Drevo nie je materiál, ktorý by rástol podľa normy. Jeho výhrevnosť, hmotnosť v danom objeme a ďalšie vlastnosti sa môžu líšiť doslova od stromu k stromu.
Môžeš naraziť na to, že v sezóne síce dostaneš drevo suché, ale nebude sušené, len napílené zo suchého stromu. Je to síce lepšie, ako drevo zo živého stromu, ale ideálne to nie je. Preto sa na to radšej vopred opýtaj.
Ideálne je drevo sušiť jeden - dva roky na mieste s dobrým vetraním. Vtedy dosiahne ideálnu suchosť. Podľa niektorých zdrojov dlhšie skladované drevo začne degradovať. Keď sa tak dívam na historické krovy, ktoré po storočiach stále plnia svoju funkciu, mám o tejto teórii isté pochybnosti.
Čerstvo spílené drevo má vlhkosť okolo 50 percent. Znamená to, že polovicu jeho hmotnosti tvorí voda. Za rok prirodzeného sušenia stratí asi 20 percent hmotnosti. Dva roky sú teda čas, ktorý palivové drevo potrebuje, aby sa dostalo do ideálneho stavu, to znamená do 10 percent obsahu vody.
Drevo s nízkou vlhkosťou horí lepšie ako čestvo napílené mokré polená, nedymí (nevyparuje sa z neho voda) a tvorí málo popola. Má vyššiu výhrevnosť, pretože pri horení nemusí míňať energiu na vyparovanie vody zo seba samého.
Objem je základ
Hoci drevo nerastie podľa normy, sú isté hodnoty, ktoré sa dajú považovať za konštantné. Drevo sa bežne predáva v jednotkách, ktoré človeku odchovanému na plynovom kúrení nič nehovoria. A keďže omyl v prepočte môže mať vážny negatívny finančný efekt, povieme si o nich niečo viac.
- Tona je odvážené množstvo dreva vážiace presne 1000 kilogramov. Nič viac a nič menej.
- Plnometer alebo aj meter kubický či kubík. Kocka s hranou dlhou 1 meter plná dreva, bez akýchkoľvek prázdnych miest. Teoreticky sa dá odpíliť z gigantického stromu alebo poskladať z presných hranolov. Zo štiepaného palivového dreva takú kocku neposkladá ani kúzelník. Ide teda o čisto teoretickú hodnotu.
- Priestorový meter alebo priestorový meter rovnaný. Opäť metrová kocka ukladaného dreva, ktorej cena počíta s fyzickou realitou - že štiepané drevo sa nedá naukladať bez vzduchových medzier. Zvyčajne obsahuje 0,6 až 0,75 plnometra.
- Priestorový sypaný meter. Pre dodávateľov palivového dreva je jednoduchšie naštiepané drevo nasypať do kontajnera a ten odviezť k zákazníkovi, ako drevo ukladať na palety do rovnaných priestorových metrov. Preto vznikla táto jednotka. Dreva v nej bude menej ako v priestorovom metri rovnanom.
Samozrejme, realita je veľmi zložitá záležitosť. Tak napríklad 2,5 až 3 priestorové sypané metre dreva majú v sebe toľko vzduchu, že s prihliadnutím na hmotnosť môže ísť len o kubík alebo ešte menej drevnej hmoty. Zaujímavé prepočty objemov nájdeš napríklad na tejto stránke.
Zdroj: pixabay / geralt / CC0
Výhrevnosť
Výhrevnosť závisí od druhu a vlhkosti, či skôr suchosti dreva. A keďže žiadne drevo nie je úplne normované (už to píšem tretíkrát), čo zdroj a tabuľka, to iné hodnoty výhrevnosti.
Ako zdroj tabuľku, ktorá obsahuje dostatočný počet druhov dreva, ráta s vlhkosťou 25 percent (realita pri nákupe štiepaného a istý čas skladovaného palivového dreva) a výhrevnosť prepočítanú na priestorový meter.
| Výhrevnosť rôznych druhov dreva | |||
| Druh dreva | Objemová hmotnosť pri vlhkosti 25% (kg/prm) | Výhrevnosť pri vlhkosti 25% (MJ/kg) | Výhrevnosť pri vlhkosti 25% (MJ/prm) |
| Smrek | 415 | 13,1 | 5 440 |
| Jedľa | 415 | 14,0 | 5 800 |
| Borovica | 495 | 13,0 | 6 730 |
| Topoľ | 360 | 12,3 | 4 440 |
| Jelša | 430 | 12,9 | 5 550 |
| Vŕba | 450 | 12,8 | 5 740 |
| Breza | 525 | 13,5 | 7 100 |
| Jaseň | 585 | 12,7 | 7 450 |
| Buk | 585 | 12,5 | 7 320 |
| Dub | 565 | 13,2 | 7 430 |
| Hrab | 610 | 12,1 | 7 400 |
| Agát | 630 | 12,7 | 8 030 |
| Prameň: Bautechnik.sk | |||
Lisovaný odpad
Áno, na energiu sa dá premeniť aj drevný odpad. Zlisovaný sa nazýva brikety alebo pelety. Jedny aj druhé môžu byť rôznych tvarov. Pelety sú menšie (zhruba ako psie granule) a špeciálne pece so zásobníkmi môžu vďaka nim fungovať aj v plne automatickom režime, podobne ako plynové pece.
Trochu mi nejde do hlavy cenový rozdiel, pretože brikety aj pelety sú výrazne drahšie ako „ušľachtilé” drevo, hoci sú vyrobené z odpadu. Chápem, že peletovací lis treba zaplatiť, ale o isté platí aj o štiepačke dreva.
Pohodlnosť obsluhy, vyššia výhrevnosť alebo balenie v plastovom obale nie sú až také výhody, aby som za ne vyplatil výrazne vyššiu sumu.
Ceny
Priestorový meter napíleného a naštiepaného tvrdého dreva sa dá kúpiť za 45 až 60 eur, ihličnaté sa dá zohnať aj za 33 eur vrátane dovozu.
Brikety sú výrazne drahšie, najlacnejšie ponuky sa pohybujú okolo 175 eur za tonu. U peliet je to ešte horšie, cenu nižšiu ako 210 eur za tonu zoženieš asi ťažko.
Že miešam hrušky s jablkami, teda metre s tonami? Nevadí, tu je prepočet ceny na kilogram a megajoul:
| Ceny rôznych druhov paliva prepočítané na kilogram a megajoul | |||
| Palivo | Výhrevnosť (MJ/kg) | Cena za kg (€) | Cena za MJ (€) |
| Borovica | 13,6 | 0,06670 | 0,0049 |
| Buk | 12,5 | 0,0769 | 0,0062 |
| Brikety | 19,0 | 0,1750 | 0,0092 |
| Pelety | 19,0 | 0,2100 | 0,0111 |
| Prameň: cenový prieskum a prepočty autora | |||
Zlisovaná odpadová surovina je teda v prepočte na megajoul dvakrát drahšia ako naštiepané palivové drevo.
Čo je na čo dobré
Ihličnaté drevá (tzv. mäkotina) sú ľahšie, ľahšie spracovateľné a horia rýchlejšie. Ak potrebuješ rýchlo vyhriať chalupu, je to lepšia voľba ako buk. Ak chceš v noci menej často vstávať a nechceš to riešiť akumulačnou nádržou ku kotlu či akumulačnou pecou, vyber si tvrdé drevo, najlepšie agát.
Ak sa rozhodneš pre moderné eko palivo - čiže brikety, tiež si môžeš vybrať z viacerých možností. Brikety s dierou („rúry”) sú vhodné na rýchle vykurovanie, plné zasa na dlhodobé prikladanie. Dajú sa zohnať aj špeciálne „nočné” brikety, ktoré v peci vydržia tlieť od večera do rána.
Samozrejme, kúrenie je veda a úspory záležia nielen od ceny suroviny, ale aj od izolácií, stavu vykurovacej sústavy, účinnosti kotla a tisícky ďalších premenných.
