Zoznam údajných bielych koní, teda nastrčených osôb, ktoré prepožičajú svoje meno do štatutárnych orgánov firiem, prenikol na verejnosť v roku 2013. Mala ho používať slovenská Finančná správa a jej kriminálny úrad, aby vedeli rozpoznať rizikové subjekty. V databáze bolo vyše 1 200 mien a 3 369 obchodných spoločnosti.

Dovtedy utajený zoznam publikoval web ginn.sk. Pôvodne obsahoval rodné čísla a osobné údaje. Boli v ňom aj podnikatelia, o ktorých nebolo známe, že by mali problémy so zákonom či neplatením daní, advokáti či bývalá pracovníčka daňového úradu.

Finančná správa, ktorú dlhodobo vedie František Imrezce, existenciu zoznamu poprela. Avšak jej kriminálny úrad v stanovisku, ktoré je súčasťou súdneho spisu, priznal, že mená bielych koní majú daniari k dispozícii. „Systém Finančnej správy obsahuje subsystém Biele kone, spravovaný finančným riaditeľstvom,“ uviedol.

Štyria ľudia z registra žalovali štát za to, že poškodil ich práva, keďže sa automaticky stali nedôveryhodní pre obchodných partnerov . Žiadali, aby boli ich mená vymazané a zoznam považujú za nezákonný. Slovenské súdy sa však nevedeli zhodnúť, či Finančná správa postupovala zákonne a či môže zhromažďovať takéto údaje o „bielych koňoch“. Najvyšší súd, ktorý by mal k otázke vydať konečný verdikt, sa preto obrátil na európsky súdny dvor a požiadal ho o stanovisko.

Ako rozhodovali slovenské súdy

Súdny proces už trvá niekoľko rokov. Žalobu podal napríklad podnikateľ Peter Puškár, ktorý v minulosti neúspešne kandidoval vo voľbách za stranu Právo a spravodlivosť. Polícia ho vyšetrovala pre daňové delikty a bol za ne aj súdený obvinený.

Majú pravdu biele kone alebo Imrecze? Rozhoduje Súdny dvor EÚ

Peter Puškár Zdroj: SITA

Senát Najvyššieho súdu na čele s Miroslavom Gavalcom žalobu zamietol z dôvodu, že takzvané biele kone nevyužili opravný prostriedok, ktorým je sťažnosť na Finančnú správu. Ústavný súd však toto rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že mali právo na spravodlivý súdny proces aj bez tohto kroku.

Ďalší senát Najvyššieho súdu na čele so Zuzanou Ďurišovou už riešil, či Finančná správa môže viesť takéto zoznamy aj s osobnými údajmi. A dospel k názoru, že je to v súlade so slovenskou legislatívou. Ústavný súd sa s tým nestotožnil. Aj v tomto prípade vrátil vec na opätovné prerokovanie s tým, že boli porušené práva ľudí, označených za biele kone.

Generálna advokátka v Luxemburgu vo svojom vyjadrení, ktoré je zverejnené na webe, konštatovala, že unijné právo umožňuje, aby bol prístup k súdu podmienený podaním sťažnosti. Dospela tiež k záveru, že legislatíva EÚ v zásade nebráni vedeniu zoznamu takzvaných „bielych koní.“ Avšak iba „pokiaľ bol správca dane touto úlohou poverený na základe zákona, použitie zoznamu je vhodné a nevyhnutné pre účely správy daní a zároveň existuje odôvodnené podozrenie pre zahrnutie konkrétnych osôb na tento zoznam.“

Podľa zákona môže slovenský kriminálny úrad používať informačné systémy finančnej správy, kde sú zhromaždené informácie a osobné údaje o osobách, ktoré porušili daňové predpisy.