Investovať do hypotekárnych záložných listov (HZL) alebo slovenských dlhopisov (nie štátnych) bude pre bežných investorov už tento rok komplikovanejšie ako doteraz. Dosiahnutý výnos z ich držby do termínu splatnosti alebo z pravidelne vyplácaných kupónov si budú musieť zdaniť sami cez daňové priznanie. Doteraz to za ne robili emitenti týchto cenných papierov, zväčša banky, cez zrážkovú daň. Investorom tak už vyplácali čistý výnos po zdanení.
Novelu zákona o dani z príjmu, ktorá zmenu zavádza, schválili v stredu poslanci parlamentu cez novelu colného zákona.
„Z pohľadu klientov – fyzických osôb by takáto dodatočná povinnosť, týkajúca sa investície do HZL, predstavovala konkurenčnú nevýhodu oproti ostatným produktom, čím by došlo k zhoršeniu situácie na trhu, čo by sa prejavilo v zníženej ponuke hypotekárnych úverov,“ zhodnotila zmenu Monika Kuhajdová, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.
Asociácia zároveň upozornila na neštandardne rýchlu zmenu, keď sa zdaňovanie dlhových cenných papierov do novely colného zákona dostalo len v závere minulého týždňa. „Takáto zásadná novela zákona o dani z príjmov by mala byť predmetom diskusie dotknutých subjektov v rámci štandardného pripomienkového konania. Riziko vidíme aj v tom, že vďaka nepriamemu spôsobu novelizácie neboli preskúmané vplyvy, dopady a riziká navrhovaných zmien,“ zdôraznila M. Kuhajdová.
Pritom zmena zdaňovania môže mať negatívny vplyv na rozpočet, pretože zrážková daň sa zrážala automaticky vo výške 19 percent. Všeobecne je tento spôsob zdaňovania považovaný za veľmi efektívny a prináša príjmy rozpočtu priebežne. Zatiaľ čo po novom si majitelia slovenských HZL aj dlhopisov majú daň vysporiadať cez daňové priznanie, teda po skončení zdaňovacieho obdobia.
Hlavne ľuďom s vyššími príjmami hrozí, že ich výnosy z investovania, považované za kapitálové príjmy, vynesú do vyššieho pásma dane, kde už pre fyzické osoby od začiatku tohto roka platí sadzba 25 percent. Zasahuje ľudí, ktorých daňový základ mesačne presiahne 2 866 eur, čo zodpovedá u zamestnancov hrubej mzde 3 311 eur. Rastú tam preto dôvody na optimalizáciu daňového priznania.
Samozdanenie sa pritom bude týkať už aj aktuálnych vlastníkov uvedených cenných papierov, nielen tých, ktorí ešte len plánujú investovať.
Ministerstvo financií návrhom sledovalo vyrovnanie podmienok zdaňovania pre domáce dlhové cenné papiere, akými sú okrem HZL a firemných, aj bankových, dlhopisov aj slovenské štátne dlhopisy. Tie sa už od januára tohto roka viac nezdaňujú zrážkou, ale cez daňové priznania.
„Zdaňovanie zrážkou u dlhových cenných papierov bolo pre domáceho emitenta administratívne náročné, keď napríklad pri zahraničných investoroch musel pred zrazením dane najskôr identifikovať všetkých investorov,“ odôvodnil návrh hovorca rezortu Radko Kuruc. Podnet na zmenu dostali financmajstri od daňových úradníkov.
Kto sa na nadmernú záťaž u daniarov sťažoval, je otázne. Pretože najväčšie domáce banky aj tak budú zrážkovú daň vysporiadavať desaťtisícom vkladateľov. A HZL a bankové dlhopisy vydávajú najmä pre domácich klientov. Okrem nich cez banky z vlastnej skupiny korporátne dlhopisy vo väčšom predávajú na Slovensku len dve finančné skupiny J&T a Penta. Iné väčšie dlhopisové emisie na Slovensku za posledné obdobie neboli.
Zdroj: SITA / Jozef Jakubčo
Miniester financií Peter Kažimír
Ilustračné foto - SITA / Jozef Jakubčo
