Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia by sme pokojne mohli nazvať aj výročím zlyhania (nemalého počtu) občanov Slovenského štátu. Hovoriť to na rovinu a pripomínať si to, je o to dôležitejšie, že nálada v spoločnosti voči menšinám opäť začína naberať zhubný smer.

Ešte pred pár rokmi psychológovia s ťažkosťami vysvetľovali už len samotný akt brutálneho neľudského zaobchádzania s našimi spoluobčanmi. Úplne bežná otázka v debatách znela: „Ako sa to mohlo stať?“ S vysloveným pocitom, že predsa v 21. storočí to nie je možné. Dnes vieme, že je to zbožné želanie. V priestore, kde sa zverstvá nacizmu a fašizmu verejne obhajujú a popierajú, je na mieste obava.

Fašisti v oblekoch

Streda, 7. septembra 2016. Len dva dni pred pripomínaním si pamiatky obetí holokaustu médiá informujú, že prešovská aj generálna prokuratúra súhlasí s predošlým rozhodnutím polície, podľa ktorého poslanca fašistickej strany ĽSNS Milana Mazureka nie je dôvod stíhať za tento výrok: „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šesť miliónoch a mydlách zo židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“ Vety napísal v rámci oslavného statusu na Facebooku k Nemecku Adolfa Hitlera ešte pred parlamentnými voľbami. Po úspechu vo voľbách status z profilu M. Mazureka zmizol.

Tak si to zhrňme. V parlamente máme fašistickú stranu, ktorú vedie Marián Kotleba. Človek, ktorý sa hlásil k odkazu Jozefa Tisa, nedávno nosil čierne uniformy s logom odkazujúcim na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá je zodpovedná za totalitný režim v 30. a 40. rokoch minulého storočia na dnešnom území Slovenska, za šikanovanie, prenasledovanie a okradnutie homosexuálov, slovenského židovského aj rómskeho obyvateľstva a jej oponentov a za ich deportáciu do táborov smrti.

Kotlebovci v zelených tričkách už niekoľko mesiacov „hliadkujú“ v slovenských vlakoch, aby chránili členov majority pred Rómami. V demokratickej krajine je takéto správanie neprípustné. Železničná spoločnosť Slovensko síce po niekoľkých týždňoch ničnerobenia kompetentných prepísala prepravný poriadok, ktorý podobné aktivity zakazuje, ale v praxi sa nič nezmenilo.

Niet pochýb, že členovia ĽSNS sú fašisti, vzhliadajú k Tisovmu režimu a prejavujú sa antisemitizmom.

Dlhodobo na to upozorňuje na svojom blogu Ján Levoslav Benčík, ktorý ich „aktivity“ na sociálnej sieti podrobne mapuje. Nič z toho. Polícia a prokurátori pri prejavoch popierania holokaustu, čo je mimochodom trestným činom, tvrdia, že v „demokratickej spoločnosti treba bojovať argumentmi“. To akoby ste povedali, že pri lúpeži či vražde stačí vysvetľovať, že sa to nesmie, lebo... Nonsens.

Netreba pritom zabúdať, že M. Kotleba a jeho kolegovia sa už pokúšali preraziť do politiky stranou Slovenská pospolitosť. Zaregistrovali si ju na ministerstve vnútra v januári 2005. Bolo to obdobie, kedy jej členovia neskrývali svoje skutočné názory a nemaskovali sa distingvovaným prístupom. V marci 2006 Najvyšší súd SR túto stranu rozpustil. Jej činnosť bola v rozpore s Ústavou SR.

Elitám vonia nacionalizmus

Ak sa na scéne objavia ľudia s extrémistickými názormi, ktoré sa síce snažia skrývať, ale nie vždy sa im to podarí, dá sa to vysvetliť. V každej spoločnosti isté percento populácie inklinuje k extrému. Problém je, ak si pred tým z akýchkoľvek nepochopiteľných príčin skrývajú oči inštitúcie, ktoré by mali tvoriť piliere demokracie. A ktoré by ich mali aj chrániť. V štátoch, kde tieto kontrolné mechanizmy zlyhávajú, je väčšia pravdepodobnosť, že príde skôr či neskôr k totalite.

A ani slovenskí politici, ktorí by sa mali voči tomu jasne a zrozumiteľne vymedzovať, tak až na pár ojedinelých príkladov, to nerobia. Prezident Andrej Kiska sa hneď po voľbách s hnedými odmietol rozprávať a podať im ruku. Teraz sa už ozvala aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím prokuratúry, že na stíhanie M. Mazureka nie je dôvod. Drvivá väčšina mlčí alebo do ohňa ešte prilieva. A v tom spočíva to nebezpečenstvo.

Robert Fico, Andrej Danko, Richard Sulík, Igor Matovič, Boris Kollár majú v súčasnosti obrovský podiel na otrasnej nálade v spoločnosti. Ani jeden neponúka konštruktívny príspevok do debaty o utečeneckej kríze a udržanie stability otvorenej spoločnosti, ale útočia na tie najtemnejšie pudy človeka. R. Fico využíval xenofóbiu pred voľbami, R. Sulík tak robí po voľbách a vo svojich vyhláseniach už prekonal aj premiéra. Parketa A. Danka je okrem iného aj otvorená homofóbia. B. Kollár všetko dohromady.

I. Matovič sa zasa blysol alibistickou poznámkou na adresu fašistického Slovenského štátu. Podľa neho popri odsúdení zločinov je ho možné zároveň mať aj v úcte. Nehovoriac o pračudnom stretnutí R. Sulíka s M. Kotlebom pred voľbami v roku 2010.

Čas prebudiť sa

Politické elity z demokratických strán by mali ako prvé biť na poplach, ak sa niečo nebezpečné v spoločnosti deje. Lenže to tie naše nemôžu, keďže sú toho autormi a cítia sa v nacionalistickom prostredí prirodzene. Nečudujme sa teda, že kotlebovci vyzerajú pri nich ako tí správni a tichí chlapíci, ktorí len pokorne sledujú, aký cirkus ich kolegovia v opozícii a koalícii spoločne vyrábajú pre horalky až daňové podvody.

Medzitým nenávisť v spoločnosti prekvitá pri každej téme, kde sa vyžaduje o kúsok viac tolerancie, na akú sme boli doteraz v našich končinách zvyknutí. Konšpiračné teórie sa šíria éterom ako mor v Európe v 14. storočí a matka pôvodom zo Somálska sa bojí cestovať bratislavskou MHD, pretože ju tam niekoľkokrát fyzicky napadli.

Ak si ešte niekto myslí, že žijeme dobu, kedy by sa podobne ohavný „kódex“ s následným tragickým vývojom pre slovenských Židov nemohol zopakovať, mal by sa zobudiť. Pokojné časy sú dávno preč.