Názov „maslo" môžu niesť iba také produkty, ktoré obsahujú 80 až 90 percent mliečneho tuku (v obchodoch nájdete väčšinou 82-percentné), maximálne 16 percent vody a 2 percentá netukovej mliečnej sušiny. Používanie emulgátorov a stabilizátorov je neprípustné. Aj v prípade farbív sú pravidlá nekompromisné, až na jednu výnimku.
Maslo z mlieka kráv, ktoré spásajú pastviny alebo sú kŕmené trávou, má prirodzenú žltú farbu. Tráva totiž obsahuje karotenoidy, ktoré sa koncentrujú v mliečnom tuku. Ak tieto látky v krmive chýbajú, odrazí sa to na bielej farbe masla.
Spotrebitelia sú však zvyknutí natierať si chlieb žltým maslom celoročne, teda aj v zime, keď kravy nemôžu byť vyhnané na pastviny. Výrobcovia vtedy karetonoidy zamiešavajú do smotany alebo ich umelo pridávajú zvieratám do krmiva. Zafarbovanie masla však nie je zaužívané všade v Európe. Napríklad Taliani dávajú prednosť bielej farbe.
Okrem karetonoidov (E 160a) predpisy výrobcom umožňujú pridávať do masla napríklad aj soľ, to však za predpokladu, že sa k tomu priznajú v zložení.
Polotučné maslá
V obchodoch môžete naraziť aj na také maslá, ktoré obsahujú menej ako obvyklých 82 percent mliečneho tuku a pritom neporušujú predpisy. Európska únia povoľuje výrobcom vydávať za maslá aj také produkty, v ktorých tvoria mliečne tuky 39 až 41 percent. Podmienkou je, že na to upozornia viditeľným označením „maslo s polovičným obsahom tuku“ na prednej strane obalu.
Povolené sú aj maslá, ktoré pozostávajú zo 60 až 62 percent mliečneho tuku. Aj tieto druhy musia byť od klasických odlíšené a viditeľne označené ako „maslo s trojštvrtinovým obsahom tuku“.
Zdroj: Lenka Sameková
Zdroj: Lenka Sameková
Produktom s inými množstvami mliečneho tuku názov „maslo“ neprináleží. Výrobcovia ich môžu propagovať ako „mliečne nátierky".
Pozor si treba dať na produkty, ktoré sa dajú s maslom ľahko zameniť. Ide často o zmesi živočíšnych a rastlinných tukov, ktoré tvarom pripomínajú „kockové“ maslá a môžu mýliť aj samotným názvom.
Zdroj: Lenka Sameková
Zdroj: Lenka Sameková
Ako výrobcovia podvádzajú
Pridávanie rastlinných tukov do masla je považované za falšovanie. Výrobcovia vedia byť vynaliezaví a drahý mliečny tuk niekedy nahrádzajú lacnejšími zložkami. Okrem rastlinných tukov si zvyknú pomáhať aj nepovoleným množstvom vody.
Falšovaním mliečneho tuku si pritom koledujú o mastné pokuty. Veterinári sú v tomto smere nekompromisní a firmy trestajú aj za malé odchýlky.
Česká inšpekcia v minulosti pokutovala belgického výrobcu Ets Mathot Sprl za to, že do masiel pod názvom „Máslo“ a privátnou značkou reťazca Tesco „Tesco Value máslo“ pridal o 0,9 percenta viac vody, ako umožňujú predpisy. Slovenskí veterinári zase pár rokov dozadu nachytali poľského výrobcu, ktorý produkt s výraznou vôňou margarínu značky Family vydával neprávom za maslo. Prítomnosť rastlinných tukov preukázali v zložení laboratórne testy.
