Šachová partia z Gréckom pokračuje, na ťahu sú dnes lídri štátov eurozóny. Večer sa zídu na mimoriadnom summite v Bruseli, aby formálne potvrdili pôžičku vo výške 80 miliárd eur na pomoc zadlženej krajine. Na rokovanie by mali prísť s mandátmi od národných parlamentov, ktoré vo väčšine štátov o uvoľnení peňazí hlasovali včera alebo dnes.
Kľúčové áno gréckej pôžičke v objeme 22,4 miliardy eur povedali dnes napoludnie po búrlivej debate aj nemeckí poslanci.
Slovensko podľa premiéra Roberta Fica na dnešnej schôdzke pomoc Grécku nezablokuje, no definitívne o nej rozhodne až parlament, ktorý vzíde z júnových volieb. Slovensko prispeje k európskemu balíku pomoci sumou 816 miliónov eur.
,,Slovensko nemá žiadny záujem brániť ostatným členským štátom, aby poskytli bilaterálne pôžičky," vyhlásil R. Fico podľa ČTK. Zmluvu o pôžičke už podľa neho podpísalo 14 členov eurozóny a čaká sa len na Slovensko.
Situácia okolo Grécka už znepokojuje aj neeurópske štáty, pretože vyvoláva nervozitu na trhoch a oslabuje meny. Mimoriadny konferenčný hovor k téme preto dnes budú mať aj ministri financií siedmich najvyspelejších štátov sveta G7, kam okrem európskych krajín patrí aj Kanada, USA a Japonsko.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová včera podľa agentúry Reuters obvinila finančné trhy, že napätie v eurozóne zveličujú. ,,Do určitej miery je to boj medzi politikmi a trhmi. Ale som odhodlaná – a myslím, že moji kolegovia tiež, tento boj vyhrať,“ uviedla A. Merkelová.
Berlín s Parížom navyše po týždňoch rozbrojov o tom, ako by mala Európa postupovať pri pomoci Grécku, spojili sily. A. Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy napísali podľa portálu EurActiv spoločný list, v ktorom vyzývajú na reformu menovej únie a prísnejšiu kontrolu hospodárenia krajín používajúcich spoločnú menu. Navrhujú tiež zriadenie špeciálneho fondu, z ktorého by sa v prípade potreby zachraňovali problémové banky, prehodnotenie vplyvu ratingových agentúr, či zákaz špekulácií s dlhmi štátov. Podľa agentúry ČTK by sa zákaz týkal takzvaných Naked Credit Default Swapov, teda finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých môžu hedžové fondy uzatvárať stávky na bankrot vybranej krajiny.
Finančné trhy napriek prisľúbenej pôžičke pre Grécko od eurozóny a Medzinárodného menového fondu stále kalkulujú s možným bankrotom krajiny. Špekulanti sa ako supy začínajú zlietať už aj nad ďalšími zadlženými členmi eurozóny – Portugalskom, španielskom, Talianskom či Írskom.
Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet opäť zdôraznil, že grécky plán šetrenia má podporu banky aj európskych vlád a ,,default (krajiny) neprichádza do úvahy“. Grécky parlament včera večer schválil balíček úsporných opatrení, ktorý je podmienkou k získaniu pomoci. Za tri roky by mala vláda ušetriť 30 miliárd eur a dostať deficit rozpočtu pod povolené tri percentá hrubého domáceho produktu.
Trhy však včera boli pasívnym prístupom ECB sklamané. Očakávali rozhodnutie, že banka bude kupovať vládne dlhopisy, aby znížila vysoké výnosy, ktoré za ich nákup investori požadujú. Napokon však ECB tejto téme nevenovala.
Agentúra Reuters však dnes priniesla správu, že ECB na dnes zorganizovala konferenčný hovor s predstaviteľmi európskych komerčných bánk, aby získala ich názor na situáciu na finančných trhoch.
,,Nie je to nič neobvyklé, takéto hovory sa konajú pomerne často. ECB sa len bánk priamo pýta, ako vidia situáciu na trhoch,“ povedal Reuters nemenovaný zdroj.
O tom, že trhy sú mimoriadne napäté a stačí len malý impulz, aby sa nervozita zmenila na paniku, sa mohli včera presvedčiť obchodníci na burzách v USA. Údajne chybne zadané transakcie do elektronického systému obchodovania na burze Nasdaq vyvolali paniku a index Dow Jones Industrial Average sa v priebehu pár minút prepadol o necelých tisíc bodov.
Foto na titulke - SITA / AP
