Výstup slovenských horolezcov Ivana Fialu a Michala Orolina na 8125 metrov vysoký štít Nanga Parbat v Himalájach sa stal začiatkom obdobia úspechov česko-slovenského horolezectva. Pred nimi nestál na osemtisícovom vrchu žiaden horolezec z bývalého Československa a ani z východnej Európy. Od zdolania Nanga Parbatu, prvej osemtisícovky, na ktorú vyšli horolezci z Československa, uplynulo 11. júla 50 rokov.
Nanga Parbat je najzápadnejším a deviatym najvyšším zo 14 hlavných vrcholov sveta nad 8000 metrov. Jeho názov v preklade z hindčiny znamená Holý vrch. Himalájsku horu volajú aj Kráľ vrchov, a pre svoju ťažkú zdolateľnosť má prezývku tiež "Zabijácka hora". Prvýkrát ju pokoril rakúsky horolezec Herman Buhl 3. júla 1953 a práve na jeho prvovýstup, ktorý trval 17 hodín a vychádzal z Rakiotského údolia, nadviazali slovenskí horolezci.
Písal sa 11. júl 1971, keď o 13. hodine vystúpili na Nanga Parbat Ivan Fiala a Michal Orolin, členovia II. československej himalájskej expedície, ktorú viedol Ivan Gálfy. Úspech expedície z roku 1971 bol vlastne pokus o reparát zdolať Nanga Parbat, ktorú si československí horolezci vybrali ako prvú medzi himalájskymi osemtisícovkami.
Neúspešná expedícia sa uskutočnila v roku 1969 a viedli ju Ivan Gálfy a Ivan Urbanovič. Vyliezť na Nanga Parbat sa však nepodarilo, najvyššou dosiahnutou výškou bolo 6950 metrov.
O dva roky neskôr sa do Himalájí vybrala druhá výprava, ktorú tvorilo osem členov z predošlej expedície. Na čele stál opäť Gálfy a ďalšími členmi boli Arno Puškáš, Ivan Urbanovič, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Miroslav Jaškovský a filmári Miloslav Filip a František Dostál. Zostavu dopĺňali Ivan Dieška, Ivan Fiala, Jozef Psotka, Gejza Haak, Martin Madloň, Michal Orolin, Ľudovít Zahoranský a lekár Bohumír Kosmák.
O vrchol sa mali pokúsiť Orolin, Kriššák, Psotka a Záhoranský. Psotka však dostal horúčku, a tak ho nahradil Ivan Fiala, z ktorého sa napokon stal ťahúň celého náročného výstupu na "Zabijácku horu". Išlo vtedy o celkovo piaty výstup na Nanga Parbat a v poradí druhý výstup od severovýchodu z Rakiotského údolia.
Na vrchol sa napokon 11. júla 1971 dostali Fiala a Orolin, prví horolezci z Československa i z celého vtedajšieho "východného bloku". Fiala priviazal na čakan československú štátnu vlajku, s ktorou si urobili niekoľko vrcholových fotografií. V skalnej trhline objavili vlnené rukavice, ktoré tam zanechal Reinhold Messner, keď spolu so svojim bratom v roku 1970 síce zdolali vrchol Nanga Parbat, ale pri zostupe zahynul Günther Messner.
Fiala a Orolin sa napokon aj za pomoci Zahoranského, ktorý ich čakal v Bancinskej štrbine, dostali o tri dni - 14. júla - do základného tábora.
Messnerove rukavice, ktoré Slováci zobrali a na vrchole namiesto nich nechali karabínu československej výroby, poslúžili tiež ako dôkaz úspechu česko-slovenského horolezectva. Podľa Fialu sa na ich úspech pozerali na "Západe" najskôr podozrievavo, ale keď Messnerovi odovzdal rukavice, tak sa všetky podozrenia vytratili.
