Americký prezident Donald Trump sa zatiaľ neuchýlil ku všetkým hrozbám týkajúcim sa ciel, no pravdepodobne tak urobí. Pretrváva obava, že agresívny obchodný postoj Spojených štátov vyvolá globálny chaos, spomalí rast a destabilizuje trhy.
USA používajú clá ako protekcionistický nástroj už osem rokov. D. Trump ich počas prvého funkčného obdobia zaviedol a Joe Biden ich prevažne zachoval alebo dokonca rozšíril, najmä voči Číne. Niektoré štáty reagovali odvetnými clami, iné sa obrátili na medzinárodné obchodné súdy. Väčšina však začala hľadať obchodné príležitosti inde.
Globálny obchod zostáva stabilný na úrovni približne 60 percent svetového HDP. Podiel USA na týchto obchodných tokoch klesol na menej ako 15 percent, odkedy sa D. Trump prvýkrát ujal moci, zatiaľ čo Ázia, Európa a Blízky východ porástli. Medzi krajiny, ktoré najviac profitovali, patria Spojené arabské emiráty, Poľsko a predovšetkým Čína. Z desiatich najrýchlejšie rastúcich obchodných koridorov má päť napojenie na Čínu, zatiaľ čo len dva na USA.
Treba sa poučiť z chýb USA
Európa by mala prestať panikáriť a využiť príležitosti, ktoré ponúka druhé funkčné obdobie D. Trumpa, uvádza Financial Times s tým, že síce predstavuje veľké výzvy pre ekonomický a geopolitický model EÚ, no ten už aj tak potrebuje zásadné zmeny. „Namiesto obáv by mala Európa využiť Trumpovu politiku ako príležitosť na realizáciu nevyhnutných reforiem a na získanie výhod z možných strategických chýb USA.“

Ťarchu Trumpových ciel pocítia firmy aj spotrebitelia. Európa dvíha varovný prst
Aj prezidentka ECB Christine Lagardová vyzvala európskych lídrov, aby využili silné stránky kontinentu. Podľa nej je potrebné zamerať na talenty, ktoré môžu byť sklamané z Trumpovej politiky v USA. „Musíme udržať talenty doma, musíme udržať úspory doma. Možno je tiež načase privítať talenty, ktoré by mohli byť sklamané z toho, čo sa deje na druhej strane oceánu,“ povedala na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
Znovuzvolenie D. Trumpa vyvolalo u časti amerických občanov úvahy o odchode z krajiny, pričom niektorí právnici vo Veľkej Británii už hlásia zvýšený záujem o presídlenie liberálne orientovaných Američanov. Ch. Lagardová naznačila, že Európa môže byť atraktívnym miestom pre tých, ktorí hľadajú alternatívu.
Trumpovo rozhodnutie pozastaviť časť financovania prostredníctvom zákona o znižovaní inflácie (IRA) by podľa šéfky ECB mohlo znížiť motiváciu podnikov investovať v USA a posilniť záujem o európske trhy. Niektorí predstavitelia v oblasti čistých technológií, ako napríklad Andy Marsh z Plug Power, už varovali, že dlhodobé pozastavenie amerického financovania by mohlo presmerovať investície do Európy a Austrálie.

Tri Trumpove prúty, ktorými sa chystá formovať svet. Náskok USA sa môže zväčšiť
Budíček pre európskych lídrov
„Európa čelí existenčným hrozbám, no to by malo byť pre jej lídrov budíčkom,“ vyhlásila Ch. Lagardová. Podľa nej má Európa talent, prostriedky aj ambície na to, aby zohrala kľúčovú úlohu v globálnej ekonomike.
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na margo toho zdôraznila, že eurozóna by sa mala inšpirovať USA, aby účinnejšie súťažila o globálne investície. „Spojené štáty majú kultúru sebadôvery. Európa má kultúru skromnosti,“ povedala K. Georgievová. „Moja rada pre európskych kolegov je: viac sebadôvery.“
MMF v poslednej hospodárskej prognóze očakáva, že globálny rast dosiahne v roku 2025 3,3 percenta, pričom v USA by mal byť na úrovni 2,7 percenta a v eurozóne len jedno percento. K. Georgievová a Ch. Lagardová sa zhodli, že eurozóna by sa mala poučiť z dynamiky americkej ekonomiky. Kľúčom by bolo zjednodušenie prístupu k financiám, podpora podnikateľov a väčší dôraz na inovácie.
- Európske firmy sa zviechajú
Podnikateľská aktivita v eurozóne prvýkrát od augusta 2024 mierne vzrástla, no toto oživenie je veľmi krehké. Nové údaje Hamburg Commercial Bank (HCOB) prinášajú mierny optimizmus ohľadom podnikateľskej aktivity v eurozóne. Kompozitný index nákupných manažérov (PMI), považovaný za ukazovateľ ekonomického zdravia, vzrástol z decembrových 49,60 na januárových 50,20 bodu.
„Začiatok nového roka prináša mierne povzbudenie,“ uviedol hlavný ekonóm Hamburg Commercial Bank Cyrus de la Rubia. „Súkromný sektor sa po dvoch mesiacoch poklesu vrátil k opatrnému rastu. Negatívny vplyv výrobného sektora sa mierne zmiernil, zatiaľ čo sektor služieb pokračuje v miernom raste,“ dodal.
Najväčšia ekonomika eurozóny Nemecko zaznamenalo kompozitný PMI na úrovni 50,1 bodu, čo je sedemmesačné maximum a posun z decembrových 48 bodov do oblasti expanzie.
Ďalšie dôležité správy
