V nedeľu spustia do prevádzky prvý diaľničný tunel na Slovensku. Tunel Branisko je súčasťou diaľnice D1 Behárovce - Branisko s dĺžkou 4 822 metrov. Výstavba tunela, spolu s prieskumnou štôlňou, trvala sedem rokov.
V piatok sa uskutočňuje v tuneli posledné bezpečnostné cvičenie, na ktorom sa zúčastňujú všetky zložky záchranného systému. Pásku v tuneli Branisko by mali prestrihnúť za účasti predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča a generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Dušana Faktora.
Otvorením tunela a jeho napojením na diaľničný úsek D1 Branisko - Široké obchvat - Fričovce obchvat pribudne do diaľničnej siete Slovenska takmer 15 km úsek, z toho približne polovica v polovičnom profile. Spustením diaľničného tunela Branisko do prevádzky sa výrazne uľahčí prechod cez náročný horský priesmyk Branisko.
Výstavba diaľničného tunela
Prvý diaľničný tunel na Slovensku, tunel pod Braniskom, začali stavebné firmy stavať v apríli 1996 razením prieskumnej štôlne v osi ľavej (severnej) tunelovej rúry. Samotný diaľničný tunel Branisko v dĺžke 4 822 metrov začali stavebné firmy zo Združenia Branisko raziť zo západnej strany 23. mája 1997, z východnej strany 29. júna 1997.
Naplno sa s razením tunela začalo až koncom augusta 1997. Priemerný denný postup v tuneli boli 3,6 m, maximálny denný postup na jednej čelbe 9 m, na dvoch čelbách 15 m za deň.
Štandardná plocha výrubu bola 84 štvorcových metrov. V zálivoch dosahovala plocha výrubu 121 až 156 štvorcových metrov.
Razenie tunela trvalo takmer dva roky. Tunelári z východnej a západnej strany sa stretli 27. apríla 1999.
Výsledná priemerná dĺžková odchýlka východnej a západnej razby tunela bola 1,7 cm, výšková 1,4 cm a smerová len 1,1 cm. Slávnostné prerazenie tunela pod Braniskom sa uskutočnilo 1. mája 1999.
Diaľničný tunel Branisko tvorí zatiaľ len pravá (južná) tunelová rúra s dvoma dopravnými pruhmi. Jedna tunelová rúra by pri súčasnej intenzite dopravy, ako i pri predpokladanom náraste dopravy, mala vystačiť približne 15 rokov.
Razená časť tunela vytvára trasu v tvare „S“ s dvoma protismernými oblúkmi s polomermi 3 500 a 2 200 metrov v maximálnom stúpaní 1,2 % smerom na východný portál. V tuneli sú štyri jednostranné a dva obojstranné núdzové zálivy.
Šírka vozovky medzi obrubníkmi je 7,5 metra, celková šírka s chodníkmi je 9,5 metra. Výška dopravného gabaritu (priestoru) predstavuje 4,5 metra + 0,1 metra.
Náklady na výstavbu úseku D1 Behárovce - Branisko, vrátane tunela, boli pôvodne vyčíslené na 5,648 mld. Sk. Do konca roka 2002 sa na výstavbe tunela Branisko prestavalo vyše 6,667 mld. Sk.
Na úplné dokončenie tunela vrátane privádzačov je na tento rok naplánovaných ešte vyše 0,945 mld. Sk. Zvýšenie nákladov spôsobilo najmä zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotnej výstavby.
Počet únikových východov sa z troch zvýšil na súčasných 17. Bezpečnostné kamery budú nepretržite sledovať celý diaľničný tunel. Bezpečnostné opatrenia sa upravovali najmä po katastrofách v diaľničných tuneloch v Európe.
Tunel Branisko je súčasťou úseku diaľnice D1 Behárovce - Branisko v celkovej dĺžke približne 7,9 km. Napojením na už existujúci diaľničný obchvat Širokého a obchvat Fričoviec dosiahne celková dĺžka diaľničného úseku D1 z Behároviec do Fričoviec vyše 14 km.
Cesta cez tunel skráti náročný prechod cez horské sedlo Branisko medzi Levočou a Prešovom približne o 4 km. Úprava a riadenie cestnej premávky bude na celom úseku riadená dopravným značením a dopravnými zariadeniami.
V križovatke Behárovce došlo k podstatnej úprave cestnej premávky, keď je hlavná cesta z pôvodného priameho smeru na ceste I/18 odklonená ľavotočivou zákrutou do pravého uhla k privádzaču do tunela. V tuneli bude rýchlosť obmedzená na 80 km/h.
Počas skúšobnej prevádzky, ktorá potrvá približne tri mesiace, budú na tomto úseku pozemnej komunikácie vykonávať zvýšený dohľad príslušníci dopravnej polície.
