„Na skládke pri dedine Vysokij Cholm začali vo štvrtok ničiť zakázané potraviny z Európskej únie, ale miestni si odnášajú kilá ovocia a zeleniny, ktoré mali byť zničené,“ napísal server Rabočij puť.

„Ako nám povedal jeden z miestnych, zo zakázaných broskýň vzniká vynikajúci domáci destilát. Na výrobu nie je potrebný ani cukor, stačí droždie,“ dodal.

Známy opozičný predák a protikorupčný bloger Alexej Navalnyj zasa obvinil hodnostárov z moskovskej radnice a ministerstva obrany a vnútra, že „zakázaný“ tovar likvidujú vlastnými ústami.

Spomínané inštitúcie totiž neustále vypisujú objednávky na dodávky západoeurópskych syrov pre recepcie prominentov a za zakázané pochutiny neváhajú zaplatiť milióny rubľov. Obdobné údaje možno podľa blogera získať „z každého úradu, ministerstva či zariadenia.“

„V Rusku azda od dôb Nikity Chruščova a jeho boja za všadeprítomné sadenie kukurice nebolo toľko ľudového humoru na tému režim a jedlo,“ poznamenali noviny Gazeta.ru.

Parmezánové jednotky a upálenie Cumberbatcha

Reakcie verejnosti na ničenie potravín podľa novín po dlhej dobe ukazujú prvý rozpor medzi režimom a ľudom, ktorý sa nenechal presvedčiť argumentmi hodnostárov a ktorý jasne rozlišuje medzi dobrom a zlom.

„V starobe budem vnukom rozprávať, ako som počas studenej vojny skrýval v pivnici zakázané potraviny,“ znie jeden z citovaných vtipov, ktorý paroduje vojnové historky.

„Podľa hlásenia sa časť parmezánu dokázala prebiť, skryť a vytvoriť parmezánové jednotky,“ hlási v rovnakom duchu ďalší vtip.

„Spáľte všetky potraviny! Pán na nebesiach rozpozná, ktoré boli zakázané a ktoré neboli!“ A na moskovskom letisku vraj upálili herca Benedicta Cumberbatcha, pretože si ho colníci pomýlili s camembertom a „syr ako syr“.

„Rozmach ľudovej tvorivosti je spoľahlivým príznakom, že ´vraždenie nepriateľského jedla´ sa ľudí naozaj dotklo,“ usúdila Gazeta.ru. Počínanie režimu sa vraj dá vysvetliť azda len snahou „so všetkou hmatateľnosťou predviesť, že ruské protisankcie fungujú“.

Takéto počínanie ale budí odpor medzi Rusmi, v ktorých genetickej pamäti sú stále uložené spomienky na hladomor a hladovanie. Pod petíciu proti ničeniu jedla sa podpísalo už viac ako 315-tisíc ľudí.