Kam potečú eurofondy

Prílev peňazí zo štrukturálnych fondov sa v nadchádzajúcich siedmich rokoch zintenzívni. Kým doteraz Slovensko získavalo z Európskej únie päťdesiat miliárd korún ročne, po novom to bude trikrát viac.

To, čo slovenskí politici po decembrovej bitke o finančnú perspektívu únie označovali za úspech, predstavuje aj veľkú zodpovednosť. Nastavenie priorít bude pre štát záväzné.

„Je preto dôležité nájsť správny mix oblastí a rozdelenia peňazí,“ vysvetľuje koordinátorka prípravy Národného strategického referenčného rámca Ľubica Sabadošová.

Práve tento materiál, ktorý by mala do konca marca schváliť vláda, povie, kam a v akej miere eurofondy do roku 2013 potečú.

Najnáročnejšie projekty.

Čo v najbližších siedmich rokov budú prioritné oblasti pre „slovenské“ eurofondy, v tom jasno je. Ako sa celý balík rozdelí, to zatiaľ nie. Návrhy majú ministerstvá pripraviť v najbližších týždňoch.

Podľa výsledkov doterajších rokovaní medzi rezortmi by najviac peňazí z Bruselu mali získať infraštruktúrne projekty. Rozširovanie a modernizácia cestnej a železničnej siete, ale aj ekológia, obnova školských a úradných budov by mali dostať viac ako polovicu z desiatich miliárd eur.

„Ide o indikatívne rozdelenie. Definitívne čísla budú výsledkom rokovaní v najbližších týždňoch,“ upozorňuje L. Sabadošová. Aj podľa nej sa dá očakávať, že výraznejšie presuny medzi jednotlivými prioritami nenastanú.

O najväčší balík, cez tri miliardy eur, sa uchádza dopravná infraštruktúra. Výstavba diaľnic či modernizácia železničných koridorov patrí k finančne najnáročnejším projektom.

„Je preto pravdepodobné, že aj v konečnom rozdelení získajú značnú časť prostriedkov,“ pripúšťa L. Sabadošová. Skrátka by nemali obísť ani sektory, ktoré si zo štrukturálnych fondov zatiaľ veľmi neuhryzli. Myslelo sa aj na vedu a výskum, informatizáciu spoločnosti či nové technológie pre zdravotníctvo.

Pod jednou strechou.

Niektorým ministerstvám prekáža, že európske peniaze pre ten istý sektor majú spravovať viaceré rezorty. Tento neuralgický bod nie je novinka, ale je oveľa citlivejší, lebo od budúceho roka pôjde v eurofondoch o viac peňazí. Napríklad rekonštrukcie zdravotníckych zariadení zastreší ministerstvo výstavby.

Ľ. Sabadošová: Najviac peňazí z eurofondov pôjde zrejme na diaľnice a železnice.

Pre úplnosť, konkrétne projekty majú posudzovať, a teda aj peniaze pre ne prideľovať, novovytvorené agentúry v spolupráci s vyššími územnými celkami a samosprávou. Na druhej strane, modernizácia zdravotníctva vrátane nákupu nových prístrojov či rozvoj systémov kvality budú patriť do kompetencií rezortu zdravotníctva.

Jeho koordinátorka programov zahraničnej pomoci Zuzana Škublová tvrdí, že by bolo lepšie, keby všetky opatrenia, súvisiace s týmto rezortom, mal pod svojou gesciou.

Myslí si, že sa tak možno vyhnúť tomu, aby sa rekonštrukcie budov a nákupy nových prístrojov podporovali samoúčelne a bez ohľadu na nové podmienky nastavené reformou zdravotníctva. Teda aby peniaze nezískali napríklad projekty nemocníc, ktoré sú v útlme, nevedia si získať pacientov a zmluvy s poisťovňami.

Ministerstvo zdravotníctva podľa Z. Škublovej lepšie naformuluje potreby sektora. Argumentuje, že má odborníkov, ktorí sa vedia orientovať v komplikovanom systéme zdravotníctva, posúdia geografickú pôsobnosť nemocníc aj manažérske schopnosti ich riaditeľov.

To znamená, že i peniaze na rekonštrukciu budov by mali prednostne získať nemocnice, ktoré preukážu ekonomickú životaschopnosť a prínos projektu pre vlastný rozvoj.

Problém roztrieštenosti gescií sa týka aj školstva. Kým opatrenia zamerané na nákup nových učebných pomôcok a zavádzanie nových pedagogických metód zastrešuje rezortné ministerstvo, obnova budov spadá pod výstavbu. Obdobne je to pri informatizácii. Za ňu bude zodpovedať rezort dopravy, no peniaze na info-komunikačné siete a počítačový hardvér budú rozdeľovať aj iné úrady.

Tvrdé vyjednávanie.

Pre ministerstvá znamenajú eurofondy najmä príležitosť, ako vyriešiť financovanie priorít. Čím vyššie alokácie si vyrokujú, tým väčší manévrovací priestor získajú pri každoročných diskusiách o štátnom rozpočte. A to na obdobie siedmich rokov.

„Samozrejme, že diskusia je aj o politických záujmoch. Aj preto treba nájsť optimálny kompromis zohľadňujúci, ktorá oblasť získa koľko prostriedkov,“ dodáva L. Sabadošová. Keďže predbežne zmapovaný záujem o jednotlivé oblasti presahuje možnosti eurofondov, dá sa očakávať tvrdé vyjednávanie.

Rezort životného prostredia napríklad vyčíslil, že na environmentálne opatrenia by potreboval viac ako tri miliardy eur. „Vychádzame zo záväzkov Slovenska k Európskej únii,“ vysvetľuje riaditeľka sekcie európskej integrácie Katarína Novákova. Predbežne na túto oblasť pôjde približne polovica tejto sumy.

Kde je hranica, s ktorou sa rezort napokon uspokojí, to zatiaľ K. Nováková konkretizovať nechce: „Aby to nevyzeralo ako tlak na našich kolegov z iných ministerstiev.“ V podobnej situácii je aj rezort školstva pri vede a výskume. Záujem o podporu výskumných projektov je dvojnásobne väčší ako zatiaľ navrhnuté prostriedky.

Pri rozhodovaní o tom, kam pri delení peňazí ustúpiť, musia ministerstvá zvažovať aj ďalší vývoj priorít EÚ. V programovacom období 2014 – 2020 už Brusel nemusí podporovať tie isté oblasti ako v súčasnosti. „Takže určite je snaha získať čo najviac,“ pripúšťa L. Sabadošová.

Viac a dlhšie.

Nové nebudú len niektoré eurofondmi dosiaľ opomínané priority, ale aj výhodnejšie pravidlá čerpania. Únia napríklad súhlasila s vyššou mierou financovania z jej rozpočtu.

Kým v súčasnosti na projekty prispieva maximálne tromi štvrtinami zdrojov, od budúceho roka to bude 85 percent. Zvyšnú časť aj naďalej zaplatia žiadatelia, v prípade verejného sektora štátny rozpočet a samospráva. Zvýšením podielu europeňazí sa však znížia nároky na štátny rozpočet.

Ďalšou novinkou bude predĺženie doby čerpania priznaných grantov – z dvoch na tri roky. Úrady budú mať viac času na to, aby peniaze pridelili jednotlivým projektom. Ak sa termín prešvihne, nevyčerpané zdroje treba vrátiť späť do Bruselu.

„Predovšetkým v nových opatreniach a pri nových implementačných agentúrach je to výhoda,“ mieni L. Sabadošová. Umožní im to zabehnúť sa, keďže po roku 2010 treba prejsť späť na maximálne dvojročné čerpanie. Ďalšiu pozitívnu zmenu priniesla decembrová dohoda o finančnej perspektíve EÚ, ktorá povoľuje do oprávnených nákladov projektu zarátať daň z pridanej hodnoty.

Aj úvery.

Pribudnú nové formy poskytovania pomoci. Eurofondy k prijímateľom nepôjdu iba ako nenávratné granty. Ale aj cez zvýhodnené úvery, záruky za úvery či schémy na podporu začínajúcich podnikateľov a partnerstiev verejného a súkromného sektora (PPP).

Výhodou je, že prostriedky sa vracajú späť do obehu a môžu sa využiť na ďalšie projekty. S takouto formou podpory sa podľa šéfky odboru platobného orgánu pre štrukturálne fondy rezortu financií Marcely Zubrickej počíta najmä pri opatreniach pre malých a stredných podnikateľov. No do úvahy podľa nej prichádza aj znalostná ekonomika, životné prostredie, doprava a zdravotníctvo.

Rezorty jej názor nepodporujú. Životné prostredie zatiaľ s novými formami podpory nepočíta. A ani školstvo, ktoré zastrešuje časť znalostnej ekonomiky. „Ak chceme rozbehnúť zanedbávaný výskum vo verejnej sfére, potrebujeme čo najdostupnejšie finančné nástroje – a to sú granty,“ domnieva sa riaditeľ sekcie vedy a výskumu Stanislav Sipko.

Ani v prípade súkromných žiadateľov by podľa neho veľký záujem o úverové eurofondy nebol. Aj keď proces žiadania sa má zjednodušiť, súkromné firmy budú podľa neho čoraz viac lákať komerčné úvery. Myslí si, že vybaviť a spravovať úver z banky bude administratívne jednoduchšie.

Začiatkom budúceho roka.

A kedy európske peniaze začnú na Slovensko prúdiť? To, či sa prvé výzvy na predkladanie projektov vyhlásia už začiatkom budúceho roka, závisí najmä od promptnosti jednotlivých rezortov. Po tom, čo vláda schváli Národný strategický referenčný rámec a alokácie pre priority, začnú ministerstvá pripravovať jednotlivé opatrenia.

Rezorty podľa L. Sabadošovej zatiaľ počítajú s tým, že by mali byť hotové do konca mája. Tak, aby sa mohli začať finálne rokovania s Bruselom o ich schválení: „Výhodou je, že s Bruselom rokujeme priebežne, takže neočakávame zásadné problémy.“

Ak by všetko šlo hladko, môžu byť podľa nej prvé výzvy vyhlásené naozaj už v prvom kvartáli budúceho roka. Závisieť to bude aj od Európskeho parlamentu, ktorý musí najprv schváliť finančnú perspektívu únie. Z nej vychádza plán peňazí pre eurofondy. Až potom môže bruselská administratíva oficiálne rokovať a schvaľovať národné programy.

Do zdravotníctva pôjde viac peňazí – a nielen na budovy

Riaditeľ nemocnice v Trstenej Vojtech Koleják je rád, že sa nemusí hanbiť za operačné sály na chirurgii. Jeho nemocnica leží blízo hraníc s Poľskom, ošetrujú v nej teda nielen Slovákov. Od vlaňajšieho septembra sú operačky zmodernizované, majú klimatizáciu aj filtráciu. Poskytujú vyšší komfort, bezpečnosť a lepšie hygienické podmienky. V. Koleják si pochvaľuje aj to, že nemocnica vďaka novým oknám počas tohtoročnej zimy ušetrí na energiách.

Rekonštrukcie na Orave umožnili eurofondy, štátny rozpočet a príspevok zriaďovateľa nemocnice, teda Žilinského samosprávneho kraja. Spolu sa poskladali na tridsať miliónov korún. Nemocnica v Trstenej patrila v lete pred dvoma rokmi medzi prvé tri slovenské zdravotnícke zariadenia, ktoré sa úspešne uchádzali o podporu z Bruselu. Medzičasom uspela aj s druhým projektom – dostane 16 miliónov korún na komplexný informačný systém.

Eurofondy sú pre nemocnice dôležité. Už tretí rok sa nemôžu spoliehať na to, že peniaze na investície im bude automaticky posúvať ministerstvo zdravotníctva. Pred tým, než tento systém zrušil šéf rezortu Rudolf Zajac, sa každoročne prideľovalo niekoľko miliárd korún na opravy, stavby i nové prístroje. V súčasnosti na ministerstve priznávajú, že sa to robilo bez akejkoľvek investičnej stratégie.

Na toto obdobie si V. Koleják spomína celkom rád. Jeho špitálu sa každoročne ušlo pár miliónov korún, na výrazný deficit kapitálových výdavkov sa nesťažuje. No keďže eurofondy sú štedrejšie ako štátne dotácie, riaditeľ v Trstenej sa im teší. Rovnako tomu, že v ďalšom programovacom období sa má zdravotníctvu podstatne pridať. V zásobe má pripravený ďalší projekt a niekoľko nápadov, čo by sa mohlo v jeho nemocnici ešte zlepšiť.

V doterajšom programovacom období, ktoré sa končí tento rok, to mali slovenské nemocnice ťažké. Ich záujem vysoko prevyšoval ponuku eurofondov – k dispozícii bolo necelých 26 miliónov eur (1 mld. Sk). Peniaze mohli žiadať len na rekonštrukcie, opravy a zvyšovanie hygienickej úrovne.

Od budúceho roka sa témy na projekty rozšíria aj o nákup prístrojov, zavádzanie systémov kvality, rozvoj informačných systémov a zdravotníckych on-line služieb (e-health). Eurofondy bude možné použiť i na akreditované vzdelávanie zdravotníkov alebo projekty zamerané na podporu verejného zdravia a prevencie.

Takisto narastie pripravená suma. Len na ministerstve zdravotníctva na nasledujúcich sedem rokov budú mať 14 miliárd korún. Ďalších zhruba sedem až osem miliárd korún by mali zhltnúť IT projekty a rekonštrukcie, ktoré zatiaľ patria pod iné rezorty.

Ilustračné foto – Miro Nôta
Foto – Vlado Benko