Zároveň poznamenal, že v piatok Ukrajina uhradila časť svojho dlhu za dodávky plynu. „Ruská strana na to reagovala pomerne pozitívne, takže zatiaľ je vývoj posledných hodín skôr pozitívnejší,“ povedal Hirman. Podľa neho je jasné, že bez mediátora, ktorým je Európska únia, sa spory medzi Ukrajinou a Ruskom nevyriešia.
Podľa experta momentálne platí paradoxný stav. „Čím je odberateľ plynu od Ruska vzdialenejší, tým má nižšiu cenu. Takže Ukrajina má suverénne najvyššiu cenu a povedzme nemeckí odberatelia a obchodníci s plynom majú výrazne nižšiu cenu ako majú Ukrajinci. A v Nemecku majú podľa všetkých dostupných informácií výhodnejšiu cenu, ako má povedzme Slovensko,“ povedal Hirman.
Priestor na dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom existuje, myslí si energetický analytik Jozef Badida. „Ukrajinci v zásade neprotestujú proti cene, ktorá bola do marca 2014. To znamená, že svoje dlhy od novembra 2013 do marca 2014 sú ochotní zaplatiť a za rovnakú cenu by chceli pokračovať ďalej,“ povedal Badida. Problémom je vysoká cena, ktorú Rusi navrhli od apríla 2014.
Situácia je podľa neho dôsledkom neriešenia ukrajinských problémov. „Ukrajinci v súčasnosti v zásade ani nemajú odkiaľ odoberať väčšie množstvá plynu,“ dodal. Potenciálne možnosti sa ukazujú v poľskom bridlicovom plyne, Ukrajinci ťažia aj vlastný plyn. Ročne potrebujú od Ruska asi 30 miliárd metrov kubických, ale nemajú ich odkiaľ zobrať. „Sú doslova v kliešťach a Rusko využíva svoju silu a cenu si stanovuje ako ono chce,“ povedal Badida.
Ak by došlo k obmedzeniu alebo prerušeniu dodávky plynu, má Slovensko pripravené viaceré nástroje na riešenie situácie, argumentoval v relácii generálny riaditeľ sekcie na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič. „Jednak má Slovensko určité uskladňovanie kapacity zemného plynu a v prvom rade bude možné využiť tento plyn, ktorý je v súčasnosti uskladnený v podzemných zásobníkoch,“ načrtol Petrovič.
V súčasnosti je v zásobníkoch asi 2,2 miliardy metrov kubických plynu. Ak by nastala kritická situácia, tak pri súčasnom počasí a pomerne nízkej dennej spotrebe plynu okolo 7 miliónov metrov kubických máme plyn do jesene.
Začalo sa aj s tlačením plynu do zásobníkov, čo je potrebné pre spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie plynárenskej siete v zime. V nasledujúcom období sa preto bude klásť hlavný dôraz na dostatok plynu potrebného na doplnenie zásobníkov.
Už v minulosti sa Slovensko pripravilo na reálnu možnosť prepravy plynu alternatívnymi cestami. „Kapacity, ktoré sú k dispozícii na vstupe na Slovensko z Česka a z Rakúska, aktuálne prekračujú našu priemernú dennú spotrebu,“ poznamenal Petrovič.
Podľa neho bude možné plyn zabezpečiť aj inými spôsobmi. Predpokladá, že Slovenský plynárenský priemysel bude rokovať o možnosti ďalších alternatívnych dodávok plynu. Ako doplnil, plyn by sa dal kúpiť aj na spotových trhoch alebo od zákazníkov, ktorí ho majú uskladnených v zásobníkoch na Slovensku.
K. Hirman považuje za chybné porovnávať, koľko plynu máme v zásobníkoch a aký čas by sme s týmto plynom vydržali v prípade prerušenia dodávok. „Podzemné zásobníky plynu neslúžia na to, aby pokryli spotrebu, keď plyn neprúdi od dodávateľa. Zásobníky historicky vždy slúžia na vykrytie špičkového odberu v zime, keď je prítok plynu cez sústavu, ktorá má technicky obmedzenú kapacitu, nižší ako jeho odber,“ vysvetlil Hirman.
Pomer medzi odberom v letnom a zimnom období je 1:7, resp. 1:6 v závislosti od vonkajšej teploty. Upokojovanie sa stavom plynu v zásobníkoch považuje Hirman za veľmi nešťastnú argumentáciu, lebo teraz ho tam zatláčať treba, aby sme ho mali v zime. „Ak by sme ho teraz nevedeli zatláčať, resp. by sme ho v letnom období čerpali, máme stopercentnú istotu, že na jeseň budeme mať zásobníky poloprázdne a nebudeme mať dostatok plynu na zimu,“ dodal.
V prípade plynu, podobne ako pri rope alebo jadrovom palive, nie je podľa Hirmana kľúčovou otázkou objem zásob. Zásadným riešením je diverzifikácia, teda mať viac dodávateľov, ktorí sú seriózni, zmluvne ošetrení a zmluvne zabezpečené prepravné trasy.
