Naťahovačky v súvislosti s výškou minimálnej mzdy v budúcom roku sa chýlia k záveru. Všetko nasvedčuje tomu, že podobne ako pred rokom bude mať posledné slovo vláda. Zákonom stanovený vzorec, podľa ktorého by sa najnižšia mzda mala každoročne valorizovať, musí ďalej čakať na premiéru.
Premiérova stredná cesta
O zvýšení najnižšej mzdy sa zamestnávatelia a odborári dohadovali vyše mesiaca, no bezvýsledne. Podniky združené v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) nechcú o žiadnom zvyšovaní ani počuť, odborári z okrúhlych deväť percent okresali svoju predstavu na 8,1 percenta vypočítaných zákonným vzorcom.
K dohode nedospeli ani na stretnutí Hospodárskej a sociálnej rady, a tak sa iniciatívy ujal predseda vlády Robert Fico. Na separátne rokovania prišiel s kompromisným návrhom – zvýšiť minimálnu mzdu o približne štyri percentá a rozdiel oproti zákonným ôsmim kompenzovať v ďalších rokoch. Združenie miest a obcí Slovenska aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasili, proti boli Konfederácia odborových zväzov (KOZ) aj RÚZ.
Prezident zamestnávateľskej únie Marián Jusko sa neobáva, že by sa taktika vypomstila a vláda schválila zvýšenie podľa vzorca. Skôr si myslí, že prejde premiérov návrh. No nevzdáva nádej na zmrazenie minimálnej mzdy na súčasnej úrovni. „Šanca, aj keď malá, ešte stále žije,“ hovorí.
Do diskusie má čo povedať aj ministerstvo práce. Rezort Viery Tomanovej bol doteraz bližšie k požiadavkám odborárov. „Postupné zvyšovanie minimálnej mzdy zohľadňujúce sociálny a ekonomický vývoj je nevyhnutné,“ tlmočil postoj ministerstva hovorca Michal Stuška. No dodal, že je potrebné zohľadniť aj dosahy krízy na zamestnávateľov a konečné slovo bude mať vláda.
Nepoužiteľný vzorec
V strede kolotoča rozhovorov boli celý čas, aspoň verbálne, prítomní zamestnanci, ktorých zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Zamestnávatelia dvíhajú varovný prst, že zvýšenie najnižšej mzdy ich môže pripraviť o prácu. Podľa odborárov jej rast ochráni ľudí pred chudobou. „Podobná argumentácia sa dá zmiesť zo stola číslami o inflácii. Tá je takmer nulová, čo znamená, že za dnešnú minimálnu mzdu si človek kúpi rovnako veľa tovarov a služieb, ako keď ju schvaľovali naposledy,“ tvrdí Michal Lehuta z TREND Analyses.
Okrem toho, že odborárom by neprekážalo, keď by pre vyššiu minimálnu mzdu pár fabrík skrachovalo, argumenty o prepúšťaní považujú za plané hrozby.
Marián Vidoman, prezident Asociácie textilného a odevného priemyslu, nesúhlasí a tvrdí, že ostatné, takmer desaťpercentné zvýšenie minimálky zapríčinilo zrušenie približne šesťtisíc pracovných miest v textilnej výrobe. Vplyvom globálnej krízy by časť týchto miest určite zanikla aj bez zvyšovania najnižšej mzdy. No jej ďalší rast len prispeje k znižovaniu konkurencieschopnosti slovenských textiliek. „Naše podniky vzhľadom na rozhodujúce postavenie ľudského faktora nemajú možnosť dvíhať produktivitu práce na úroveň, ktorá by zodpovedala nárastu mzdových nákladov,“ vysvetľuje M. Vidoman.
Slovám o nevhodnosti zvyšovania miezd pri klesajúcej produktivite práce by mali rozumieť aj odborári. V decembri minulého roka premiérovi sľúbili, že nebudú tlačiť na rast platov nad rámec rastu produktivity. Prečo sa po trištvrte roku sľubu nedržia, nechcel Anton Mifka, podpredseda odborového zväzu Kovo, TRENDU povedať.
No s názorovou integritou majú problém aj v RÚZ. Minuloročná valorizácia nad zákonnú úroveň sa im nepáčila a právom sa pýtali, na čo boli dobré rokovania o vzorci na výpočet minimálnej mzdy. Dnes, keď odbory presadzujú nárast podľa vzorca, zamestnávatelia opäť protestujú. Dočasnosť postojov oboch strán tak ukazuje, že vzorec vhodný do každého počasia neexistuje.
Maďarský experiment
Názory, podľa ktorých je hrozba prepúšťania vplyvom zvyšovania minimálnej mzdy neopodstatnená, sa opierajú o nízky podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 300 eur mesačne (podľa údajov ministerstva práce iba 2,6 percenta Slovákov) a skúsenosti spoza južnej hranice. No v prvom prípade argumentáciu oslabuje fakt, že valorizácia by tlačila aj na rast miezd u ostatných zamestnancov, ktorí zarábajú viac. V druhom prípade je to ešte zložitejšie.
Maďarsko pristúpilo začiatkom milénia k ráznemu zvýšeniu najnižšej mzdy – o 57 percent. O dvanásť mesiacov neskôr, v roku 2002, vláda pridala ďalších 10-tisíc forintov, čo znamenalo nárast o 39 percent. Vzhľadom na počiatočný tretinový pomer minimálnej mzdy k priemernej sa tieto kroky nejavia až také bezprecedentné. Dokonca ešte aj po zvýšení sa v tomto ukazovateli Maďarsko nachádzalo pod priemerom krajín EÚ.
Fakt je, že radikálny rast minimálnej mzdy nespôsobil žiadne masívne prepúšťanie. Vývoj, keď do roku 2001 jednopercentný rast HDP sprevádzalo zníženie nezamestnanosti o pol percentného bodu, sa však zastavil. A otočil. Nasledujúce tri roky sa zvyšovala nezamestnanosť o 0,1 percentného bodu za dvanásť mesiacov.
Podobne ako dnes určiť, do akej miery sa tak dialo aj vplyvom globálneho spomalenia po páde newyorských dvojičiek, nie je možné. No podľa Gábora Kertesiho a Jánosa Köllőa z Ekonomického inštitútu Maďarskej akadémie vied úbytok voľných pracovných miest (v malých podnikoch približne o tri percentá) ide na vrub práve zvýšeniu minimálnej mzdy. U ľudí zarábajúcich najnižšiu mzdu sa tiež v porovnaní so zamestnancami zarábajúcimi o 10 až 25 percent viac ako minimum zdvojnásobila pravdepodobnosť, že prídu o prácu.
Raketovému rastu minimálnej mzdy predchádzalo zníženie podpory v nezamestnanosti v januári 2000, čo zvýšilo motiváciu ľudí hľadať si prácu. Ktorá však, z toho istého dôvodu, nepribúdala. Nenaplnili sa ani očakávania vtedajšej vlády Viktora Orbána o potlačení čiernej ekonomiky. Príjmy štátu z dane z príjmu a poistného vyššie v priemere iba o 0,6 až tri percentá naznačujú, že firmy našli spôsob, ako neodvádzať štátu viac než pred zvýšením minimálnej mzdy.
V hraniciach možného
Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa miera evidovanej nezamestnanosti v auguste znížila o dve stotiny percentného bodu na 12,05. Nádeje o konci neveselého vývoja (pred rokom dosiahla 7,36 percenta, o takmer 133-tisíc uchádzačov menej) však nie sú namieste. Za september sa na úradoch práce očakáva zvýšený výskyt absolventov škôl. Vylúčené nie sú ani ďalšie hromadné prepúšťania – podľa ústredia je na Slovensku stále ohrozených viac ako 17-tisíc pracovných miest. Podľa nedávno zverejnenej správy OECD príde o prácu do konca roka 2010 ďalších 10 miliónov obyvateľov tridsiatich členských krajín organizácie. Úloha, pred ktorou stojí väčšina vlád, je jasná: čo najskôr vytvoriť podmienky, ktoré budú viesť k vzniku nových pracovných miest.
Preto slovenská vláda ešte v marci odobrila zjemnenie pravidiel na založenie sociálneho podniku, čo malo podľa rezortu práce viesť k vytvoreniu 10-tisíc nových pracovných miest v tomto roku. No do konca pribudlo len 27 nových sociálnych podnikov, v ktorých pracuje v priemere desať až pätnásť ľudí. Ostatné opatrenia vlády boli smerované viac na drahé udržiavanie existujúcich pracovných miest.
V tejto situácii by sa diskusia o minimálnej mzde mohla točiť aj okolo možnosti jej zrušenia. M. Lehuta pripúšťa, že bez minimálnej mzdy by sa vytvárali nové pracovné miesta, ale reálne vplyvy závisia od výšky sociálnych dávok. „Prebrali by efekt určovania hranice, od ktorej sa oplatí pracovať,“ hovorí analytik. No prekážku vidí aj vo vysokom marginálnom zdanení nižšie platených profesií. „Zavedenie skutočného odvodového bonusu na princípe negatívnej dane, nie paškvilu, ktorý máme dnes, by vysoké marginálne zdanenie odbúralo,“ tvrdí M. Lehuta. Vláda nič podobné nechystá.
Súčasných 295,50 eura mesačne pri pohľade cez Kaitzov index (pomer čistej minimálnej mzdy k priemernej) radí Slovensko so 46,46 percenta na prvé miesto medzi krajinami ako Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko či Česko – konkurentmi v boji o nových investorov. Rast o štyri percentá (v hrubom na 307,40 eura) by znamenal posun na štvrté miesto v rámci EÚ. A pre firmu o 16 eur mesačne vyššie náklady na jedného zamestnanca. Či takéto zdraženie práce spôsobí ďalší úbytok pracovných miest alebo výrazne zabráni tvorbe nových, závisí predovšetkým od štruktúry uchádzačov o zamestnanie. Fakt, že každý štvrtý má len základné vzdelanie, dáva za pravdu M. Juskovi, ktorý hovorí, že dôležitosť minimálnej mzdy pri tvorbe nových pracovných miest netreba podceňovať.
No sama osebe, bez ohľadu na jej výšku v budúcom roku, situáciu na trhu práce nezachráni. Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo opakuje mantru o potrebe vytvorenia priaznivejšieho prostredia na podnikanie a investície. „Zo strategického pohľadu je pri lákaní investorov asi šťastnejšie a prezieravejšie sústreďovať sa na firmy a odvetvia, ktoré dokážu produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby sa vôbec nemuseli zaoberať administratívnym dnom pre cenu práce,“ tvrdí.
Zdroj: tab
Foto - Vlado Benko
