V tieni gigantov, ako je Amazon či SpaceX, sa na hviezdnu oblohu snaží dostať aj viac ako tucet startupov, ktorí si budujú svoje vlastné siete nanosatelitov. V dohľadnej dobe by mohla vytvoriť aj stovka takýchto sietí, prepájajúcich objekty so Zemou, uvádza The Wall Street Journal (WSJ).
Tak napríklad, energetické spoločnosti skúmajú použitie vesmírnej technológie na monitorovanie ťažko dostupných veterných elektrární; logistické spoločnosti na sledovanie prepravných kontajnerov; zootechnické firmy na starostlivosť o svoj dobytok.
Sledovali plastovú fľašu
Satelitná technológia spolu s GPS dokonca nedávno pomohla aj členom ekologického tímu National Geographic sledovať vyradenú plastovú fľašu z Bangladéša na ceste do Indického oceánu. Snažili sa tým poukázať na fakt, že rieky, znečistené plastmi na celom svete, dnes fungujú ako hlavné dopravné cesty a vypúšťajú veľké množstvo odpadu do oceánu.
Iní vedci pomocou satelitov obiehajúcich nad našimi hlavami sledovali zdravie tučniakov okatých na pobreží Antarktídy. Zo vzdialenosti tisícov kilometrov takto riadili aj svoje kamery a fotoaparáty s cieľom zaznamenať všetky možné pohyby tučniakov.
Let na obežnú dráhu ako súčasť dovolenky. Vesmírny biznis láka investorov
Na ceste za skutočným IoT
„Skutočne globálny „Internet vecí“ („Internet of Things“, skr. IoT), ktorý pomôžu tieto malé satelity zrealizovať, by ešte pred 24 mesiacmi bolo možné oveľa ťažšie dosiahnuť,“ uviedol Alasdair Davies, riaditeľ neziskovej spoločnosti Arribada Initiative, ktorá navrhuje a buduje systémy satelitného sledovania a prepojenia so Zemou pre výskumných pracovníkov. Dodávali technológie aj pre vedcov sledujúcich už spomenutých tučniakov.
Tieto nové siete drobných satelitov (tzv. nanosatov) sú dnes menšie, lacnejšie a výkonnejšie ako kedykoľvek predtým. Zúročili enormný pokrok odvetvia inteligentných technológií v poslednej dobe a snahy o miniaturizovanie všetkej elektroniky. Bolo tiež dôležité aj zavedenie nových štandardov bezdrôtovej komunikácie na malú vzdialenosť a nízku spotrebu energie, môžu fungovať rovnako dobre vo vesmíre ako na Zemi.
Miliardy oproti miliónom
Naproti tomu projekty Amazonu a SpaceX, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie vysokorýchlostného internetu pre domácnosti a podniky, sú nákladné. Ich veľké satelity stoja aj miliardy dolárov; siete stovky „nanosatov“ môžu stáť desiatky miliónov, tvrdia ich operátori.
Príkladom malého startupu v tejto oblasti je spoločnosť Lacuna Space so sídlom vo Veľkej Británii. Má tri komunikačné satelity na obežnej dráhe a ďalšie dva sa pripravujú. Veľkosťou sú ako aktovka, resp. škatuľa od topánok. Rovnako ako takmer všetky startupy v oblasti nanosatelitných konštelácií, musí aj Lacuna Space nasadiť ďalšie desiatky satelitov, ktoré by boli schopné pokryť celú Zem. V súčasnosti sa veľa zákazníkov, ktorí testujú technológiu spoločnosti, môže pripojiť k satelitu iba dvakrát až štyrikrát denne.
Najväčšie technologické momenty pandemického roka 2020
Pre aplikácie slúžiace na monitorovanie vzdialenej infraštruktúry, ako je napríklad sledovanie tučniakov, to často stačí, hovorí Rob Spurrett, generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Lacuna Space. Satelity ich spoločnosti sa pripájajú k veciam na Zemi pomocou sietí LoRaWAN, ktoré sa už bežne používajú pri pozemných zariadeniach spoločnosti Amazon a ďalšími.
Konkurencia silnie
Podľa výskumnej a konzultačnej firmy NSR (Northern Sky Research), venujúcej sa výskumu v oblasti satelitného a vesmírneho priemyslu, aktuálne pracuje na zavedení podobných typov satelitných sietí najmenej 16 spoločností. Každá z nich využíva rôzne kombinácie bezdrôtových technológií, veľkostí satelitov a integrovaných schopností, aby sa navzájom odlíšili, no zároveň si konkurujú svojimi nákladmi.
Spoločnosť Swarm Technologies so sídlom v Mountain View v Kalifornii by podľa WSJ mohla dokončiť prvú komerčne dostupnú konšteláciu nanosatov, ktorá zákazníkom umožní pripojiť sa, kedykoľvek chcú, hovorí generálna riaditeľka a spoluzakladateľka Sara Spangelo. Spoločnosť už vypustila 45 satelitov, z toho 36 pre komerčných zákazníkov a zvyšok je experimentálnych.
Naplánovali zároveň, že 14. januára vynesú z Floridy 36 ďalších pomocou rakety SpaceX Falcon 9. Do konca roku 2021 ich má byť celkovo 164, pričom 150 z nich bude aktívnych, ostatné majú fungovať ako zálohy. Pôvodom Kanaďanka S. Spangelo je bývalá inžinierka laboratória Jet Propulsion v NASA, bola aj v prípravke pre astronautov. Potvrdila, že satelity jej firmy sú nízkonákladové a mimoriadne malé, Každý z nich je veľký asi ako sendvič.
Let na obežnú dráhu ako súčasť dovolenky. Vesmírny biznis láka investorov
Ďalšie firmy majú svoje plány
Aj spoločnosť Ford Motor pred dvoma rokmi oznámila partnerstvo so Swarmom. Všetko, na čom pracujú, majú ale stále pod pokrievkou. Ďalšou z firiem zabezpečujúcou satelitné technológie je švajčiarsky Astrocast. Prevádzkuje satelity, ktoré sú asi 10-krát väčšie ako od spoločnosti Swarm a majú mať tiež viac schopností. Pretože majú vlastný pohon, môžu sa dostať na rôzne obežné dráhy sami, čo by mohlo pomôcť znížiť náklady na štart. Astrocast bol založený v roku 2014, prvé dva satelity vypustil v rokoch 2018 a 2019 a v januári 2021 plánuje ďalších päť.
Ďalšou je spoločnosť Fabien Jordan, ktorá navrhuje a vyrába vlastné satelity. Donedávna využívala produkty bežne dostupnej elektroniky. Mnohé z jej satelitov sú podobné tým, ktoré sa používajú v automobilovom priemysle.
Ponuke zatiaľ chýba dopyt
Momentálne sa podľa WSJ dá povedať, že už pomaly v každej krajine sa rozbieha nejaká spoločnosť zaoberajúca sa IoT víziami a prepájaním objektov so Zemou. Otázne je, či takej veľkej ponuke zodpovedá aj dopyt.
Internet vecí prinesie nevídané možnosti. Infraštruktúra bude kľúčová
„Na druhej strane skutočnosť, že existuje toľko rôznych spôsobov budovania a nasadzovania satelitov, z ktorých každý komunikuje so Zemou rôznymi nástrojmi, znamená, že by mohol existovať priestor pre niekoľko spoločností, ktoré by uspeli pri prepájaní objektov s vesmírom,“ uviedol Mikhail Kokorich, generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Momentus, ktorá vyvinula akúsi miniraketu pomáhajúcu satelitom dostať sa na ich finálnu obežnú dráhu.
Každopádne sa schopnosti jednotlivých firiem budú testovať v tom najdrsnejšom prostredí, a to nehovoríme o chladnom vákuu vesmíru, ale o konkurenčnom prostredí začínajúcich spoločností s vysokým rastom.
