Výstup slovenských horolezcov Ivana Fialu a Michala Orolina na 8125 metrov vysoký štít Nanga Parbat v Himalájach sa stal začiatkom obdobia úspechov česko-slovenského horolezectva. Pred nimi nestál na osemtisícovom vrchu žiaden horolezec z bývalého Československa a ani z východnej Európy. Od zdolania Nanga Parbatu, prvej osemtisícovky, na ktorú vyšli horolezci z Československa, uplynulo 11. júla 50 rokov.

Nanga Parbat je najzápadnejším a deviatym najvyšším zo 14 hlavných vrcholov sveta nad 8000 metrov. Jeho názov v preklade z hindčiny znamená Holý vrch. Himalájsku horu volajú aj Kráľ vrchov, a pre svoju ťažkú zdolateľnosť má prezývku tiež "Zabijácka hora". Prvýkrát ju pokoril rakúsky horolezec Herman Buhl 3. júla 1953 a práve na jeho prvovýstup, ktorý trval 17 hodín a vychádzal z Rakiotského údolia, nadviazali slovenskí horolezci.

Písal sa 11. júl 1971, keď o 13. hodine vystúpili na Nanga Parbat Ivan Fiala a Michal Orolin, členovia II. československej himalájskej expedície, ktorú viedol Ivan Gálfy. Úspech expedície z roku 1971 bol vlastne pokus o reparát zdolať Nanga Parbat, ktorú si československí horolezci vybrali ako prvú medzi himalájskymi osemtisícovkami.

Neúspešná expedícia sa uskutočnila v roku 1969 a viedli ju Ivan Gálfy a Ivan Urbanovič. Vyliezť na Nanga Parbat sa však nepodarilo, najvyššou dosiahnutou výškou bolo 6950 metrov.

O dva roky neskôr sa do Himalájí vybrala druhá výprava, ktorú tvorilo osem členov z predošlej expedície. Na čele stál opäť Gálfy a ďalšími členmi boli Arno Puškáš, Ivan Urbanovič, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Miroslav Jaškovský a filmári Miloslav Filip a František Dostál. Zostavu dopĺňali Ivan Dieška, Ivan Fiala, Jozef Psotka, Gejza Haak, Martin Madloň, Michal Orolin, Ľudovít Zahoranský a lekár Bohumír Kosmák.

O vrchol sa mali pokúsiť Orolin, Kriššák, Psotka a Záhoranský. Psotka však dostal horúčku, a tak ho nahradil Ivan Fiala, z ktorého sa napokon stal ťahúň celého náročného výstupu na "Zabijácku horu". Išlo vtedy o celkovo piaty výstup na Nanga Parbat a v poradí druhý výstup od severovýchodu z Rakiotského údolia.

Na vrchol sa napokon 11. júla 1971 dostali Fiala a Orolin, prví horolezci z Československa i z celého vtedajšieho "východného bloku". Fiala priviazal na čakan československú štátnu vlajku, s ktorou si urobili niekoľko vrcholových fotografií. V skalnej trhline objavili vlnené rukavice, ktoré tam zanechal Reinhold Messner, keď spolu so svojim bratom v roku 1970 síce zdolali vrchol Nanga Parbat, ale pri zostupe zahynul Günther Messner.

Fiala a Orolin sa napokon aj za pomoci Zahoranského, ktorý ich čakal v Bancinskej štrbine, dostali o tri dni - 14. júla - do základného tábora.

Messnerove rukavice, ktoré Slováci zobrali a na vrchole namiesto nich nechali karabínu československej výroby, poslúžili tiež ako dôkaz úspechu česko-slovenského horolezectva. Podľa Fialu sa na ich úspech pozerali na "Západe" najskôr podozrievavo, ale keď Messnerovi odovzdal rukavice, tak sa všetky podozrenia vytratili.

archívna snímka známy taliansky horolezec Karl Unterkircher pád zrútenie ¾adovec trhlina výstup himalájsky štít Nanga Parbat Kašmír nehoda nešastie
Zdroj: TASR