Juhovýchodná Ázia v objatí Číny

Keď Spojené štáty inšpirovali v roku 1967 nekomunistické krajiny juhovýchodnej Ázie k vytvoreniu regionálneho zoskupenia, šlo im viac ako iba o obchod. Washingtonu záležalo na tom, aby sa Malajzia, Thajsko, Singapur, Filipíny a Indonézia mohli v regionálnom bloku účinnejšie chrániť pred šíriacim sa komunizmom.

Jeho patrónom v celej oblasti bola maoistická Čína. Po necelých štyroch dekádach je Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) početnejšie a iné. Pôvodný strach pred Čínou a jej politickou ideológiou sa z neho najprv vytratil, ale v ostatných rokoch sa znovu vynára. Odráža už pomery 21. storočia – a tie nie sú o nič menej stiesňujúce.

Prah 21. storočia

Po vystúpení moderného Japonska na medzinárodnú arénu pred sto rokmi sa na prahu 21. storočia objavuje nová nezápadná mocnosť, ktorá má ambície ovplyvňovať chod udalostí vo svete. Je ňou Čínska ľudová republika, nazývaná niekedy ako pevninová Čína a najčastejšie jednoslovne ako Čína. Na zlosť inej Čínskej republiky – Taiwanu, ktorý si zopár desaťročí nárokoval na výlučné medzinárodné zastupovanie čínskeho národa.

Svoju pozornosť zatiaľ Peking sústreďuje na bezprostredné okolie Číny a predovšetkým na jeho najdynamickejšie sa rozvíjajúci región – juhovýchodnú Áziu. Niektoré z tamojších štátov boli po dve až tri desaťročia uznanlivo prezývané ako ázijské tigre.

Hospodárske spoločenstvo, ktoré si v podobe Združenia krajín juhovýchodnej Ázie vytvorili pod americkým dáždnikom, sa malo stať synergickým nástrojom upevnenia ich skupinového mocenského postavenia v Ázii tvárou v tvár mohutnejúcemu čínskemu drakovi. Namiesto toho sa pred vlastnými očami premieňajú na zhluk planét, ktoré sa nezadržateľne dostávajú na obežnú dráhu čínskej stálice.

Jej gravitačná sila formuje ASEAN do podoby, ktorá sa vzďaľuje pôvodným predstavám ustupujúcej americkej hviezdy. V zemepisných šírkach juhovýchodnej Ázie sa Spojené štáty aj všeobecne považujú za vyhasínajúce nebeské teleso. Najmä mladá generácia si už nevie predstaviť svoju budúcnosť inak ako v čínskej planetárnej sústave. Niektorých to teší, iných desí, ale väčšinou sa zmierujú s predstavou takéhoto vývoja a pragmaticky mu prispôsobujú svoje konanie.

Dedičstvo minulosti

Moc a vplyv Číny nie je pre ich krajiny nič nové. Po dve tisícročia bývali kmeňové a územné útvary juhovýchodnej Ázie v podriadenom, ak nie priam v nevoľníckom postavení k čínskej ríši.

Vzdávali jej hold a odovzdávali poplatky. Názov Ríša stredu neprischol Číne v minulosti len náhodne. V tejto prizme sa mnohým zdá, že odkaz minulosti sa vracia ako model na transformáciu prítomnosti.

V pôvodnej konštelácii piatich štátov býval ASEAN pomerne kohézny blok amerických spojencov dosahujúcich prudký hospodársky rast založený na priorizovaní exportných odvetví národných ekonomík. V malom počte sa ľahšie prijímali aj politické a obranné rozhodnutia. I kompromisy, ktorým sa nedalo vyhýbať, neodčerpávali z prijímaných riešení životnú šťavu.

Radosť z rozširovania

Proamerické zafarbenie pôvodnej zostavy začalo erodovať nielen v dôsledku prebúdzania sa čínskeho draka, ale aj pod vplyvom rozširovania členskej základne. Expanzia nevyhnutne prinášala nové rozdielnosti a nútila zbavovať sa kontroverzných koncepcií.

Keď v roku 1984 vstúpil do ASEAN bohatý ropný sultanát Brunej, skupina sa tešila zo získania nového bohatého člena a po páde železnej opony na prelome 80. a 90. rokov sa začala obzerať po možnostiach ďalšej expanzie. Na bránu ASEAN klopali a dnu sa dostávali politické diktatúry prevracajúce ekonomický kabát. Vietnam v roku 1995, Laos a Barma (Mjanmarsko) o dva roky neskôr a Kambodža v roku 1999.

Sekretariát združenia sídliaci v indonézskom hlavnom meste Djakarte sa z rozširovania tešil a sebavedomie stúpalo do hláv aj domácim politickým kruhom. Indonézia je vďaka svojej štvrťmiliarde obyvateľov potenciálnou veľmocou a navyše predstavuje najľudnatejšiu moslimskú krajinu so silnejúcimi prvkami náboženského obrodenia. Tie sa prejavujú s rôznou intenzitou aj v iných členských štátoch ASEAN obývaných moslimskými väčšinami a menšinami.

Strach z nestability

Tento výbušný moslimský potenciál znepokojoval Peking už dávno pred 11. septembrom 2001. Moslimskí separatisti vedú ozbrojený boj na Filipínach, v Malajzii a ich oddiely pôsobia v Thajsku.

Nemoslimské kmeňové povstalecké útvary pijú krv aj vojenskej diktatúre v Mjanmarsku. Táto nestabilita prehlbuje vrásky na čele vodcov vyše jedenaštvrťmiliardovej Číny. Máta ju akýkoľvek separatizmus na jej území a najmä eventualita prepájania islamského separatizmu v moslimskom páse Ázie, ktorý sa ťahá od Indonézie smerom na západ naprieč kontinentom až po Blízky východ.

Z tohto uhla pohľadu nemôže Čína postupovať inak ako posilňovať svoj vplyv v regióne juhovýchodnej Ázie a snažiť sa stabilizovať spoločnými silami situáciu. S prirodzenosťou typickou pre centralistické tradície pekinských vládcov sa správa tak, aby vývoj v ASEAN harmonizoval s vývojom v Číne. Netreba ani hovoriť o tom, že úctyhodné pojmy ako stabilita, mier a rozvoj, ktoré Peking deklaruje za nosné piliere svojho prístupu k okolitým krajinám, majú zjavné čínske sfarbenie.

„Matka Čína“

Pri zvažovaní o tom, akú stratégiu voliť pri ovplyvňovaní štátov ASEAN, bol osud k „Matke Číne“ mimoriadne milostivý. Nemusí klásť na prvé miesto budovanie odstrašujúcej vojenskej sily, hoci ani to nezanedbáva.

Môže sa sústrediť na prenášanie výhod vlastného raketového hospodárskeho stúpania na všetkých susedov, najmä ekonomík štátov ASEAN. V makroekonomických štatistikách vykazuje Čína deviatimi percentami ročne steroidné mohutnenie, ktoré každým dňom neodolateľne vplýva na členské i nečlenské štáty ASEAN.

Čínska hospodárska lokomotíva ťahá za sebou ekonomiky ostatných štátov regiónu a môže sa zdať, že prispieva k zjednocovaniu východnej Ázie, ak nie priam celého kontinentu. To by si Ríša stredu aj želala, pretože zreteľným hospodárskym rozvojom chce neutralizovať separatistické zárodky vo svojich západných zaostalejších provinciách obývaných prevažne moslimským obyvateľstvom.

Peking preto neváha napriek všetkým slovám o opaku udržiavať v chode rozbehnutý rozvojový šprint svojej ekonomiky a ignoruje varovania pred kolapsom z prehriatia.

Vízia rozkvetu

Vzostupná krivka čínskeho HDP prevyšuje výkony štátov ASEAN a slúži ako stimulátor ich rozvoja. Podmienkou je, že sa vo vlastnom záujme krôčik po krôčiku štrukturálne prispôsobujú čínskemu gigantu. To môže byť pohodlné a zjednodušovať rozhodovania pri projektovaní krátkodobých a strednodobých hospodárskych cieľov.

Vízia rozkvetu po boku Číny vyvoláva aj pocity neistoty. Cítia, ako sa z ich orbity vytráca doterajší americký ochranca a relatívne slabnú i obchodné prepojenia na USA a Japonsko.

K oslabovaniu nedochádza úmyselne, ale pod vplyvom magnetizmu čínskej ekonomiky, ktorá poskytuje susedným štátom také kooperačné až symbiotické príležitosti, ktorým nemôže konkurovať ani Japonsko, ani USA. Vystupovanie čínskej hviezdy na ázijskú oblohu preto najväčší kontinent sveta zjednocuje i rozštiepuje.

Japonsko

Ak vlády štátov ASEAN z pochopiteľných dôvodov tento aspekt vývoja odsúvajú z diskusných námetov, menej opatrné je na východe Japonsko a na juhozápade India. Aj týmto dvom krajinám hospodársky pomáha prehlbovanie spolupráce s Čínou, ale z ich pohľadu dosiahla daň za tieto výhody hranicu znesiteľnosti. Multipolárnosť sveta, do ktorej vkladajú nádej v podstate všetky štáty planéty, vnímajú z Dillí a Tokia ako ohrozenú, keď sa z Číny stáva ázijský a svetový hegemón.

Transformácia čínskeho hospodárstva vyvolala v ostatných dvoch dekádach v Japonsku defenzívne prvky správania. Tokio prestalo váhať so zviditeľňovaním sa na medzinárodnej scéne.

Japonsko má druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta a technicky špičkovo vybavené vojenské sily, ktoré donedávna zostávali skromne v úzadí. Svoju moc projektovala krajina vychádzajúceho slnka prostredníctvom hospodárskej sily a ňou neformálne dominovala celému regiónu.

Japonský hospodársky model úspešne napodobili ázijské tigre. Tokio si na svoje premiantstvo zvyklo a s neľúbosťou nesie mocenský nástup obrovskej krajiny, ktorú v nedávnej minulosti vojensky napadlo a čiastočne okupovalo.

Historická rivalita prispela pred dvoma rokmi k tomu, že Tokio revitalizovalo svoje obranné zväzky so Spojenými štátmi, keď vyslalo do Iraku vojenské jednotky. Iným prvkom týkajúcim sa celej juhovýchodnej Ázie je vyjadrovanie ochoty Tokia pomôcť Taiwanu pri obrane jeho suverenity pred hrozbou z pevninskej Číny.

India

Susedstvo niektorých krajín ASEAN s Indiou a duchovné putá s indickým subkontinentom (budhizmus) motivuje Indiu, aby zaktivizovala spoluprácu s nimi. Pomáhajú jej v tom tamojšie indické menšiny, ktoré sa úspešne presadzujú v oblasti podnikania a obchodu. India slúži tranzitívnym štátom v ASEAN aj ako vzor pri budovaní demokracie a transformácii systému štátneho dirigizmu na zmiešanú ekonomiku. Čínsky spôsob centralistického riadenia je iný a v krajinách juhovýchodnej Ázie menej želateľný.

ASEAN a globalizácia

Pri všetkých kladoch čínskej ekonomickej akcieschopnosti sa politická rigidnosť autoritárskej politickej moci prejavuje ako prekážka pri prehlbovaní globalizácie.

Procesy, ktoré v nej prebiehajú, sú často definované ako voľné prelievanie kapitálu a práce. Autoritatívne režimy si neraz vysvetľujú túto voľnosť ako chaos a neprehľadnosť, čo ich vraj oprávňuje na výkon kontroly a ochrany pred extrémami absolútnej voľnosti.

V praxi však o žiadny chaos nejde a globalizácia je udržateľná len za podmienky dodržiavania dohodnutých pravidiel voľného trhu. Ich kontrola a transparentnosť si vyžaduje existenciu určitého stupňa politickej demokracie a v nej vykazuje Čína ešte stále viditeľné deficity.

Autor je spolupracovník TRENDU.