Trendom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je jednodňová chirurgia. Používa sa v ortopédii, očnom a krčnom lekárstve, v gynekológii. Pacient na klinike trávi minimum času, domov či do zamestnania sa vracia po „predĺženom víkende“.
Lídrom v jednodňovej chirurgii sú USA, kde takto robia dve tretiny všetkých operácií, konštatuje agentúra Sanigest. V Európe je to slabšie – vo Veľkej Británii ide o polovicu a vo Francúzsku o pätinu všetkých zákrokov. Na Slovensku o sedem percent.
Nonstop na telefóne
Najväčšia slovenská poisťovňa Všeobecná zdravotná v súčasnosti v celej krajine eviduje 55 pracovísk jednodňovej chirurgie. Veľká časť z nich sa pritom nachádza v bežných regionálnych a fakultných nemocniciach, ktoré nie vždy poskytujú očakávaný nadštandard.
Ľuďom z privátnej brandže sa to, pochopiteľne, veľmi nepáči. Tvrdia, že jednodňové zariadenia by mali liečiť a operovať pacientov s jednoduchšími stavmi. „Do nemocnice by sa mali dostávať len ťažšie prípady,“ mieni predsedníčka Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie Eva Vidová. V súčasnosti môžu jednodňovky zabezpečovať zhruba dvestopäťdesiat výkonov.
Nemocnice s jednodňovými zariadenia súperia aj o lekárov. O tých najskúsenejších. I keď odchod k súkromníkovi nie je len otázka peňazí. Mnohých lekárov v nemocniciach drží ochranný dáždnik veľkej inštitúcie pred zodpovednosťou.
A pred požiadavkami na vysokú kvalitu služieb, osobné nasadenie. „V jednodňovom zariadení musí byť lekár 24 hodín na telefóne, aby s ním mohol pacient po operácii kedykoľvek konzultovať svoje problémy,“ konštatuje športový traumatológ a majiteľ spoločnosti Sportclinic, s.r.o., Bratislava Vladimír Ľupták.
Výsledkom rastúcej konkurencie medzi jednodňovkami a štandardnými poskytovateľmi je, že nemocnice nerady uzatvárajú zmluvy o spolupráci. A tie sú nevyhnutné – pacienta s komplikáciami, ktoré v jednodňovom pracovisku objektívne nevedia riešiť, treba rýchlo previezť do nemocnice.
Pri operácii sa pritom môžu objaviť aj iné problémy ako tie, s ktorými klient na súkromnú kliniku prišiel. „Takmer všetky komplikácie z nášho odboru vieme vyriešiť sami,“ hovorí E. Vidová. Myslí si, že mnohí lekári broja proti jednodňovkám pre obavu zo straty konkrétnych pacientov zo solventnejšej strednej vrstvy, ktorí nemajú problém priplatiť si za nadštandard.
Jednotlivé kĺby
Hoci poisťovne začali ochotnejšie uzatvárať zmluvy s jednodňovými klinikami, stále necítiť ich prudší rast. „Do vybudovania zariadenia treba investovať dvadsať miliónov korún. Bez garancie, že dostane zmluvu s poisťovňou a získa dostatok pacientov, aby sa investícia vrátila,“ tvrdí V. Ľupták.
Okrem toho súkromníci čelia obavám, že po niekoľkých komplikovaných prípadoch s právnou dohrou sa celý biznis veľmi rýchlo rozpadne.
Tým, ktorí mali odvahu, počet pacientov stúpa. Napríklad v Sportclinice zo začiatku uskutočnili dvesto operácií ročne. A to si ich platili sami klienti. Rok po tom, ako sa do financovania pustili poisťovne, sa počet zákrokov zdvojnásobil.
Tak či onak, ozajstný boom jednodňových zariadení môže prísť o jeden až dva roky. Postaviť malú kliniku nielen na malé operačné výkony, ale aj so zariadeniami rýchlej diagnostiky si však bude vyžadovať silných sponzorov.
Silnou stránkou jednodňoviek je podľa ich majiteľov špecializácia a z nej prameniace skúsenosti. „Tím, ktorý spraví päťdesiat artroskopií mesačne, má remeslo v rukách viac, ako lekár v nemocnici, ktorý ich urobí päť až desať,“ argumentuje V. Ľupták.
Podľa neho budúcnosť nepatrí univerzálnym chirurgom, ktorí operujú všetko, od chrbtice, cez brušnú dutinu, slepé črevo až po zlomeniny. „V zahraničí sa chirurgovia špecializujú dokonca na jednotlivé kĺby. Postupne to zrejme dorazí aj na Slovensko,“ dúfa šéf Sportclinicy.
Ďalším plusom jednodňových súkromných zariadení má byť efektivita práce. Napríklad v bratislavskom Centre mikrochirurgie oka so siedmimi zamestnancami urobia 1 700 operácií ročne. Väčšia okresná nemocnica s 25 pracovníkmi ich spraví nanajvýš tisícdvesto.
„Sedemdesiat percent výkonov robíme rovnakých ako najväčšie očné lôžkové zariadenia,“ hovorí E. Vidová, majiteľka centra. Vyššia efektivita sa podľa nej dosahuje lepším využívaním času: „Lekár nemusí sedieť na poradách, nebehá so žiadankami a nemáme priestory, kde by sa mohol zašívať. Personál je na operačke alebo v ambulancii.“
Ilustračné foto – Vlado Benko
