Ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci orgán pre čerpanie eurofondov z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) by malo do konca decembra s krajmi a krajskými mestami podpísať zmluvy o delegovaní právomocí, v rámci ktorých budú môcť prijímať žiadosti o peniaze a kontrolovať a monitorovať projekty.

Či však ministerstvo podpíše zmluvu aj s Kotlebovým krajom, je otázne. Už vo februári premiér verejne vyhlásil, že neexistuje žiadna komunikácia, že župan neprejavuje žiadny záujem o eurofondy, čím mimoriadne poškodzuje Banskobystrický samosprávny kraj.

Kraj nelegálne zamestnával

A pred dvoma týždňami sa udiala jedna zásadná vec. Národný inšpektorát práce (NIP) podľa hovorkyne Slavěny Vorobelovej v odvolacom konaní definitívne potvrdil, že BBSK v minulosti porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

NIP nezverejňuje podrobnosti rozhodnutia, podľa informácií TRENDU sa však týka jedného z členov ochranky, ktorá sprevádzala predsedu BBSK na výjazdovom zasadnutí zastupiteľstva v januári minulého roka v Jelšave. Ak subjekt tento zákaz poruší, o eurofondy žiadať nemôže a taktiež nemá tri roky nárok čerpať štátnu pomoc.

Odborníci na eurofondy krútia hlavami. Podľa experta na eurofondy Jána Rudolfa je BBSK prvou takouto významnou verejnou inštitúciou, ktorá príde o možnosť čerpať eurofondy pre nelegálne zamestnávanie.

Z eurofondov chceli 135 miliónov

Banskobystrický samosprávny kraj plánoval z posledného veľkého balíka europeňazí smerujúcich do regiónov najbližších päť rokov čerpať 135 miliónov eur predovšetkým na opravy ciest a zlepšenie fungovania verejných inštitúcií. Kým je v registri subjektov, ktoré zákaz porušili, ako žiadateľ nedostane nič. Na súd preto podal žalobu, ktorou žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia NIP. Nič to však zatiaľ nemení na tom, že v registri zostáva.

Riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík pre TRENDUnapísal, že čerpanie eurofondov rozhodnutím NIP nie je ohrozené, lebo pri pripravovaných projektových zámeroch je BBSK prijímateľom len v malej časti projektov a väčšinou sú prijímateľmi inštitúcie.

Ak však chce byť subjekt prijímateľom európskych peňazí, musí byť oprávnený o ne žiadať. Kto presne bude môcť žiadať o peniaze z IROPu, určí až ministerstvo pôdohospodárstva vo výzvach k tomuto operačnému programu, ktoré plánuje zverejniť zrejme najneskôr začiatkom budúceho roka.

Podľa skúseností z minulých programových období bude však môcť pri mnohých projektoch žiadať peniaze iba zriaďovateľ či vlastník hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým je v tomto prípade samosprávny kraj, a nie inštitúcie ním zriadené na to, aby tento majetok spravovali.

Niektorí odborníci na eurofondy si z minulosti spomínajú aj na prípady, keď subjekt mohol čerpať eurofondy na majetok, ktorý nemal vo vlastníctve, ale v dlhodobom prenájme, išlo napríklad o cirkevné budovy škôl, ktoré malo mesto v dlhodobom nájme, takýchto prípadov však nebolo veľa a existovala všeobecná vôľa žiadateľovi pomôcť. Po februárových výrokoch premiéra však od vlády smerom k Banskobystrickému samosprávnemu kraju zrejme pri čerpaní eurofondov ústretovosť očakávať nemožno.

Eurofondy na to, čo vlastníte

Expert na eurofondy Ján Rudolf povedal, že peniaze z eurofondov možno žiadať iba na to, čo má žiadateľ vo vlastníctve alebo v dlhodobom prenájme. Ak teda pôjde o rekonštrukciu ciest 2. a 3. triedy, o peniaze môže žiadať iba kraj. Práve na dopravu plánoval BBSK čerpať najväčší 53-miliónový balík z IROPu.

Ľudia v Banskobystrickom samosprávnom kraji teda zrejme na cesty nedostanú nič. Šéf Kotlebovho úradu Milan Uhrík už na doplňujúce otázky TRENDU, kto bude žiadateľom pri projektoch na rekonštrukcie ciest, neodpovedal.

BBSK svoje priority pri čerpaní peňazí z IROPu pre nadchádzajúce programové obdobie zhrnul v Regionálnej integrovanej územnej stratégii (RIUS), ktorú v týchto dňoch posudzuje ministerstvo pôdohospodárstva. Musel ich skoordinovať s mestom Banská Bystrica a obcami.

BBSK chcel celkovo čerpať približne 135 miliónov eur. Napríklad plánoval čerpať 53 miliónov eur na dopravu, pričom najväčšia časť 41 miliónov mala ísť na zlepšenie stavu ciest, zvyšok na cyklotrasy a do verejnej osobnej dopravy. Ďalších 52,5 milióna plánoval kraj na zlepšenie verejných služieb v sociálnej oblasti, modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry, školstva. Na zlepšenie kvality životného prostredia v regióne chcel získať 30 miliónov eur, predovšetkým na zlepšenie zásobovania pitnou vodou, zlepšenie kanalizačnej siete a zeleň v mestách.

Odvolajú predsedu?

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja je verejným činiteľom a podľa premiéra Fica nečinnosťou pri eurofondoch poškodzuje Banskobystrický samosprávny kraj. Podľa právnika Pavla Nechalu, ktorý spolupracuje s Transparency International, je situácia pri nečerpaní eurofondov dostatočne vážnou na to, aby mohlo zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja samé vyhlásiť referendum o odvolaní predsedu.

Je to jedna z možností, ktorú mu dáva zákon, ak zváži, že činnosťou župana vznikajú vážne nedostatky v správe samosprávneho kraja. Okrem toho ešte možno župana odvolať, ak o to petíciou požiada aspoň 30 percent oprávnených voličov alebo župan nevykonáva funkciu viac ako šesť mesiacov.

P. Nechala však upozorňuje, že treba zvážiť aj vysoké kvórum na platnosť referenda. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.

Poslanci banskobystrickej VÚC-ky sú z mnohých krokov svojho župana frustrovaní. Trestné oznámenia, ktoré na predsedu podali, im prokuratúra zamietla. Podľa člena klubu Smer-KDH Ladislava Topoľského už v klube o možnosti vyhlásiť referendum o odvolaní predsedu neoficiálne hovorili, zatiaľ však neprijali oficiálne stanovisko.

To by podľa L. Topoľského mala za klub verejne prezentovať predsedníčka Ľubica Laššáková, s ktorou sa však Trendu opakovane nepodarilo spojiť. Podľa L. Topoľského sú však mnohí poslanci kraja myšlienke referenda o odvolaní predsedu naklonení.