu o tom, ako by zamestnávatelia mali pri úprave miezd v budúcom roku postupovať. „Vzhľadom na očakávaný a zároveň cieľový vývoj inflácie v roku 2006 a v ďalších rokoch bude na udržanie i zvýšenie životnej úrovne stačiť rast nominálnych miezd o päť až šesť percent ročne,“ tvrdí vrchný riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic.

Zamestnania s najrýchlejším rastom miezd
(%, medziročný rast za prvý polrok 2005)

Platy rastú skoro všade a skoro všetkým


PRAMEŇ: Trexima

Vyšší nárast miezd by podľa neho mohol viesť k vyššej inflácii či zhoršeniu salda v obchodnej bilancii. To by posilnilo tendencie proti zhodnocovaniu koruny, a teda aj tlak na rast cien dovezených tovarov.

Podniky však na úpravu miezd hľadia inou optikou ako banka. TREND sa pred časom obrátil na viacerých veľkých zamestnávateľov s otázkou, podľa akých kritérií upravujú mzdy.

Takmer všetci súhlasili s tým, že infláciu, či už vlaňajšiu alebo predpokladanú, v tomto procese berú do úvahy. Ale iba čiastočne.

V ďalších kritériách zvyšovania platov sa objavovali pojmy ako efektívnosť, zvyšovanie motivácie či historický dlh voči zamestnancom. A, samozrejme, hospodárske výsledky firiem.

Práve zisky podnikov dávajú predpoklad na vyšší nárast reálnych miezd. Rast výkonnosti slovenských firiem bude pritom pokračovať.

Preto je možné, že tlaky na zachovanie porovnateľnej dynamiky rastu platov budú pokračovať aj pri začínajúcich sa kolektívnych vyjednávaniach o podmienkach v budúcom roku. A aj P. Ševčovic predpokladá, že mnohé podniky si budú môcť dovoliť podobný rast platov ako tento rok.

Dopyt stúpa

Veľké podniky, v ktorých každoročne prebieha kolektívne vyjednávanie, nezamestnávajú ani polovicu pracujúcich Slovákov. Zvyšovanie miezd väčšiny pracujúcich v súkromnom sektore, a teda nastavovanie trendu rastu platov, budú mať v rukách šéfovia malých a stredných firiem. A tí berú do úvahy viac možnosti svojich firiem ako makroekonomické ukazovatele.

Kuchárom, čašníkom, klampiarom, zámočníkom či stolárom a tesárom vzrástli tento rok mzdy rýchlejšie ako v celom hospodárstve. Ich zamestnávatelia si to jednoducho mohli dovoliť.

Budúci rok sa pravdepodobne ocitnú v podobnej situácii. Výkonnosť slovenského hospodárstva podľa terajších odhadov NBS vzrastie ešte o niečo rýchlejšie ako tento rok. Rok 2007 by pritom mal byť rekordný, najmä vďaka nábehu plnej výroby v automobilovom sektore, a teda aj v subdodávateľských sieťach.

Ďalší faktor, ktorý obmedzuje možnosť zamestnávateľov zvyšovať mzdy podľa svojho uváženia, je stúpajúca konkurencia na trhu práce. Hoci nezamestnanosť je stále vysoká, z veľkej časti ju tvoria nezamestnateľní ľudia bez potrebnej kvalifikácie. O to viac stúpa dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch.

A nejde len o vysoko špecializované pozície. S ponosami na nedostatok ľudí už prichádzajú aj firmy hľadajúce stredoškolsky vzdelaných pracovníkov v strojárskych, zámočníckych, zváračských a ďalších profesiách.

Ilustračné foto – Pavol Danko