Otto Berger mal vždy rád dostihy. Keď ako vedúci Katedry elektroenergetiky Slovenskej technickej univerzity pred rokmi hosťoval na univerzite v Karlsruhe, zvyčajne cez víkend zašiel do neďalekého Baden-Badenu na preteky. Tam pričuchol k tipovaniu, ktorému sa z času na čas venoval aj po návrate na Slovensko.
Keď začal stávkovať, ešte všetko prebiehalo ručne. Stávky sa zapisovali cez kopirák, večer ich v stávkovej kancelárii kontrolovali a ručne triedili. No O. Berger bol presvedčený, že pomocou výpočtovej techniky sa to dá robiť rýchlejšie a lepšie. Rozhodol sa preto využiť svoje teoretické znalosti v praxi a v roku 1991 so spoločníkmi otvoril prvú stávkovú kanceláriu Niké (vedenie firmy v tom čase sídlilo v pivnici pod ňou).
Dnes je Niké najväčším bookmakerom na slovenskom trhu. Má sedemsto pobočiek, vlaňajšie tržby presiahli dve a pol miliardy korún. O. Berger, ktorý kvôli biznisu z univerzity odišiel, trávi voľný čas na golfovom ihrisku v Španielsku.
- NEPREHLIADNITE:
- 113246>Hráčov lákajú krčmy i obchodné centrá
Pesničkári a futbalisti
Príbeh O. Bergera nie je ojedinelý. Hazardné hry sa netradičnými cestami k podnikateľským úspechom doslova hmýria. Vôbec prvú súkromnú stávkovú kanceláriu na území niekdajšieho Česko-Slovenska otvoril v deň Sviatku práce 1. mája 1990 pesničkový textár Michal Horáček.
Jeho Fortuna sa postupne rozrastala, koncom roka 2004 mala iba v Česku pol tisícky stávkových kancelárií, expandovala na Slovensko a do Poľska. Vtedy ju M. Horáček a jeho spoločníci predali private equity skupine Penta. Kúpnu cenu síce nezverejnili, no podľa médií sa pohybovala od dvoch do 2,5 miliardy českých korún.
Začiatkom 90. rokov oslovil biznis v hazarde aj žilinského futbalistu Milana Šmehýla. O podnikaní neuvažoval, až kým sa v drese jedného rakúskeho tímu nezranil. A keďže šport a tipovanie sú nerozlučne späté, so spoločníkmi si založil stávkovú kanceláriu Formula a cez ďalšiu firmu Vix rozbehol podnik s výhernými prístrojmi.
Neskôr sa s oboma biznismi rozlúčil, aby znovu začal vo firme Doxx. Pod rovnakou značkou pôsobí v brandži so stravnými lístkami a prevádzkuje i štvorhviezdičkový žilinský hotel Dubná Skala. Vlani Doxx predal kamenné stávkové kancelárie českému Tipsportu a rozbehol internetové stávkovanie.
Speňažiť šťastie...
Hoci 90. roky sú dávno preč, trh hazardu na Slovensku má stále dobré vyhliadky. Vlani ľudia do rôznych hier vložili vyše 43 miliárd korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,5 miliardy viac. Najobľúbenejšie sú výherné prístroje a elektronické rulety, do ktorých smerovali takmer dve tretiny vkladov. V slovenských krčmách a reštauráciách, herniach a kasínach sa takýchto strojov nachádza 18,5 tisíca.
Hovorí sa, že pri výherných automatoch je výhra otázkou náhody a šťastia. Rovnako ako pri číselných lotériách. Na tie hazardérov láka štátny Tipos, ktorý na ne má monopol. Vlani na lotérie prijal vklady za viac ako tri miliardy korún. V tomto roku to bude výrazne viac, už len pre horúčkovité stávkovanie v hre Loto. Napriek malej šanci uhádnuť správne čísla padla v septembri rekordná výhra – 101 miliónov korún – a krátko nato ďalšia: 86 miliónov.
... alebo rozum
Z celkom iného súdka sú kurzové stávky na športové zápasy. Úspech v nich závisí najmä od informácií, ktoré hráči vedia získať. Počnúc ľahko dostupnými minulými výsledkami, zraneniami či červenými kartami hráčov. Až po zákulisné, napríklad ako športovci vychádzajú s trénerom. „Najjednoduchšie sa mužstvo zbaví trénera, ak prehráva,“ vysvetľuje O. Berger.
Slováci sú vraj informovaní dobre. „Keď porovnávame výhernosť kurzových stávok v zahraničí, slovenské kancelárie sú na tom horšie,“ tvrdí generálny riaditeľ Niké a šéf Asociácie spoločností prevádzkujúcich kurzové stávky. Možno preto, uvažuje O. Berger, že v krajinách s vyššou životnou úrovňou ľudia ľahšie púšťajú eurá.
Konkrétne vlani sa tipujúcim na Slovensku – vo všeobecnosti – darilo. Výhry medziročne narástli rýchlejšie ako vklady, takmer o 80 miliónov korún. No nie je to trvalý trend, rok predtým bola dynamika vkladov a výhier opačná.
Celkovo ľudia v uplynulom roku na kurzové stávky minuli necelých deväť miliárd. Tri štvrtiny vkladov prijala trojica lídrov – Niké, Formula-tip a Fortuna. Zvyšok si rozdelila desiatka ostatných kancelárií.
Ťažká expanzia
V porovnaní s okolitými krajinami je slovenská legislatíva k hazardu celkom zhovievavá. Minimálne v kurzových stávkach. V Maďarsku má na ne monopol štátna firma. V Česku zákon zakazuje, aby licenciu na kurzové stávky získala zahraničná firma alebo spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou. Povolené nie je ani prijímanie stávok cez internet. Poľsku ide legislatíva ešte ďalej. Mimo zákona stavia aj online stávkarov. A zahraničný subjekt nemôže mať majoritu v domácej stávkovej kancelárii.
Pravda, zákaz týkajúci sa majetkovej účasti sa dá obísť. „I keď s veľkým rizikom,“ hovorí manažér jednej stávkovej kancelárie, ktorý nechce byť menovaný. Jeho firma takto dávnejšie skúsila vstúpiť na poľský trh. Formálne ako majiteľ vystupoval tamojší obchodný partner – poľský občan. No jedného dňa sa rozhodol ísť vlastnou cestou: „A nám neostalo nič iné, ako súdnou cestou vymáhať vložené investície.“
Strasti minoritného akcionára si v Poľsku vyskúšal český Tipsport, keď kúpil podiel v stávkovej spoločnosti Mega-typ, teraz už Tipsport PL. Na riadenie spoločnosti to nestačí, uznáva hovorca Lubomír Ježek: „Chceli by sme využiť svoje know-how a zabezpečiť rýchlejší rozvoj poľského Tipsportu, no keďže nie sme väčšinový akcionár, je to problém.“ A dodáva, že hľadajú spôsoby, ako možno vplyv zväčšiť. Napríklad dohodou o dosadení českých manažérov do vedenia firmy.
Pente rieši zákonné obmedzenia fakt, že jej stávkové firmy v Česku, na Slovensku a v Poľsku nepatria pod jednu materskú spoločnosť. Podľa generálneho riaditeľa Fortuny Martina Todta tvoria len neformálny holding. V poľskej stávkovej kancelárii, v spoločnosti Profesjonal, vlastní Penta tretinový podiel a manažérsky ju ovláda.
Jalové zákazy
Na Slovensku môže zahraničný kapitál v hazardných hrách pôsobiť bez obmedzení. Výnimkou je monopol Tiposu na internetové a číselné hry. Pričom zákon za internetové hry nepovažuje prijímanie informácií súvisiacich s prevádzkovaním hazardných hier cez web. Inými slovami, je nelegálne prevádzkovať internetové stávkové kancelárie a kasína. Držitelia licencie na kurzové stávky však môžu zákazníkom ponúknuť tipovanie cez internet. Zakázaná je aj reklama na hry bez licencie, teda napríklad na zahraničné stávkové kancelárie a kasína.
Oba zákazy viaceré zahraničné firmy evidentne porušujú. Napríklad internetová kancelária bwin.com má slovenskú verziu stránky a inzeruje na slovenských internetových stránkach, no reálny postih jej – a ani webom zobrazujúcim jej reklamu – nehrozí. A tak môže veselo vítať zákazníkov zo Slovenska. Kvôli úplnosti, aj v iných krajinách, napríklad v Česku, je situácia podobná.
V prospech Slovenska v porovnaní so susedmi hrá aj odvodové zaťaženie, pripomína M. Todt. Z kurzových stávok musia kancelárie odvádzať do štátnej kasy a rozpočtu obcí dokopy päť percent z prijatých vkladov. V Česku sú odvody porovnateľné, hoci majú inú štruktúru. V Poľsku sú dvakrát vyššie.
Formula dojazdila
V tomto roku ponúkol slovenský trh hazardu ďalšiu príležitosť. Bol ňou pád druhej najväčšej stávkovej spoločnosti Formula-tip. Pravda, medzi ľuďmi z brandže to až takým veľkým prekvapením nebolo.
Viacerí tušili, že niečo nie je v poriadku. Jej zisk bol v porovnaní s ostatnými firmami v sektore oveľa nižší. Napríklad vlani mala vklady takmer o 150 miliónov nižšie ako Niké, no na výhrach vyplatila viac o dvesto miliónov. Aj daňové orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad spoločnosťami prevádzkujúcimi hazardné hry, si všimli podozrivý rozdiel v ziskoch. No o podvodoch nevedeli.
Pri kontrolách bolo všetko v poriadku. Formula-tip z vkladov riadne platila odvody a dodržiavala termíny, vysvetľuje riaditeľ odboru štátneho dozoru daňového riaditeľstva Marián Gašparec. Daniari sa o podozreniach z podvodov dozvedeli až od polície. Podľa nej sa viacerí konatelia, spoločníci a zamestnanci firmy obohatili falšovaním tiketov najmenej o 17 miliónov korún (TREND 28/2007).
Na základe zistení polície preto daňové riaditeľstvo v apríli pozastavilo činnosť stávkovej kancelárie. Keďže Formula-tip pozastavenie prevádzkovania nerešpektovala a stávky prijímala naďalej, daniari požiadali rezort financií o odňatie licencie. Ten im v júli vyhovel, no firma sa proti rozhodnutiu odvolala. Konateľka Ingrid Jablonická sa o tom s TRENDOM nechcela rozprávať, kým ministerstvo financií nerozhodne o odvolaní.
Z trhu stávkových kancelárií okrem Formula-tipu v tomto roku odišli dve ďalšie menšie spoločnosti. Vypadla Tutovka, ktorá poriadne neplatila odvody a ministerstvo jej odňalo licenciu. Ku koncu septembra končí Tipkurz - dcéra Tiposu.
Ostávajúci konkurenti získali nový priestor na rast. „Pred pádom Formula-tipu sme mali pocit, že nie je ďalší priestor na rozvoj pobočkovej siete. A že trh je nasýtený podobne ako v Česku,“ hovorí šéf Fortuny M. Todt.
Väčšinu uvoľnených kancelárií si firmy už rozdelili. Najviac ich získala Niké a Fortuna. Niké prevzala i niektorých zamestnancov Formula-tipu.
Podnikanie z Malty
Úplne inou cestou sa rozhodol vydať Doxx. Kamenné stávkové kancelárie predal českému Tipsportu a otvoril internetovú kanceláriu Doxxbet. „Dnes tipovanie v kamenných pobočkách tvorí 80 percent stávok a internetové zvyšok,“ odhaduje M. Šmehýl. O desať rokov to podľa neho bude naopak.
Slovenskú stránku online stávkovej kancelárie prevádzkuje Doxx na základe licencie od ministerstva financií. Zahraničnú verziu v angličtine, češtine a poľštine na základe licencie z Malty, na základe ktorej pôsobia napríklad aj ďalší zahraniční online hráči Expekt a Unibet. V budúcnosti chce ponúkať aj kasínové hry.
Na Malte bude Doxx platiť odvody z prijatých stávok len vo výške pol percenta. Desatinu z toho, čo na Slovensku. Ostane mu viac peňazí na vývoj softvéru a marketing. Doxx si teda osvojil stratégiu zahraničných internetových konkurentov. Rovnako ako oni si nie celkom jednoznačnú legislatívu EÚ vykladá tak, že na prevádzkovanie internetových hier vo všetkých krajinách únie mu stačí licencia vydaná v jednom členskom štáte.
Ilustračné foto – Maňo Štrauch
