Možné je hocičo. Trebárs zrážka asteroidu so Zemou. Alebo občianska vojna vyvolaná separatistami z troch slovenských okresov za podpory al-Káidy. Globálny konflikt, pri ktorom sa Slovensko ocitne zovreté na frontovej čiare medzi Východom a Západom. Slovenská vláda nespí a na vojnu sa pripravuje veľkolepým spôsobom – stavaním protiplynových bunkrov za súkromné peniaze.
Vyhláška ministerstva vnútra s komplikovaným názvom „O podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany“ sa vzťahuje na všetkých staviteľov, ktorí si po závere roka 2006 vybavili stavebné povolenie na väčšiu bytovku alebo verejnú budovu. Pri projektovaní bytových domov, bánk, nákupných centier, nemocníc či športových objektov treba myslieť na plynotesné úkryty.
Nie je to triviálna záležitosť. Kryty musia odolávať požiarom, zatopeniu, tlakovej vlne, chemickým zbraniam a v niektorých prípadoch i radiácii. Musia byť vybavené agregátmi na výrobu elektriny s dostatočnou zásobou pohonných hmôt, zariadením na filtrovanie vzduchu a vodou. Ľudia v nich musia vydržať minimálne päť dní. A celé to zatiahnu súkromní investori.
NEPREHLIADNITE:
Menšie bytovky...
Vyhláška sa netýka len Bratislavy, Košíc či iných „citlivejších“ miest. Platí plošne. Slovenské mestá a dediny sú rozdelené do štyroch rizikových pásiem. Odolné a plynotesné úkryty bude treba budovať v prvej a druhej rizikovej kategórii.
Horšie skončili developeri, ktorí plánujú investovať do bývania v novostavbe. Vo všetkých nových bytových domoch, v ktorých má žiť viac ako päťdesiat osôb, musia byť plynotesné úkryty. Bez ohľadu na rizikovú kategóriu. V Bratislave, Medzilaborciach i Stropkove.
Drobná úľava pre domy, ktoré majú pod tristo obyvateľov, je iba v tom, že nemusia mať nezávislý zdroj elektrickej energie. „Cena takéhoto úkrytu je obyčajne mohutne nad päť miliónov korún,“ odhaduje Viliam Kubovčík z popradskej firmy Prodesign Studio, ktorá sa zaoberá projekčnou činnosťou. Podľa jeho názoru je spoluúčasť na stavbe krytu príliš drahý žart pre ľudí v stredných a menších mestách.
Situáciu komplikuje aj to, že menšie bytové domy nemajú vlastné podzemné garážové státia, ktoré možno upraviť na kryty. Ak by táto vyhláška nebola, samozrejme by to stavbu domov zlacnilo, hovorí právnik žilinskej spoločnosti Licitor Group, Marián Ďurana.
„Tento bod je trocha tvrdšie postavený. Pri novelizácii vyhlášky sa ním budeme zaoberať, aby bola väčšia variabilnosť pri budovaní úkrytov ochranných stavieb,“ tvrdí Peter Štefunko z odboru civilnej ochrany ministerstva vnútra. Zmena by v praxi znamenala, že v menej ohrozených častiach republiky by nové domy nemuseli budovať plynotesné úkryty. Stačilo by, ak by si obyvatelia svojpomocne budovali jednoduché úkryty v období ohrozenia regiónu.
Lenže to je zatiaľ vízia. Novelu určite nemožno očakávať skôr ako na budúci rok. A dnešné znenie kompromis nepripúšťa. Jediný povolený úskok je skôr v teoretickej rovine: investor sa môže dohodnúť s niekým iným, kto stavia v okruhu do päťsto metrov, že pri dimenzovaní bunkra zahrnie aj jeho kvótu.
Pracovníci odboru civilnej ochrany na ministerstve tvrdia, že projektovo prerobiť pozemné garáže na úkryty bude „pomerne jednoduché“. Lenže investori majú tendenciu hľadať alternatívy, ako stavby domov zlacniť. Nechcú stavať podzemné pivnice či podzemné garáže. Práve zemné výkopy sú položka, ktorá dokáže pri zakladaní menších stavieb zahýbať s rozpočtom.
Ministerská vyhláška je nekompromisná. Investori, ktorí nebudú stavať pod zemou, budú musieť budovať plynotesné kryty nad ňou. Znamená to mimoriadne odolnú stavebnú konštrukciu na prízemí, kde by v prípade nebezpečenstva mohli ľudia prečkať.
... i väčšie centrá
Vyhláška sa nepáči ani investorom, ktorí stavajú väčšie stavby. „Vyhláška nie je v poriadku. Verejný záujem sa tu zabezpečuje prostredníctvom fyzických a právnických osôb. Bez akejkoľvek štátnej podpory,“ hovorí M. Ďurana.
Väčšie verejné prístupné centrá budú mať kryty prístupné aj pre okolité stavby bez vlastných bunkrov. Vlastníci pritom musia v čase mieru znášať náklady na revízie zariadení či technickú údržbu úkrytov. M. Ďurana spomína, že sa stretol s prípadom, keď museli celé podlažie vyhradiť na účely civilnej ochrany. Náklady na úkryt podľa veľkosti vychádzajú od tridsať do štyridsať miliónov korún.
A čo by mal mať ponovom taký plynotesný bunker, napríklad vo veľkom nákupnom centre? Miestnosť na regeneráciu vzduchu a kyslíkové zariadenia, dvoje tlakových plynotesných dverí, protiplynovú a protitlakovú predsieň. Tlakovo plynotesné poklopy, uzávery a plynotesné okná.
Ak by sa niekedy písklo na poplach, musia byť bunkre funkčné do dvanástich hodín. Čo, mimochodom, znamená, že v prípade náhlej katastrofy – ekologickej či teroristickej – je ich praktická využiteľnosť minimálne otázna.
Zato úkryt musí mať vedenú celkom náročnú dokumentáciu. Ak má filtračné alebo ventilačné zariadenie, treba ho dvakrát do týždňa spustiť a zaznačiť do príslušnej knižky. Dieselagregát sa skúša raz do týždňa. Umývadlá, kanalizačné vpusty a vykurovacie telesá stačí kontrolovať raz do mesiaca. Aj akumulátory a ich prevetrávanie.
Vypustiť, vyčistiť a dezinfikovať nádrže na pitnú vodu treba raz za tri mesiace, tak isto ako skontrolovať kyslíkové fľaše. Raz za polrok musí „odborne spôsobilá osoba“ zbaviť elektrický rozvádzač prachu. Predpísané pravidelné revízie a údržby bunkra si tak vyžiadajú pomerne veľký tím remeselníkov a finančné plánovanie.
Vo veľkých nákupných či administratívnych centrách tieto náklady nemusia predstavovať zásadný problém. Majiteľ ich môže zarátať firmám do nájomného. No v menších domoch si budú musieť priplatiť bežní obyvatelia. Firmy, ktoré budovali podľa starej vyhlášky a vybavili si stavebné povolenie ešte v roku 2006, mali voľné ruky. A tak žiadne z veľkých centier, napríklad bratislavský Aupark alebo Polus či obchodné domy, plynotesný úkryt nemajú.
V minulosti síce existovala vyhláška, ako úkryty majú vyzerať, lenže neobsahovala direktívne ustanovenie, kto, kde a ako ich má stavať. A tak sa investori do ich budovania z vlastnej iniciatívy nehrnuli.
Čo sa zmenilo?
Analýza rizikovosti územia republiky, podľa ktorej vznikla vyhláška triediaca okresy do rizikových kategórií, vznikla v roku 1994. No nikde sa nemožno dopracovať k analýze, čo sa odvtedy do roku 2006 zmenilo v bezpečnostnej situácii – po slovensky povedané, či sa zvýšilo riziko, že bude vojna – že treba odrazu diktovať stavbu bunkrov. Nevedno ani, prečo práve bytovky nad päťdesiat obyvateľov majú mať plynotesné kryty bez ohľadu na to, v ktorej rizikovej zóne sa nachádzajú.
Navyše, prípadná prudká zmena v bezpečnostnej situácii sa javí ako lokálna záležitosť. V susednej Českej republike od budovania úkrytov pre civilnú ochranu dávnejšie ustúpili. „Naša vláda má analýzu, podľa ktorej je vážny ozbrojený konflikt v najbližších pätnástich rokoch krajne nepravdepodobný,“ hovorí zástupca riaditeľa Inštitútu ochrany obyvateľstva pri českom ministerstve vnútra Jarmil Valášek.
V koncepcii českej civilnej ochrany sa ráta skôr s evakuovaním obyvateľov mimo ohrozených miest, ako s ukrývaním. V Česku tak klesajú počty prevádzkyschopných úkrytov. Tie staršie sa využívajú napríklad ako sklady zeleniny, poznamenáva J. Valášek. Kým začiatkom deväťdesiatych rokov dokázali Česi v úkrytoch umiestniť štrnásť percent obyvateľov, dnes je to približne deväť percent. Aj to za tým z veľkej časti stojí pražské metro, ktoré sa môže využiť ako kryt.
Napriek tomu, že slovenské ministerstvo vnútra rozhodlo, že budovať bunkre treba, neráta s nijakou finančnou podporou. Na výstavbu, ani na prevádzku. Aký-taký zmysel počiatočných a každý rok vynakladaných financií možno pri nepravdepodobnosti konfliktu vidieť v prípade okresov Piešťany, Trnava a Levice. Lebo tam sú jadrové elektrárne. No i tam by bolo logické, aby sa na nanútenom budovaní komplikovaných úkrytov spolupodieľal – keď nie štát, tak aspoň vlastník jadrových zariadení.
Štát nielenže nemieni na najnovší výmysel prispievať, ale vie sa sám povinnosti vyhnúť. Podľa informácií TRENDU sa napríklad v rámci uvažovaného nového terminálu bratislavského letiska úkryty stavať nebudú. I keď sa dá rátať s tým, že práve letisko môže byť strategický cieľ pre prípadného agresora.
Vydýchnuť si môžu i prevádzkovatelia najväčších nákupných a administratívnych zón, ktorí stavebné povolenie získali pred platnosťou vyhlášky – v období najväčšieho bratislavského stavebného boomu. Nová výstavba má smolu. Ukrývanie ľudí musia zabezpečiť také stavby, ako plánovaná hala pre majstrovstvá sveta v hokeji či nové bratislavské futbalové centrum.
Posledné úkryty, ktoré podporoval štát, sa budovali v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Napríklad v Bratislave naplánovali 58 veľkokapacitných krytov, z ktorých každý mal pojať dvetisícpäťsto ľudí. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov bolo pätnásť rozostavaných krytov. Väčšinou sa rátalo, že v čase mieru to budú garáže pre autá a štát hradil asi tretinu nákladov na takzvané zosilňovanie stavieb. V tomto období sa vybudovali aj kiná ako úkryty v Prešove, vo Zvolene a v Považskej Bystrici.
Foto - Profimedia.cz
